AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Zápis do školy: je lepšie počkať?

Čas zápisu do školy sa blíži. Váhate, či nepožiadať o odklad alebo, naopak, uvažujete o predčasnom nástupe? Pomôžeme vám zorientovať sa a dobre sa rozhodnúť.
Zápis do školy: je lepšie počkať?

Adam je narodený v polovici júna, navyše bol najmenší chlapec z triedy. Preto sme s manželom brali ako hotovú vec, že mu dáme odklad, hoci je bystrý a šikovný. Na druhej strane sa vždy kamarátil so staršími deťmi, takže posledný rok v škôlke pre neho bola otrava,“ opisuje tridsaťšesťročná Helena.

Na jeseň v škôlke prebiehal plošný monitoring zrelosti a verdikt bol na Helenino prekvapenie jednoznačný: nič nebráni tomu, aby Adam nastúpil do školy. Testy zvládol ľavou zadnou, nadšene spolupracoval a údajnú nezrelosť si nikto ani nevšimol.

„Zaskočilo ma to, tak sme ešte potom všetko preberali s učiteľkami i pani riaditeľkou, ktoré Adama poznali naozaj dobre. A napodiv všetky odporučili školu,“ hovorí Helena. „Pani riaditeľka vyhlásila, že ďalší rok v škôlke by pre neho bol stratený čas. Že by síce mohol emočne dozrieť, ale ,intelektuálne‘ by sa už príšerne nudil...“

Helena dlho váhala, potom však dala na odporúčania. Dnes je Adam v prvom ročníku osemročného gymnázia, ako jediné dieťa v okolí, ktoré sa dostalo na obe gymnáziá, na ktoré sa hlásilo.

Vekové rozdiely v triede? Rok a pol!

Zdalo by sa, že nástup do školy je vec, o ktorej netreba dumať. Napriek tomu možno odkladom niektorým deťom výrazne pomôcť a iným zase de facto uškodiť – to by bol Adamov prípad. Zatiaľ čo v generácii dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa to veľmi neriešilo, dnes mnohí z nás zvažujú azda až príliš úzkostlivo, či ešte nie je „veľmi skoro“.

Aj ja som sa vlani, na začiatku prvej triedy, pristihla pri úvahe, či som svojim dvojčatám narodeným koncom apríla nemala „dať odklad“. Je fakt, že v ich triede je len jedno mladšie dieťa (dievčatko s predčasným nástupom), a naopak, asi šesť detí s odkladom.

Dcérka tak sedela vedľa spolužiačky, ktorá je presne o rok staršia, a najmladšie a najstaršie dievča v triede delí takmer rok a pol. A to je v tomto veku obrovský rozdiel. Máte pocit, že niektorí rodičia nechávajú potomkov v škôlke o rok dlhšie „zbytočne“?

Tento tichý trend už slabne, čo je len dobre; málokto totiž premýšľa o tom, že keď dá dieťaťu odklad, bude syn či dcéra vychádzať zo základnej školy v šestnástich (!) rokoch a maturovať v dvadsiatich...

Iste, všetci poznáme rodičov, ktorí toto riešenie zvolili predovšetkým z praktických dôvodov; napríklad mali v škôlke mladšie dieťa alebo čakali prírastok do rodiny a báli sa, ako by pri tom zvládli prvú triedu.

„Odklad školskej dochádzky dostáva desať až pätnásť percent detí. Väčšinou oň prichádzajú požiadať rodičia detí, ktoré to naozaj potrebujú. Už to nie je tak, že by im chceli o rok predĺžiť detstvo,“ ubezpečuje Jarmila Klégrová z pedagogicko-psychologickej poradne. 

Posudzovanie školskej zrelosti pritom prebieha v niekoľkých fázach. Práve v tomto čase sa v mnohých škôlkach robí plošný skríning predškolákov. „Záleží na tom, či si ho materská škola objedná, je to služba navyše a rodičia nám musia dať písomný súhlas,“ vysvetľuje detská psychologička.

„Skríning má skupinovú a individuálnu časť, niektoré kolegyne ho však celý robia individuálne. Deti kreslia, dostanú úlohu na zrakové rozlišovanie, a potom si s každým chvíľku pohovoríme, aby sme počuli, ako rozpráva. Trvá to tak desať minút.“ Do mesiaca sú rodičia pozvaní na krátky pohovor, zvlášť pokiaľ sa dieťa nejaví zrelé.

„Niektorí adepti na odklad nám ,vyjdú‘ už zo skríningu, ale je to zatiaľ len upozornenie. Povieme rodičom, na čo sa zamerať, a keď potom prídu v marci na kontrolu, už môže byť všetko v poriadku. Záleží aj na tom, kedy je dieťa narodené. Niektoré ešte v januári nemusí byť zrelé a v júni už je. Medzi piatym a siedmym rokom sa toho deje veľa a vývoj môže prebiehať skokovo,“ zdôrazňuje Jarmila Klégrová.

Príďte o rok!

Pokiaľ uvažujete o odklade školskej dochádzky alebo ho odporúčajú panie učiteľky v škôlke, treba ešte podstúpiť komplexné vyšetrenie v pedagogicko-psychologickej poradni. Paradoxné pritom je, že aj dieťa, u ktorého sa odklad javí ako jasná vec, musí prísť na zápis do školy.

„U Nely sme od začiatku počítali s odkladom, bola totiž veľmi nepokojná a plačlivá,“ spomína tridsaťpäťročná Adela, ktorej dcérka je narodená v júli. „Na zápise vôbec nespolupracovala a nakoniec zaliezla pod stôl. Pani učiteľke bolo všetko jasné a rovno hovorila – uvidíme sa o rok, a to už to bude o niečom inom. A bolo.“

Na zápise sa totiž neposudzujú len „znalosti“, ale tiež celkový prejav dieťaťa a niektoré špeciálne oblasti: hodnotí sa fyzická zrelosť, grafomotorika, reč, matematické predstavy, sociálne schopnosti i pracovná zrelosť.

Psychologička Jarmila Klégrová dodáva: „Záleží na škole, ako zápis urobí. Pokiaľ sú pri ňom skúsení učitelia, určite si všimnú nápadnejšie odchýlky vo vývoji a s rodičmi všetko preberú.“ Za odklad môžu hovoriť aj zdravotné dôvody.

„Ak lekár odporučí odklad, nikdy nepôjdu proti nemu. Tvrdí sa, že pediatri sú veľmi benevolentní, ale oni poznajú to dieťa od narodenia,“ hovorí Jarmila Klégrová. Na druhej strane by nebolo dobré, keby väčšina detí nastupovala do školy až v siedmich rokoch.

„To by sme sa dostali do rovnakého začarovaného kruhu ako napríklad v Rusku, kde deti musia pri nástupe do školy už ,všetko vedieť‘. Druhý extrém predstavuje Británia, tam sa nastupuje hneď po piatych narodeninách, a to v priebehu roka: v septembri, januári a apríli. Najhoršie sú na tom jarné deti, pretože po prázdninách idú hneď do druhej triedy,“ pridáva skúsenosť kolegýň zo zahraničia.

A čo keď sa rozhodnete, že dieťa do školy pôjde, a potom to v prvej triede „drie“? Ešte je tu dodatočný odklad. K nemu sa však pristupuje len výnimočne, maximálne do polroka a po dohode s rodičmi.

„Nie je to tak, že by sme hovorili, nech dieťa nastúpi, a keď mu to nepôjde, dostane dodatočný odklad. Volíme ho naozaj ako poslednú možnosť,“ vysvetľuje psychologička. „Panie učiteľky poznajú už v septembri alebo októbri, že sa niečo deje. My v tom čase tiež navštevujeme školu a zisťujeme, či nie je nejaký problém...“

Ako Jarmila Klégrová dodáva, keď sa „dobre urobia“ odklady, v prvej triede potom nie je toľko detí, ktoré majú problém so sústredením, či s hyperaktivitou.

Septembrová dilema

Zatiaľ čo odklady sú celkom bežné, predčasné nástupy temer vždy budia  pozornosť. „Podľa zákona ich poradňa potvrdzuje u detí narodených do konca decembra, u ešte mladších sa musí vyjadriť aj lekár. Ide o to, či sú nielen talentované a šikovné, ale tiež zdravotne a fyzicky vyspelé a či zvýšenú záťaž unesie psychika,“ hovorí Klégrová a zdôrazňuje, že potrebná je veľká opatrnosť.

„Musíme si byť istí, že keby dieťa nenastúpilo, brzdili by sme ho. Preto sa posudzuje sociálna i pracovná zrelosť a celková odolnosť.“ V tejto fáze rozhovoru sme s pani psychologičkou mohli porovnať osobné skúsenosti: obe sme totiž narodené v polovici septembra.

Ja som išla „neskoro“, hoci som už dávno čítala a písala, takže som sa síce v škole nudila, zato som sa zbavila zakríknutosti; pani doktorka nastúpila, naopak, „skôr“ a na prvú triedu veľmi rada nespomína. Aj preto, že šlo o veľký kolektív a učiteľka sa nemohla nikomu zvlášť venovať.

„Je rozdiel poslať mierne nezrelé dieťa do kolektívu pätnástich a do tridsiatich detí. Musíme teda zvážiť i vonkajšie okolnosti nástupu,“ konštatuje Klégrová. Každopádne rodičom zdôrazňuje, aby boli prvý rok v pokoji, na nič netlačili a prispôsobili nároky, pretože dieťa vyspieva postupne.

„Zvlášť u nadaných letných detí nie je jednoduché to posúdiť. Záleží aj na motivácii, pretože niektoré deti už veľmi chcú ísť do školy a bolo by pre ne nepríjemné ostávať v škôlke. Takže idú do školy za cenu, že nervová sústava ešte toľko nevydrží,“ dodáva. Predčasný nástup u svojej dcérky, narodenej 25. septembra, dlho zvažovala tridsaťosemročná Kristína.

„Obávala som sa hlavne sociálneho hendikepu, toho, ako dcérka obstojí medzi staršími deťmi,“ priznáva. Na zápise ju však čakalo prekvapenie: dcérka, inokedy hanblivá a uzavretá, bez zaváhania vyriešila všetky úlohy.

„Školou bola Hanka nadšená a pozitívny vzťah ju neopustil ani v druhej triede,“ hovorí mamička a uzatvára: „Tabuľkové limitysú mechanické. Keby sa Hanka narodila predčasne, bola by automaticky prváčkou. Takto sme museli podstúpiť dvojaké testy školskej zrelosti. To mi pripadalo absurdné, tým skôr, že každý vyspieva odlišným tempom. Myslím, že pokiaľ prevažujú indície, ktoré hovoria za, a navyše rodičia vyberú ústretovú školu, nemusí skoršiemu nástupu nič brániť.“ 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma