AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Zuzana Kanócz: Naše dni začínajú veselým úsmevom od ucha k uchu

Pôvabná herečka Zuzana Kanócz spolu so svojím partnerom Jurajom Lojom prežívajú najkrajšie obdobie, tešia sa z vytúženého synčeka Lucasa. Zuzka na nejaký čas odložila pracovné povinnosti a začala sa venovať tým materským. Na rozhovor s ňou som sa veľmi tešila a aj splnil moje očakávania. Zuzka jednoducho žiari šťastím! Okrem iného mi prezradila aj to, ako vyzerajú ich spoločné dni s Lucasom, čo sa jeho prítomnosťou učí a ako vďaka nemu lepšie spoznáva samú seba.
Zuzana Kanócz: Naše dni začínajú veselým úsmevom od ucha k uchu

Aké si mala tehotenstvo? Obmedzila si v týchto mesiacoch svoje pracovné aktivity?

Keď som zistila, že som tehotná, prvé čo mi napadlo bolo, že by som asi
mala poľaviť v pracovnom nasadení. Odporučila mi to aj moja pani doktorka. Urobila som to, aj keď sa priznávam, mala som z toho strach, ale teraz viem, že som nemohla spraviť lepšie. Dieťa je s matkou prepojené.

Domov a rodina | Materstvo | Životný štýl | Tehotenstvo

Vlna tepla v období gravidity

Čo cíti matka, cíti aj dieťa. Nechcela som môjmu synovi odovzdávať emócie a vypätia, ktoré som zažívala na pľaci pri stvárňovaní svojej postavy. Možno aj vďaka tomu, že som sa počas tehotenstva vyhýbala stresu a negatívnym veciam, je Lucas také šťastné dieťatko. A aj mne to prospelo. Prvé mesiace som mala sem-tam závraty, ale len slabučké, a žalúdok ako na vode a ku koncu mi párkrát opuchli nohy.

Ale to bolo aj z tých horúčav, čo vtedy boli. Čo sa týka fyzickej aktivity, robila som všetko tak ako predtým. Niekedy som si až na konci dňa uvedomila, že som za celý deň ledva sedela. V kuse som bola v pohybe. Aj doma. Mala som krásne tehotenstvo. Ešte dlho po pôrode, keď som videla tehotnú ženu, trochu som jej závidela. :)

Pripravovala si sa nejako na pôrod?

Prečítala som tri úžasné knihy, ktoré si ma samé našli. (Jean Liedloffová: Koncept kontinua, Lucie Groverová: Aby pôrod nebolel, Marie F. Monganová: Hypnopôrod) Cvičila som gravid jogu v Centre Radosť a spoznala som ľudí, ktorí mi ukázali novú cestu, bez strachu z pôrodu. Za tie mesiace som sa naučila dôverovať svojmu telu, dôverovať prírode.

Posledných sto rokov v našej spoločnosti sa pôrod vníma ako rizikový akt, kedy je matka aj dieťa v ohrození života. A my ženy sme tomu uverili. Pritom je to nádherný dar, ktorým sme boli obdarené. Dar darovať život. Príroda nás stvorila tak, aby sme boli schopné priviesť na svet dieťa bez zásahov zvonka.

Iba my sme stratili vieru v seba a v prírodu. Všetko sa začína v hlave. Keď je žena presvedčená o tom, že pôrod je hrôza, tak to aj tak bude prežívať. Strach ochromí jej telo, jej intuíciu a pôrod sa stáva útrpným až komplikovaným.

Ja som celé tehotenstvo pracovala na svojom pozitívnom vnímaní pôrodu. Nepočúvala som negatívne historky, nečítala fóra s diskusiami mamičiek, ale tešila som sa na deň, kedy ten vzácny a krásny akt príde a verila, že celý pôrod bude úžasný zážitok.

Plánovali sme hypnopôrod, na ktorý som sa niekoľko mesiacov pripravovala, no nepodarilo sa nám to na sto percent. Ale vďaka príprave som bola počas pôrodu pokojná a uvoľnená. V nemocničnom prostredí je veľa rušivých elementov a zásahov, ktoré neumožňujú dokonale sa sústrediť. Aj toto je jeden z mnohých dôvodov, prečo si čoraz viac žien volí priviesť na svet svoje dieťatko doma, v pokoji.

Ako si spomínaš na pôrod?

Rodila som v Bratislave na Antolskej. Niekoľko týždňov pred pôrodom som spísala pôrodný plán, v ktorom som v bodoch uviedla svoje požiadavky, týkajúce sa pôrodu a vyšetrení a starostlivosti o Lucasa, a konzultovala ho s pani pôrodníčkou a aj s primárkou novorodeneckého oddelenia, do akej miery sú ochotné ich splniť.

Domov a rodina | Materstvo | Predškolák | Školák

Ako učiteľky ovplyvňujú celý život

Väčšinu z nich áno, ale napríklad polohu, v ktorej chce žena rodiť, si zvoliť nemôže. U nás ešte asi potrvá, kým v pôrodniciach pripustia, že pre ženu je poloha na chrbte tou najnepohodlnejšou a najneprirodzenejšou. Ani pupočníkovú šnúru nenechávajú úplne dopulzovať.

Rodila som na nadštandarde, takže sme mali súkromie. Snažili sme sa, aby nám tam bolo čo najpríjemnejšie, aby sme nevnímali nemocničné prostredie.
Celé štyri hodiny som predýchavala kontrakcie v prítmí a pri hudbe, menila polohy, a sústredila sa na Lucasa a na svoje telo. Požiadali sme, aby
nás čo najmenej rušili vyšetreniami a otázkami, v čom nám vyhoveli.

Lucas prišiel na svet prirodzene, 8. 8. o piatej nad ránom. Hneď mi ho dali
na hruď a nechali tam dve hodiny. Žiadne umývanie, meranie, váženie. Pozeral sa mi priamo do očí a ja som bola v siedmom nebi. Jeho telíčko som vnímala každým milimetrom svojho tela.

Síce som celú noc nespala ani sekundu a mala za sebou výkon porovnateľný ani neviem s čím, asi s ničím, napriek tomu som mala energie na rozdávanie. Bola som plná tej najnežnejšej a najdokonalejšej lásky. Zobrali mi ho, len kým ma preniesli o poschodie nižšie na izbu a potom už bol stále pri mne.

Bol pri pôrode aj Juraj?

Áno, bol. A bol skvelý! Bol mi fyzickou oporou pri kontrakciách, masíroval ma, dával obklady, a šepkal mi vety, ktoré som potrebovala počuť. A na konci prestrihol pupočníkovú šnúru. Je to náš spoločný, veľký zážitok a skúsenosť, ktorá nás ešte viac spojila.

Dali ste si zistiť pohlavie dieťatka? Čo si si viac želala?

S Jurajom sme si obaja želali zo začiatku viacej dievčatko. Sestra má totiž dcérku, ktorou sme boli očarení, a to nás veľmi ovplyvnilo. Aj keď som kdesi v kútiku duše cítila, že to bude chlapček, stále som dúfala v dievčatko. Vedela som, že by som nemala takto cítiť a rozmýšľať, lebo bábätko to cíti ako neprijatie, ale nevedela som to prekonať.

Až keď mi lekár povedal pohlavie, upokojila som sa a uvedomila si, že je to tak dobré, ako to je. Ak by bolo dievčatko, večne by sme ju porovnávali so sestrinou dcérkou. Teraz by som Lucasa nemenila ani za sto dievčat. Je dokonalý tak, ako je.

Ako ste vybrali meno, medzi ktorými ste sa rozhodovali?

Dlhšiu dobu sme sa v menách nevedeli zhodnúť. S dievčenskými nebol až taký problém ako s chlapčenskými. Zvláštne je, že kým som nevedela pohlavie, ťažko sa mi rozhodovalo medzi menami, bolo to také fiktívne, nekonkrétne. V deň, keď som sa to dozvedela, našla som meno Lucas, ktoré sa napokon páčilo aj Jurajovi. Bolo jediné. Iné by som si ani nevedela predstaviť.

Aké je Lucas bábätko? Zažívala si prvé týždne po pôrode prebdeté noci?

Každé dve hodiny vstával papať. Jedol pravidelnejšie a častejšie v noci ako
cez deň. Mal to trošku prehodené. Ale po jedení hneď zaspal, takže to bolo rýchle. Prvé tri mesiace som to zvládala. Ale neskôr som už začínala cítiť dôsledky prerušovaného spánku. Lucas je od začiatku skôr aktívnejšie dieťa ako to, čo prespí celý deň. Bol veľmi prítomný už od narodenia.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Zábava | Batoľa

Ako prežiť dokonalú dovolenku

Nemal taký ten bábätkovský zasnený pohľad. Skoro sa začal usmievať, komunikovať. Naše dni sa začínajú s úsmevom od ucha k uchu. Lucas spinká medzi nami. Takže sa ráno zobúdzam na to, ako sa po mne štverá, a s úsmevom čaká, kým otvorím oči. Sú to pre mňa krásne rána. Potom prejde k tatovi, pocapká ho po tvári a čaká. Je to veľmi milé a s Jurajom sa na tom vždy zabávame.

Čo dojčenie, išlo od začiatku všetko tak, ako má?

Áno. Je to neopísateľne krásne spojenie. Je to moja najmilšia činnosť. :-) Hneď po narodení si Lucas našiel cestu k prsníku a sám sa prisal. Bolo to krásne. Celé tie dve hodiny po pôrode. Aj kvôli naštartovaniu tvorby mlieka je bonding veľmi dôležitý a potrebný.

Aj ostatné dni na izbe som ho mala väčšinou vždy na nahej hrudi iba v plienočke. Aspoň na niečo nám boli dobré tie horúčavy. :) Tak mal možnosť prisať sa hocikedy, nielen vtedy, keď bol hladný. To tiež podporilo tvorbu mlieka, a tak sme ani na chvíľu nemali problém. Až na začiatku štvrtého mesiaca sa mi prestalo tvoriť mlieko a trochu ma to vystrašilo.

Nevedela som, že okolo tretieho mesiaca sa tvorba mlieka spomalí. Vysvetlila mi to až laktačná poradkyňa. Je potrebné nevystrašiť sa, lebo aj stres ovplyvňuje tvorbu, ale robiť veci, ktoré mliečku pomôžu. Napríklad prikladať si bábätko tak často, ako sa len dá, byť s bábätkom čo najdlhšie koža na koži.

Pri Lucasovi prikladanie nebolo veľmi možné, lebo keď zistil, že z prsníka nič nejde, začal mrnčať a bol nervózny. Neostal ho len tak cuckať :). Tak som si ho iba v plienočke na nahú hruď zaviazala do šatky a mala ho tak celý deň. Na konci dňa sa mi mlieko postupne spustilo. Telo je prosto úžasné. Vystačí si samo.

Mnoho žien má pocit, že mlieko nadobro strácajú a prestanú dojčiť. Je to škoda. Teraz ho ešte prikrmujem dvakrát-trikrát denne.

Aké robí Lucas pokroky? Čo všetko už zvláda?

Turbo rýchlosťou štvornožkuje, ale najšťastnejší je, keď sa má čoho chytiť
a môže sa postaviť. Už sa odváži aj pustiť. Bľaboce a výska. Sem-tam sa mu podarí povedať tata, čomu sa Juraj veľmi teší. Tlieska, búcha, ak je vyššie, povedzme na posteli alebo v stoličke, baví ho zhadzovať veci a sledovať, ako padajú na zem.

Aký má režim a ako zvyknete tráviť deň?

Veľa sme vonku. Je zvyknutý spávať doobeda v kočíku alebo v šatke. V šatke ho nosím od narodenia, aj doma. Odkedy lozí, tak už nie tak často, radšej vystrája po byte, ale keď potrebuje priamy kontakt, rád sa nechá ponosiť. Ja pri tom varím alebo vešiam bielizeň. To ho baví sledovať. A pritom aj zaspinká.

Zatiaľ ho prikrmujem len na obed, zeleninovými kašičkami s obilninami. Pšenom, pohánkou, ryžou atď. Niekedy trochu spapá aj na večeru, ale najviac mu chutí mlieko, takže viac-menej stále dojčím. S večerným zaspávaním, našťastie, nemáme problém. O ôsmej, pol deviatej už určite spinká. Ak nespí poobede, tak aj skôr. Niekedy sa mu poobede nechce. Tak ho nenútime.

Domov a rodina | Materstvo | Recepty | Zdravá výživa | Životný štýl

10 tipov na zdravé stravovanie od bruška po školáka

Ráno vstáva okolo siedmej, ôsmej, trochu sa ešte pobláznime v posteli, oblečieme, naraňajkujeme sa, pripravím mu zeleninu na obed a už je zas unavený. Spinká také dve hodinky. Ja si zatiaľ pri kočíkovaní čítam alebo
si na chvíľu ľahnem na lavičku a trochu pomeditujem. :-)

Ako trávi Juraj čas s malým?

Sú skvelá dvojka. Väčšinou sa bláznia. Lucas najradšej lozí po byte a hrá sa
s tým, čo nie je na hranie. Všetko je zaujímavejšie ako hračky. Dévedečka, knihy, šatstvo, kuchynský riad. Je veľmi zvedavý a jeho pozornosti nič neujde. Sleduje nás, čo robíme a potom sa to snaží opakovať.

Napríklad vždy sleduje, ako napĺňam a zapínam práčku a neskôr ho vidím, ako stojí pri práčke a snaží sa dotiahnuť na gombíky a stláčať ich. Ale najväčšiu radosť má asi vtedy, keď sa mu podarí niečo otvoriť, napríklad skrinku v kuchyni alebo na písacom stole, a nachádza tam samé vzrušujúce veci.

Pomáhajú vám aj babičky a dedkovia?

Moji rodičia žijú v Košiciach, ale po príchode z nemocnice prišla k nám moja mama a pomáhala mi s varením, upratovaním, a ak som potrebovala,
tak aj s Lucasom. Bol refluxový a mal aj koliky, takže sem-tam to bolo psychicky dosť náročné.

Jurajovi rodičia zas ešte chodia do práce, takže cez týždeň sa neuvoľnia, ale cez víkendy chodia kočíkovať. Jurajova mamina sa už nevie dočkať dôchodku :).

Vieš už teraz povedať, na koho sa Lucas podal? Na koho sa podobá
a po kom asi bude?

Mám pocit, že je to taký spravodlivý mix. Nos má zatiaľ po Jurajovi, vidíme tam podobu aj s Jurajovým ockom, aj s mojím strýkom, oči má vraj po mne. Tak zatiaľ je to tak. Uvidíme, ako to bude o pol roka :-). Ale je veľmi srdečný a veselý. Každému sa veľmi poteší, vraj ja som bola tiež takáto. Každého som hneď objímala, hlavne deti, aj tie špinavšie a počernejšie. :-)

Zrejme po vás oboch podedí herecký talent, alebo máš pre neho vybraté iné povolanie?

Nemám a ani neplánujem v tejto veci rozhodovať. Výber nechám na Lucasovi. Dôležité je, aby sa venoval niečomu, čo ho bude baviť a napĺňať a robiť šťastným. Ak to má byť herectvo, určite mu v tom nebudem brániť. Momentálne ho baví štveranie sa na všetko, na čo sa dá. Tak toto má určite po tatovi. :-)

Koľ ko by ste chceli mať detí?

Obaja máme súrodenca, tak vieme, aké je to fajn nebyť jedináčikom. Radi by sme to dopriali aj Lucasovi. Takže ešte jedno dieťa určite.

Zmenilo ťa materstvo nejako? V čom si iná, ako pred narodením Lucasa?

Ešte aj po desiatich mesiacoch ma sem-tam prepadne taký neopísateľný, zvláštny pocit, že máme Lucasa, ako plynulo sa nám pretavil do života, že teraz si už ani neviem spomenúť, aké to bolo bez neho. Jeho prítomnosťou
sa veľa učím. Spoznávam seba. Je moje zrkadlo.

Pri ňom si najviac uvedomujem svoje nedostatky, ale aj silné stránky. Vedomie, že ho vychovávam, že ho budem istú dobu viesť životom, že mu budem vzorom, ma núti stať sa lepším a uvedomelým človekom.

Kedy sa plánuješ vrátiť naspäť do práce? Čím začneš, seriálom alebo divadlom?

Kým dojčím a uspávam, môj návrat do predstavení je nereálny. A čo sa
seriálu týka, musela by som najprv dostať nejakú zaujímavú ponuku. Takže plánovať niečo také by bolo zbytočné, lebo aj tak, až keď nastane čas, budem vedieť, že ako to bude.

Nerozmýšľam nad tým. Lucas je pre mňa absolútna prítomnosť. Tu a teraz. Som vďačná, že sa môžem naplno venovať svojmu synovi, lebo viem, že žiaden okamih už nevrátim.

foto: Ester Erdelyi

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma