AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Výživa nedonosencov

O dôležitosti a nezastupiteľnej úlohe dojčenia sa už popísali stohy papiera. Hoci to znie možno prekvapivo, plne dojčené môže byť aj nedonosené dieťa. A má to ďalekosiahly vplyv na budúce zdravie.
Výživa nedonosencov

Vojde sa do dlane, váži možno len pol kila. Narodilo sa o tri mesiace skôr, než malo. Malý „králiček“ leží v inkubátore s nespočetným množstvom hadičiek
a neistou budúcnosťou. Riešiť v tejto chvíli spôsob výživy?

Domov a rodina | Materstvo | Novorodenec | Pôrod

Čo sa deje s bábätkom hneď po narodení

Zachrániť život, pomôcť pľúcam k dozrievaniu, zabrániť infekciám a ďalšie dennodenné desiatky úkonov sú na prvom mieste. Donedávna bola sonda do žalúdka akousi automatikou a absolútna väčšina nedonosencov odchádzala po pár mesiacoch domov bez debát „na fľaši“.

Míľové kroky neonatológie

Ešte niekoľko rokov dozadu platila v neonatológii dogma, ktorá sa dnes borí: „Je jedno, ako sa dieťa naje, hlavne nech prežije.“ „Bolo náročnejšie zachovávať základné životné funkcie, ale postupne sa pridávajú ďalšie postupy a objavy, prelomové bolo prvé použitie surfaktantu, látky na dozretie pľúc,“ vysvetľuje MUDr. Eliška Vokurková, lekárka neonatologického oddelenia Gynekologicko-pôrodníckej kliniky VFN a 1. LF UK v Prahe.

„Dnes môže aj dieťa, ktoré sa narodí extrémne nezrelé, odchádzať pred termínom pôrodu domov a plne dojčené, a k tomu smeruje celá naša stratégia.“

A plne dojčené dieťa navyše znamená niečo neuveriteľné pre mamu. Pocit, že ako žena sklamala, keď dieťa nedonosila, je spoločný všetkým bez rozdielu, akokoľvek racionálne sú dôvody predčasného pôrodu. Odsávačka sa stane verným priateľom, udržať laktáciu jediným možným cieľom, ktorý môže ovplyvniť.

Kontakt s dieťaťom však nenahradí. Prejsť len od hladkania v inkubátore ku klokankovaniu je veľký medzník, ktorý odštartuje ďalšiu etapu, zakončenú ideálne plným dojčením. „Keď si mama vezme dieťa k sebe, má odrazu plné prsia. Spustia sa hormóny, čo potvrdilo už mnoho štúdií,“ hovorí lekárka.
Čo dá materské mlieko nezrelému dieťaťu?

Dojčenie a význam materského mlieka je, našťastie, vďaka mnohým iniciatívam a osvete posledných dvadsať rokov dostatočne podporovaný spôsob výživy a jasná voľba väčšiny žien. Príroda nám jednoducho nadelila niečo dokonalé a podľa neonatológov objavujeme objavené, keď doceníme význam materského mlieka pre matku i dieťa.

„Bielkoviny, tuky a cukry, ktoré nezrelým deťom podávame v infúziách, dokážeme umelo vyrobiť z kravského mlieka. Nikdy však nevyrobíme imunoglobulíny, tie totiž produkuje mama presne pre svoje dieťa,“ zdôrazňuje MUDr. Vokurková.

„Ďalšou nenahraditeľnou zložkou sú rastové faktory. To, čo by za normálnych okolností telo poslalo do maternice cez placentu, je schopné poslať do materského mlieka, a to je jedinečné. Na túto obrovskú moc prírody nestačíme ani v 21. storočí.“

Domov a rodina | Materstvo | Zdravá výživa | Životný štýl | Tehotenstvo

Existujú lieky, ktoré mamičku pripravia na pôrod? Áno!

Dojčenie – prevencia porúch príjmu potravy

A ďalekosiahly vplyv dojčenia sa stále znovu dokazuje mnohými výskumami. Predčasne narodené deti sa už odmalička pasujú s mnohými nepríjemnými problémami. Ak odhliadneme od rôznych možných infekcií či iných komplikácií spočiatku i život ohrozujúcich, sú to len nežné lekárske ruky, ktoré im v rámci záchrany života na druhej strane pripravia rad nepríjemností s prekvapivým vplyvom na ďalší vývoj.

„Aby sme deti zachránili, intubujeme ich alebo zavádzame sondy do nosa. Dýchacie cesty a orofaciálnu oblasť musíme udržiavať čisté, takže veľmi často odsávame,“ vysvetľuje MUDr. Vokurková.

„Robíme množstvo vecí nutných na prežitie, ale nie sú to pozitívne podnety. Deti sa začnú brániť, telo odmietať. Potom majú zavreté ústa a nechcú sa dať kŕmiť – tento nežiaduci účinok sa nazýva orofaciálna blokáda.“

A tá je jedným z dôvodov, prečo tieto deti často mávajú problémy s jedlom. Nechcú piť z fľaštičky, z lyžičky neskôr všetko pľujú. Až 40 % pacientov navštevujúcich gastroporadne s týmito ťažkosťami sa narodilo predčasne. Mentálna anorexia alebo bulímia potom môže byť, bohužiaľ, ďalším stupienkom tohto rebríčka.

„Nezrelé deti majú oneskorenie aj ďalších oromotorických schopností, vrátane džavotania a rozvoja reči. Štúdie stomatológov a špecialistov ORL pritom poukazujú na dôležitosť dojčenia i pre optimálny vývoj čeľustí, posilnenie žuvacích svalov alebo zväčšenie priestoru nosnej dutiny. Pomáha tiež k lepšiemu radeniu zubov alebo väčšej efektivite dýchania,“ doplňuje neonatologička všetky účinky najprirodzenejšieho spôsobu výživy.

Beh na dlhú trať

Plne dojčiť nedonosené dieťa však nie je nič jednoduché. Všetky vyššie uvedené výhody sú vykúpené hodinami trpezlivosti a snahy matky, dieťaťa i personálu. Aj keď totiž dieťa vie sať už v maternici, teraz sa to musí znovu učiť a nielen to nedonosené.

Donosenec má výhodu zrelého nervového systému, ale napriek tomu je kombinácia satia/prehĺtania/dýchania pre každé bábätko veľká veda. „Celý ten proces sa dá urýchliť učením. Je to rovnaké, ako keď sa učíte riadiť auto, zo začiatku tiež zle radíte a nerobíte nič automaticky,“ prirovnáva MUDr. Vokurková.

„Začína sa vlastne klokankovaním a tzv. nenutritívnym (nevýživovým) satím, kedy sa dieťa prisaje na bradavku, ale nič nevysaje, len sa učí.“
Všetko ideálne pokračuje nutritívnym (výživovým) satím a vyhýbaním sa fľaši, ktorá dieťa mätie, pretože kŕmenie z nej je niečo úplne iné.

Znie to pomerne jednoducho, ale realita nebýva taká ružová. V spojení „individuálny prístup“ sú obsiahnuté hodiny jednotnej stratégie personálu, mamy, ktorá sa 24 hodín nalaďuje na potreby svojho dieťaťa a ich vzájomnej spolupráce. Všetky pokusy sa totiž musia trafiť do doby, kedy je dieťa práve čulé a hladné.

Veľmi starostlivo sa tiež rieši, koľko mlieka dať spočiatku ešte sondou a nakoľko sa už dieťa dokŕmi. „Aj preto chceme, aby tu mamičky boli čo najviac a klokankovali svoje deti. Rozumejú im totiž najlepšie, práve ony trávia s deťmi 24 hodín denne a naladia sa na ich biorytmy. Vidia veci, ktoré ani ten najlepší personál vidieť nemôže,“ dodáva lekárka.

„Okrem uspokojenia hladu je dôležitá aj interakcia, mama pre dieťa niečo robí, a to je pre ňu veľmi zásadný moment.“

Konečne mamou

Byť ozajstnou MAMOU je vec, na ktorú väčšina mamičiek nedonosených detí musí nejaký čas čakať. Bezmocnosť, slzy, pocit, že to miniatúrne dieťa je v rukách osudu a ona nemôže nič robiť, sú zabudnuté úspešnými pokusmi o dojčenie.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Zábava | Zdravá výživa

Kto je tu tehotný?

Tak ako v prípade mamičky nedonosených dvojčiat Huberta a Viliama Evy Ratajovej: „Dojčenie bol môj ‚projekt‘. Pustila som sa s vervou do odsávania, podporovala som chlapcov v nenutritívnom cicaní, potom sme trénovali na striekačku. Keď to išlo, začala som ich prikladať.

Ten pocit zadosťučinenia, že pijú odo mňa a nemusia mať hadičku do žalúdka, bol neuveriteľný,“ spomína mama dnes zdravých trojročných chlapcov. „Klokankovanie a dojčenie mi pomohlo byť mamičkou v pravom slova zmysle. Domov išli obaja plne dojčení. Vilko sa odstavil sám, keď mal rok a štvrť, Bertíka som dojčila do dva a štvrť roka.“

Odhodlanie, podpora, trpezlivosť

Ani Eva však nemala s dojčením na ružiach ustlané. Jeden z chlapcov bol spavý, používala teda orofaciálne masáže, aby si dotyky okolo úst nespájal len s nepríjemným odsávaním a ďalšími nutnými vecami a spolupracoval. A od začiatku musela čeliť pochybovačným vetám typu: „Po cisárskom reze dvojčiat
v 24. týždni určite dojčiť nebudeš.“

Nie je to zlý úmysel, skôr vrodená ľudská vlastnosť robiť si veci čo najjednoduchšie a cesty k cieľu čo najkratšie. Ochota mamičiek dojčiť je tak často narušená okolitými pochybovačmi alebo vlastným posttraumatickým syndrómom po pôrode.

„Maminky prežijú šok, boja sa o malé dieťatko. Dojčenie je jedna z mála vecí, ktoré deťom na začiatku môžu dať. Väčšinou to chcú skúsiť,“ hovorí sestra Jana. „Keď majú od začiatku trpezlivosť a prežijú tu množstvo počiatočných neúspechov namiesto rýchlej cesty k fľaši, doma sa im to vyplatí. Nič sa nedá urýchliť a o čo viac stresu zažijú tu, o to viac pokoja a sebavedomia potom
majú doma.“

Začať s kŕmením pri prsníku sa dá podľa štúdií už v 31. týždni, plné dojčenie je potom možné asi okolo 36. týždňa. Dojčené nedonosené deti sa môžu dostať do svojich domovov priemerne asi o týždeň skôr, než by sa pôvodne narodili. Vďaka veľkej trpezlivosti, podpore rodiny i personálu a odhodlaniu mamičky je to čím ďalej, tým častejší jav.

Začiatky však znamenajú množstvo neúspechov vykúpených malými, ale o to významnejšími víťazstvami. A ako hovorí MUDr. Vokurková, nemožno byť olympijským víťazom bez tréningu. Po neľahkom štarte však cieľovou páskou maratónu prebehnú hneď dvaja víťazi – mama a jej dieťa.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma