AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Zase chlapec a slzy na krajíčku

Vytúžené pohlavie dieťaťa je vec, ktorá štatisticky môže vyjstť len s onou 50% pravdepodobnosťou. Hoci ste prepočítavali, kedy je pred a kedy po ovulácii, vyjsť to nemusí. Ako sa vyrovnať s pocitmi, že namiesto vytúženého chlapca pre tatka porodíme o pár mesiacov druhé alebo tretie dievča, a naopak?
Zase chlapec a slzy na krajíčku

Mamička, tak to bude tretí chlapec!“ Pri ultrazvukovom vyšetrení sa vám zatmie pred očami a ťažko skrývate slzy. Vidina bábik, vrkôčikov a sprisahaneckého šeptania sa rozplýva. Vzápätí sa za svoje pocity zahanbíte. Hlavne nech je to dieťatko zdravé! To iste áno.

Ale aj tak – túžba po dcére s ďalším synom nezmizne a s týmito pocitmi sa musíte nejako vyrovnať. Nie ste v tom sama. O tomto probléme sa totiž kde-kto hanbí hovoriť nahlas práve preto, aby nezakríkol zdravie dieťaťa.

Čo chceme viac?

Hoci by sa mohlo zdať, že tak, ako je pravdepodobnosť narodenia určitého pohlavia polovičná, medzi budúcimi matkami i otcami je rovnako rozdelená aj túžba po chlapcovi alebo dievčati, nie je to tak. Väčšina mamičiek chlapcov, ktorí nevylezú z kaluže a doma skúšajú kladivkom, čo vydržia sklenené dvere, žasne v závisti nad dievčatkami, ktoré sedia pri stole a maľujú si.

A mnohí rodičia niekoľkých dcér, ktoré večne pištia, žalujú na seba a riešia každú somarinu, by možno radšej s jedným synom študovali dážďovky
v hline a hľadali najdlhší konár v okolí. Často túžime práve po tom, čo nemáme. Napriek tomu je všeobecne v posledných rokoch jedno pohlavie akési žiadanejšie a má to možno svoje historické súvislosti.

„Mám skúsenosť, že mnohí rodičia si dnes prajú skôr dievčatko. Stretávam sa tiež s tým, že ženy, ktorým sa nenarodí dcéra a majú len synov – navzdory hlbokej láske k synom sú trochu smutné,že nebudú môcť naplniť medzigeneračný prenos po ženskej línii,“ objasňuje poradkyňa pre rodičovstvo Eva Labusová a dodáva: „Súčasnou obľubou dievčatiek možno dochádza k určitému historickému vyrovnaniu, pretože v minulosti, ako je
známe, chlapci patrili, naopak, k žiadanejšiemu, ba silne uprednostňovanému a privilegovanému pohlaviu.

Pripomeňme dobu, kedy ženy boli mužom podriadené natoľko, že nemali ani vlastné občianske práva – keď sa nenarodil syn, chýbal v rodine dedič, teda chýbal niekto, kto by zaobchádzal s financiami. Chýbal ochranca žien.“ Na takú dobu sa už, našťastie, len spomína a môžeme si oddýchnuť, že nás manžel pri pôrode tretej dcéry nezatratí.

To však nebráni tomu, aby fantázia ohľadne vytúženej modrej či ružovej perinky nepracovala naplno. Napokon, pre mnohých rodičov dvoch chlapcov či dvoch dievčatiek je tretie tehotenstvo práve pokusom o to, čo im doma dosiaľ chýba.

Prečo práve dievča alebo chlapca

„Ja som veľmi túžila po druhom dieťati, ale manžel o tom dlho nechcel ani počuť,“ spomína Majka. „Chlapca sme doma mali, takže som chcela dievčatko. Potom manžel konečne povolil a otehotnela som s úplnou istotou, že začnem nakupovať ružové handričky.

Dievčatko sa mi objavilo aj v sne, hovorili sme spolu. Manžel sa smial, ale ja som si trvala na svojom. Na prvom ultrazvuku nič nebolo vidieť. Až na druhom mi doktorka povedala, že vidí pipíka. Vo mne sa všetko obrátilo, takmer som sa rozplakala už v ordinácii. Dokonca som sa jej pýtala, či si je istá, že to nie je možné!

Doma som plakala ako možno nikdy. Samo to išlo von, vôbec som sa nedokázala upokojiť. Sen sa mi rozplynul a chápem už chlapov, ktorí zase občas zanovito chcú pokračovateľa rodu. Zároveň sa za tie pocity hanbím, veď niekto ani nemôže otehotnieť.“

Motivácií pre určitý typ pohlavia je mnoho, ale málokomu z nastávajúcich rodičov je skutočne jedno, či to bude chlapec alebo dievčatko. Ženy sa často boja, že sa s chlapcami nebudú vedieť hrať alebo im synovia v dospelosti „utečú“ k neveste a nebudú sa vracať domov.

Z dievčatiek zase mávajú trochu obavu skôr muži, pretože sa tu pridáva strach, ktorý budú mať o dcéru v období puberty. Existuje však množstvo rôznych dôvodov chcenia toho či onoho, ako potvrdzuje psychoterapeutka.

„Stretla som sa napríklad s tým, že vo farmárskej rodine, vlastniacej rozsiahle polia a techniku na ich obhospodarovanie, bola prítomná túžba po synoch. Tak isto si syna priala žena, ktorá mala veľmi zložitý vzťah so svojou matkou a obávala sa, že to isté prežije aj ona so svojou dcérou.

Niekedy je prianie pohlavia dieťaťa fatálne, to keď rodičia vedia, že na konkrétne pohlavie je viazaná genetická chyba, ktorá sa v rodine vyskytla a dedí sa napríklad len v mužskej línii.“

Plníme si všetky sny

Prečo je pre nás občas také ťažké prijať, že nečakáme to vysnívané? Jednoducho asi preto, že si mnohí z nás v dnešnej dobe môžu obstarať množstvo vecí a plniť si všetky svoje sny. Konzumná doba predá všetko – len nie pohlavie dieťaťa, ktorého voľba jestále na matke prírode.

„Dnes sme zvyknutí niečo si priať a rozmaznaní, že sa naše prianie splní. Podliehame klamnému pocitu, že na všetko máme právo,“ vysvetľuje Eva Labusová.

„Napriek tomu ostáva dosť príležitostí, kedy nám život pripomenie, že mnohé neovládame a ide o to vedieť s pokorou prijať, čo nám prináša. Príchod na svet rovnako ako odchod z neho – to sú dva dôležité predely, pri ktorých skutočne potrebujeme schopnosť prijať, čo prichádza, aj schopnosť odovzdať sa.“

Prianiam sa však, pochopiteľne, neubránime. Navyše, rodičovstvo chlapca a dievčatka je podľa väčšiny rodičov diametrálne odlišné. Je preto logické, že väčšina z nás by chcela oboje. Sme totiž tými rozdielmi fascinovaní.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma