AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Veronika: Neznášam dojčenie!

Nie každá žena je nadšená vidinou dojčenia. To je aj prípad našej čitateľky Veroniky.
Veronika: Neznášam dojčenie!

"Deti som vždy chcela a mám ich rada, dokonca som profesiou učiteľka v škôlke, no predstava, že svoje dieťa dojčím, mi vždy naháňala husiu kožu. Miesil sa vo mne strach aj úplný odpor. " Hovorí Veronika.

Veronika s úľavou priznáva, že má najobávanejšie obdobie svojho materstva za sebou. Jej syn už má krásnych 18 mesiacov a s veľkou chuťou "baští" polievky, kaše, ryžu, cestoviny, jogurty a ďalšie obľúbené jedlá. Všetci Kristiánka chvália, ako pekne je, ale vždy to tak nebývalo.

Veronika bola totiž jednou z mála mamičiek, ktorá dojčenie odmietla už v pôrodnici. Nie snáď, že by jej v tom bránilo nejaké ochorenie alebo fyzická indispozícia - dojčenie skrátka Veronike naháňalo husiu kožu, doslova sa jej hnusilo.

 

„Dúfala som, že sa moje pocity zmenia po pôrode.“

 

Aby nedošlo k nedorozumeniu, Veronika má k deťom veľmi pozitívny vzťah, pred materskou dovolenkou bola niekoľko rokov učiteľkou v súkromnej materskej škôlke, v lete pravidelne chodievala na detské tábory, oboje ju bavilo a k obom sa chce po materskej vrátiť. Veronika sa vlastne nebála ani tehotenstva, ani pôrodu, ani starostlivosti o maličké bábätko, no predstava dojčenia pre ňu bola úplne neznesiteľná.

"Predstava, že budem raz svoje dieťa dojčiť, sa mi nepáčila už od školských rokov. Úplne živo si vybavujem akúsi náučnú knihu pre dievčatá, ktorú nám nechávala kolovať pri prednáške o materstve pani učiteľka. V knihe bolo veľa fotiek dojčiacich mamičiek, príšerných obrázkov, ktoré mi naháňali skutočnú husiu kožu.

Viem, že je dojčenie zdravé a prospešné - mám o ňom naštudované možno rovnako literatúry ako nejedna laktačná poradkyňa, lenže ani tieto znalosti so mnou absolútne nič neurobili. Nič nezmenilo ani tehotenstvo, ako som veľmi dúfala, a dokonca mi nepomohol ani môj gynekológ a jedna empatická laktačná poradkyňa. A podotýkam, že som vyrovnaná a zdravo sebavedomá žena, mám sa rada, mám rada svoje telo a dobre vychádzam s druhými a celkom iste som duševne zdravá! "

Doma ma nepochopili, v pôrodnici áno

"Úplne otvorene sa priznávam, že som o svojom rozhodnutí nedojčiť svojim blízkym nepovedala. Manžel síce vedel, že mám so vzťahom na dojčenie problém, ale bral to ako ženskú záležitosť, nijako sa nesnažil ma poučovať, vypytovať sa alebo na mňa tlačiť. Myslím, že mi jednoducho dôveroval, že si poradím. A poradila som si!

Poprosila som svojho úžasného gynekológa, aby mi napísal pre nemocnicu správu, že som s ním všetko konzultovala, a že nie som kvôli psychickému bloku schopná dojčiť. V pôrodnici sa stalo niečo, čo som absolútne nečakala; pri príjme som o svojom probléme informovala lekárku a odovzdala jej správu od gynekológa, lekárka a neskôr aj ďalšie personál moje rozhodnutie absolútne rešpektovali! Samozrejme, že mi bola taktne ponúkaná pomoc, ale nikto na mňa netlačil.

Nakoniec som sa rozhodla, že sa naučím mlieko (ktorého som mala dosť) odstriekavať a pokúsim sa aspoň nejaký čas kŕmiť vlastným mliekom. To sa mi darilo celý 1 mesiac, potom dostal Kristiánko umelé mlieko. Kým zdravotníci, s ktorými som sa stretla, boli rešpektujúci profesionáli, moja mamička, sestra, svokra a svokor, švagriné a nakoniec aj môj manžel, ma kvôli nedojčeniu odsudzovali. "

Prednášky od príbuzných

Nie každá mamička by v období po pôrode bola schopná znášať štipľavé poznámky, premúdrelé rady s takým nadhľadom ako Veronika. S úsmevom teraz spomína napríklad na pravidelné prednášky svojho svokra (elektroinžiniera), ktorého znalosti o prospešnosti dojčenia boli naozaj ohromujúce. "Otecko, vy by ste mohli písať do časopisov, aké máte vedomosti!" Hovorievala svokrovi Veronika.

Jediné, čo bolo Veronike naozaj ľúto, bola nevypovedaná výčitka zo strany manžela. Vždy stál na jej strane a dlhú dobu sa zdalo, že bude jej rozhodnutie plne rešpektovať. "Nakoniec asi podľahol atmosfére v rodine, a myslím, že aj svojej láske k malému. Mal o neho proste strach a chcel pre neho to najlepšie. Keď potom neustále slýchal, že bude syn alergik, astmatik, bude mať ekzém a nižšie IQ, proste to nezvládol vyhodnotiť správne - to sa v živote jednoducho stáva," hovorí Veronika.

A podobne pristupuje aj k svojej rodine: "Mám ich všetky rada, Kristián má úžasné zázemie, milujúcich rodičov a starých rodičov, ktorí majú skrátka len sklony do všetkého trochu rozprávať - už iní nebudú."

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma