AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Vírusy a baktérie môžu znepríjemniť leto

Bolesť v krku a angíny bývajú spojené skôr so sychravým počasím, ale zákerné mikroorganizmy nás môžu prepadnúť a položiť aj v sparnom počasí.
Vírusy a baktérie môžu znepríjemniť leto

Na sliznici nosa a krku sa trvale držia tisíce mikroorganizmov, ktoré bežne neškodia. Ba naopak, sú v mnohom prospešné, pretože predstavujú určitú bariéru pre zlé, choroboplodné zárodky. Spolu s nimi sliznicu chránia protilátky, najmä z triedy IgA a tiež ďalšie látky, ktoré sa na sliznice nosohltanu, hrtanu a hltanu aktívne vylučujú.

Sliznice sú chránené i zvnútra, všetkými zložkami imunitného systému, napríklad bielymi krvinkami a lymfatickými cievami. Ak je kapacita tohto systému preťažená, môžu sa uplatniť nepriatelia v podobe vírusov a baktérií.

Preťaženosť vzniká dlhodobým oslabením organizmu (stres, vyčerpanie, preťaženie psychické i fyzické, pobyty v extrémnych podmienkach – v lete cestovanie do iných časových pásem, dlhodobé prehriatie organizmu alebo naopak, podchladenie, náhle výrazné zmeny vonkajších teplôt...), oslabením po práve prekonanej chorobe alebo stretnutím s vírusovou epidémiou.

Aj v prípade angíny totiž najmenej v 50 % sú za ochorenie zodpovedné vírusy, zvyšok je na baktériách. Baktérie a vírusy prežívajú i v lete (v sychravých mesiacoch, kedy máme nedostatok vitamínu D a sme celkovo oslabení, je im lepšie). Pravda, je povera, že prudkým schladením organizmu si „vyrobíte angínu“.

Dôjde k tomu len pri splnení vyššie uvedených podmienok, ku ktorým sa ešte môže pridať „schúlostivenie“ tela, teda absencia otužovania, ktoré je pre funkčný imunitný systém veľmi dôležité. Vzniku infekcie v krku, samozrejme, pomáha sama letná horúčava, ktorá vysušuje sliznice.

Preto je nutné brániť sa prehriatiu tým, že budeme popíjať chladivé nápoje, vyhýbať sa priamemu (poludňajšiemu) slniečku a budeme v spare vyhľadávať chladnejšie (i klimatizované) priestory. U netrénovaných je však dobré dodržať princíp maximálneho rozdielu teplôt 8 – 10 stupňov Celzia.

Keď je vonku tridsaťpäť stupňov, potom je optimálne vyhľadať prostredie s 25 – 27 stupňami, nie chladnejšie. O chladných nápojoch existuje množstvo veľmi zavádzajúcich informácií: nehasia smäd, vedú k teplotnému šoku, dráždia sliznicu hrdla...

Zaujímavé je, že toto pôsobenie sa nepripisuje zmrzlinám. Chladné nápoje prispievajú k teplotnej pohode, pri prehriatí majú liečivú moc (nemusia byť priamo ľadové, ale stačia chladivé). Chlad má pri akomkoľvek zápale, teda aj pri angíne, terapeutické schopnosti. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma