AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Zima prichádza: Pripravte sa na boj s chorobami!

Príchod zimného obdobia je pre mnohé mamičky veľkou skúškou, pretože na ich deti začínajú útočiť najrôznejšie vírusy a baktérie. A ako každá mama veľmi dobre vie, choré dieťa je väčšinou v nepohode, čo nie je vôbec príjemné. Ako tento každoročný boj s chorobami zvládnuť a ako deti čo najlepšie chrániť?
Zima prichádza: Pripravte sa na boj s chorobami!

Keď môj prvý syn dostal po prvý raz nádchu, vyzeralo to tak dramaticky, že som sa skoro zobrala a išla na pohotovosť. Chudák chlapec, veď ani nemôže poriadne dýchať, hovorila som si. Neustále plače, je nevrlý, nechutí mu jesť a na dojčenie sa budí v noci každé dve hodiny. Bola to veľká skúška mojej (ale i jeho) trpezlivosti, ktorú sme napokon zvládli, ale dalo to zabrať.

Odvtedy k nám okrem nádchy prišli na návštevu aj bronchitída, zápal stredného ucha (to asi desaťkrát!), raz angína, a dokonca tiež zápal pľúc. Je jasné, že obavy o choré dieťa sú a budú, ale postupom času som zistila, že keď nejde o nič závažné, dá sa to zvládnuť.

Pri treťom synovi som už bola zaučená zaslúžilá mama, ktorá dokázala ľahko vyhodnotiť jeho zdravotný stav a neutekať s každou somarinou do nemocnice. To ale neznamená, že by som nechala všetko len na samoliečbu. Aj keď je väčšina tzv. zimných chorôb banálna a dajú sa vyliečiť pomerne rýchlo a bez komplikácií, vždy je lepšie každú nejasnosť konzultovať s detským lekárom.

Niekedy je lepšie trikrát prísť „zbytočne“, ako neprísť vôbec. Konečná diagnóza by mala byť vždy na pediatrovi, to si pamätajte.

Najčastejšie „zimné“ choroby

Ako hovorí detská lekárka Petra Šimunková, zimné obdobie je časom zvýšenej chorobnosti nielen pre deti, ale aj pre dospelých. „Dôvodom sú nielen nízke teploty, ale tiež to, že sa zdržujeme vo vnútorných nevetraných priestoroch, kde sa vyskytuje viac ľudí, a je teda väčšie riziko prenosu infekcie,“ vysvetľuje.

Pokiaľ ide o výskyt, najčastejší je zápal priedušiek (bronchitída) či zápal hrtana (laryngitída). „Tie sú najčastejšími vírusovými infekciami, ktoré trápia dojčatá
a batoľatá a vo vážnejších prípadoch môžu viesť k hospitalizácii,“ dodáva pediatrička. Častá je aj angína, tá je ale typickejšia pre predškolákov a vyšší vek.

„Zápal pľúc alebo pneumónia môžu prepuknúť v akomkoľvek veku, najnáchylnejšie sú však deti s chronickými chorobami dýchacieho ústrojenstva, napríklad astmatici alebo deti s poruchou imunitného systému,“ vysvetľuje Petra Šimunková.

Nachladnutie verzus chrípka

Vírusové ochorenie dýchacích ciest vyvoláva široké spektrum pôvodcov, ktoré sa označujú ako respiračné vírusy. Okrem „chrípkového“ vírusu sú to napríklad rhinovírusy alebo adenovírusy, ktoré sú najčastejšími pôvodcami chorôb
z nachladnutia. Príznaky sú veľmi podobné, najčastejšie sa objavuje nádcha, zvýšená teplota či horúčka a bolesti hlavy.

Typické je pre ne to, že sa šíria kvapôčkovou infekciou, ale aj priamym kontaktom. Zvlášť v detských kolektívoch je dôležitý tiež nepriamy kontakt, najmä prostredníctvom hračiek. Na rozdiel od bežného nachladnutia je chrípka oveľa závažnejšia, a to nielen svojím priebehom, ale aj možnými komplikáciami.

V našich podmienkach prebieha epidémia chrípky väčšinou v dvoch vlnách, prvá nastáva v prvých troch týždňoch v decembri, druhá medzi 4. a 12. týždňom ďalšieho roka. Pri chrípke bolí dieťa hlava, necíti si telo a takmer sa nemôže pohnúť. K diagnóze chrípky obvykle stačí popis ťažkostí, ktoré dieťa má, a tiež doba, v ktorej príde.

„Najčastejšími pôvodcami každoročných epidémií sú chrípkové vírusy skupiny A a B, skupina C vyvoláva len miernejšie ochorenia. U detí sa obvykle začína zlou náladou, ufňukanosťou, citlivosťou a o deň sa objaví horúčka a klasické chrípkové symptómy. Najdôležitejšie sú pre liečbu pokoj, posteľ a žiadna námaha, u predškolských detí ani televízia či počítač,“ radí doktorka Alexandra Vidnerová.

„Vlani v zime dostali naše dcéry po prvý raz chrípku. Obe sa doslova nemohli pohnúť, bolela ich hlava, mali vysokú teplotu a suchý kašeľ. Liečili sa v posteli, dávala som im kloktať slanú vodu a varila im citrónový čaj. Na horúčku zakaždým zabrali zábaly z tvarohu,“ spomína Karolína.

Náš tip: Ako prevencia je vhodné podporovať imunitný systém prísunom vitamínov a tekutín (okrem vitamínu C aj zinok a selén) a otužovať sa. Pokiaľ je vaše dieťa často choré, možno uvažovať o očkovaní proti chrípke. Odporúča sa najmä pre oslabené deti. Vakcíny možno aplikovať od šiestich mesiacov veku, ale očkovanie celkom zdravých detí sa do dvoch rokov veku neodporúča z dôvodu nedostatočne vyzretého imunitného systému dieťaťa. Očkovanie však nezabraňuje ochoreniam spôsobeným inými respiračnými vírusmi.

Kašeľ suchý, alebo vlhký?

Sprevádza hlavne choroby z nachladnutia a dýchacích ciest. A nie je azda mama, ktorá by sa s kašľom u svojho dieťaťa nestretla. Dôležité vždy je, aby ste rozlíšili, o aký druh kašľa ide.

„Kašeľ je obranný mechanizmus, ktorým sa čistia pľúca a priedušky. Ak má dieťa vlhký kašeľ, teda s produkciou hlienu, je vhodné ho podporiť liekmi, ktoré uľahčia hlien vykašľať. V takom prípade už však nepodávajte lieky tlmiace kašeľ, takzvané antitusiká,“ vysvetľuje Petra Šimunková.

Pokiaľ dieťa ochorie na akútny zápal nosohltana, prejaví sa predovšetkým dráždivým kašľom, a to hlavne v noci. Pri tomto kašli by dieťa malo zostať v pokoji a užívať antitusiká. Veľmi dobre zaberajú tiež antihistaminiká (lieky proti alergii, znižujúce opuch sliznice).

Má vaše dieťa kašeľ, ktorý pripomína štekanie? Potom ide zrejme o zápal hrtana, ktorý sprevádzajú ťažkosti pri nádychu a zrýchlenie dychu, nádych môže byť výrazne hlasný.

„V tomto prípade je pre dieťa najlepšia inhalácia studeného vzduchu (chladnička, otvorené okno...). Keď ťažkosti CM neustupujú, ihneď vyhľadajte lekára,“ hovorí doktorka Šimunková. Ak si nie ste isté, o aký kašeľ ide, konzultujte to s pediatrom, aby nedošlo ku komplikácii infektu horných ciest dýchacích.

Náš tip: Okrem liekov, ktoré vám predpíše lekár, odporúčame inhalácie a kúpele. Vhodné je aj vtierať dieťaťu rôzne aromaterapeutické zmesi do hrudníka a chrbta. Pri produktívnom (vlhkom) kašli pomáha zmes mandľového oleja s eukalyptom, ravensarou, cyprusom a yzopom. Táto zmes je skvelá nielen proti kašľu, ale posilňuje aj imunitu. Väčším deťom (od batoľacieho veku) môžete podávať domáci sirup z cibule. Pripravíte ho tak, že vytlačíte jednu cibuľu, aby z nej tiekla šťava, a do nej pridáte lyžičku medu.

Zápal priedušiek – bronchitída

Môj druhý syn na bronchitídu dosť často trpel, temer z každej obyčajnej virózy, ktorá sa u neho objavila, sa neskôr vyvinul zápal priedušiek. Raz sa pridala aj sekundárna bakteriálna infekcia, kedy bolo nutné nasadiť antibiotiká.

Rozhodnutie, či ich nasadiť, závisí, samozrejme, od lekára, obvykle až po zistení CRP hodnôt (zápalového parametra) z krvi. Liečba potom zodpovedá sprievodným príznakom.

„Pri teplote nad tridsaťosem stupňov sa odporúča podávať antipyretiká, vhodné sú tiež zábaly, eventuálne sprchové kúpele. Na kašeľ sa dávajú deťom mukolytiká, napríklad Mucosolvan, a dobrý efekt majú bronchodilatanciá na rozšírenie priedušiek, napríklad liek s účinnou látkou salbutamol, najmä keď sa pridá dýchavičnosť.

Pokiaľ sa kašeľ nezmierňuje a trvá dlhší čas, nemožno vylúčiť komplikácie, ako je zápal pľúc,“ vysvetľuje doktorka Vidnerová. Pri opakujúcich sa zápaloch priedušiek je nutné zamyslieť sa nad tzv. fokusmi, čo sú miesta, ktoré udržujú stále infekcie. „Najčastejšie to sú zväčšené nosové mandle, tu je potom namieste konzultácia s lekárom ORL,“ dodáva.

Náš tip: Akútny zápal priedušiek väčšinou ustúpi po dvoch týždňoch, takže liečbu neuponáhľajte a dieťa nedávajte po týždni späť do detského kolektívu. Chorým deťom podávajte dostatok tekutín, zvlhčujte vzduch a upravte im jedálny lístok. Vhodné sú inhalácie. Stačí vám k tomu lavór s horúcou vodou, do nej nakvapkajte niekoľko kvapiek eukalyptu a prikryte hlavu dieťaťa ručníkom. Desať minút nechajte vdychovať vlhký vzduch, niekoľkokrát denne.

Angína, alebo keď bolí v krku

Typické sú pre ňu bolesti v krku pri prehĺtaní, teploty byť môžu, ale nemusia. Angína je vlastne akútny zápal krčných mandlí a okolitých lymfatických uzlín. Spôsobujú ju vírusy alebo baktérie.

„Je potrebné odlíšiť vírusovú a bakteriálnu infekciu, spoľahlivo to ale určí až laboratórne vyšetrenie.

Z niektorých prejavov však možno usudzovať na tú či onú etiológiu. Mandle s čapmi bývajú skôr pri bakteriálnom zápale, naopak vírusovú angínu sprevádza skôr obyčajné zväčšenie a začervenanie, niekedy pľuzgieriky na podnebí, jazyku a mandliach. Takáto diagnostika však patrí do rúk lekára,“ dodáva Petra Šimunková.

Vyhľadať by ste ho mali, keď bolesť v krku a teplota trvajú tri dni a viac, alebo sa pridajú komplikácie, napríklad problémy s príjmom potravy, tekutín alebo sú teploty vysoké a nereagujú na lieky proti teplote.

„Syn mal už dvakrát angínu, raz bola bakteriálna, takže sme užívali antibiotiká, po druhý raz bola vírusového pôvodu, takže sme to zvládli bez nich. Dávala som mu tiež kloktať odvar zo šalvie alebo harmančeka a na posilnenie imunity som mu dávala tinktúru z echinacey,“ hovorí Radka.

Náš tip: Vyskúšať môžete aj homeopatiká, najmä v prípade, že nejde o bakteriálny zápal mandlí. Podávať možno napríklad Belladonu, Apis mellifica, Mercurius solubilis. Pokiaľ ide o bakteriálnu angínu, vždy dodržte lekárom určenú dobu podávania antibiotík a nikdy ju neprerušujte. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma