AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

VAŠE PRÍBEHY: Na deti som ostala sama

Každá má iný životný príbeh, napriek tomu majú veľa spoločného a čo ich nezabilo, to ich posilnilo. A rovnakou mierou, akou im deti prirobili povinnosti a životnú zodpovednosť, ich aj zachránili. Pred duševným kolapsom, neuváženým rozhodnutím, túžbou všetko vzdať.
VAŠE PRÍBEHY: Na deti som ostala sama

Petra (36), syn Matej (9)

Snímka obrazovky 2014-10-20 o 8.jpg

Prvá láska zo školy, niekoľkoročné ideálne spolužitie, svadba, dieťa. Petra si vždy myslela, že spolu s partnerom i umrú. Matej mal šesť, keď prišlo také typické a napriek tomu pre všetky ženy také neočakávané „našiel som si inú“. Za pol roka nato rozvod. „Nikdy som si nemyslela, že ma stretne toto a rozvediem sa,“ rozpráva Petra.

„Predstavovala som si, že budem o manžela nejako bojovať, ale on bol taký neprístupný a akoby inde, že to ani nešlo. Už po týždni sme sa dohodli, že manželstvo nemá ďalej zmysel.“ Pred rozvodom spolu ešte bývali a na Petru ostala i neľahká úloha povedať všetko synovi. „Často sa pýtal, kde je tato a kedy s ním zase budeme bývať, napokon, spýta sa to občas i dnes.

Domov a rodina | Materstvo | Zábava | Životný štýl | Batoľa

Keď má maminka voľno

Nikdy som o jeho tatkovi nehovorila zle a dúfam, že ani on to nerobí o mne. Tým sme to malému azda uľahčili,“ hovorí Petra. „Dovtedy sme boli pre všetkých vzorne fungujúca rodina. Ja som sa s realitou vyrovnávala tak, že som o všetkom veľa hovorila – o tom, že sa rozvádzame a prečo. Prvý rok som ale nezvládala, spočiatku som nebola schopná ani jesť a veľmi mi pomohli naši.“

Ako v mnohých prípadoch osamelých mamičiek rodičia predstavovali spásu. Petra s Matejom sa k nim na prechodnú dobu presťahovali. Babička s dedkom vyzdvihovali malého zo škôlky a starali sa o neho, kým sa Petra vrátila z každodenného zamestnania na pošte.

„U našich to bolo zložité spolužitie, hoci sme sa nikdy nehádali. Ja i mamka sme boli zvyknuté robiť veci po svojom a napriek všetkej snahe s Matejom nám chýbalo ‚to svoje‘, nemali sme dostatok súkromia. V tej dobe som si našla prácu v inom meste s dochádzaním, ale veľmi dobre ohodnotenú. Domov som tak chodila i o pol desiatej večer.“

Petra Mateja celé dni nevidela, čo trvá dodnes. Mohli sa však presťahovať do svojho, Petra si vzala vysokú hypotéku na byt. „Dvakrát týždenne sa mi podarí prísť trebárs už o tretej alebo o štvrtej hodine (keď mám rannú zmenu), a to sme obaja šťastní. Vyzdvihnem Mateja u babičky, kde je od obeda, a sme potom radi doma. Hráme karty alebo sa pozeráme na televíziu.

Iné dni len večer skontrolujem úlohy a nestihneme sa ani porozprávať. Rastie mi pred očami a nemám na neho veľa času, ale bez práce by sme to nezvládli.“ Petra sa snaží nepripúšťať si finančnú záťaž hypotéky, a tri roky po rozvode dokonca spätne vidí pozitívne dopady na seba samú.

Aneta (38), dcéra Katka (5,5)

2.jpg

Aneta túžila po dieťatku už od 24 rokov. Nenaplnené partnerstvá a manželstvo vys- triedalo vzplanutie ako v romantickom filme a otehotnenie v priebehu mesiaca. Na jednej strane eufória, že sa dočká dieťaťa, na druhej tvrdá realita materiálneho nedostatku.

Budúci otecko nevydržal dlho v žiadnej práci, začal klamať, mali problémy s peniazmi a Aneta ho niekoľkokrát opustila a následne mu odpustila.„Rada pomáham ostatným a bola som romanticky naivná, že láska prekoná všetky životné prekážky, uskromníme sa a bude lepšie. Rodina ma varovala, ale pod vplyvom očakávania dieťaťa som stále všetkému dávala nádej.“

Partner bol pri pôrode svojej dcéry a všetko vyzeralo sprvu ružovo. Aneta chcela plniť svoju materskú rolu stopercentne, keď na ňu tak dlho čakala, i za cenu skromného žitia. Z materskej platila nájomné a všetko potrebné. „Bez bábätka sa dokážete viac uskromniť, ale dcére už som chcela všetko dopriať; rodina mi pritom príliš pomôcť nemohla.

Domov a rodina | Materstvo | Peniaze | Slávne maminky

SKUTOČNÝ PRÍBEH: Ako si mamičky založili úspešnú firmu

Našťastie som dojčila viac než dva roky, ale i tak som stále premýšľala,
či môžem kúpiť plienky. Partner navyše začal hrať na automatoch. Snažila som sa mu pomôcť, zháňala som odborníkov, ale všetko bolo márne. Bola som bezmocná, navyše dlžil na výživnom i na deti z predchádzajúcich vzťahov.

Jeden z najsmutnejších okamihov nastal, keď doma zmizli zlaté náušnice, ktoré sme kúpili Katke, alebo autosedačka.“ Aneta ďalej nebola schopná platiť nájomné a musela sa odsťahovať na dedinu do starého domčeka po rodičoch. Už bez partnera, ktorý sa však jej a dcéry nechcel vzdať a začal Anetu psychicky týrať a neskôr sa jej i vyhrážal.

Všetko vyvrcholilo podaním trestného oznámenia a súdom o zverenie dieťaťa do výhradnej starostlivosti. „Všetky tie okolnosti ma naučili i prijímať. Bez pomoci priateľov by som to nikdy nezvládla; nosili nám oblečenie alebo jedlo.

Pre ženy v takej situácii tu nie je veľa inštitúcií, ktoré by v núdzi pomohli, a spadnúť na úplné dno holobytu alebo azylového domu nechcete. Našťastie sa mi po materskej podarilo nájsť prácu, ale pretože Katka bola párkrát chorá, čoskoro nasledovala výpoveď – zamestnávatelia pre toto veľa pochopenia nemajú.

Teraz mám dve zamestnania a Katka je, našťastie, relatívne zdravá alebo vypomôže sestra.“ Aneta je napohľad sebavedomá žena, ktorá žije pod obrovským psychickým tlakom – stále sa správať tak, aby malej nič nebolo, snažiť sa byť čo najviac spolu v tom nedostatku voľného času a v hlave nosiť otázku, čo a ako bude, až otcovi dievčatka skončí výkon trestu vo väzení.

„Katuška je dosť náročné dieťa, veľká osobnosť a priebojná, nenechá sa azda v živote zraniť ako ja. Chcela by som s ňou byť viac, dopriať nám dovolenku, ale zatiaľ som rada, že ušetríme na výlet. V tejto realite musím žiť, i keď ma
to zmáha. V domčeku nie som šťastná, je to obrovská záťaž, ale neviem, ako by som zvládla niekde platiť nájom,“ uzatvára Aneta.

„Do budúcna mám však vysoké ciele a som pozitívny človek. Chcela by som sa ešte vydať a mať dieťatko. Niekto nás však musí obe prijať a stopercentne fungovať – už sa nechcem trápiť. Snažím sa to k sebe‚ pritiahnuť‘
a viem, že sa raz budem mať dobre!“.

Katka (33), deti Nikola (7) a Martin (4)

3.jpg

Ešte pred pár rokmi rodinný dom s bazénom, vonkajšia kuchyňa, grilovanie
s návštevami a vidina nasledujúcich spokojných rokov strávených vychovávaním dvoch krásnych detí, zabezpečovaním rodinného servisu a zázemia a k tomu víkendy na golfe.

Dnes garsónka, rozvodové konanie s návrhom na striedavú starostlivosť a po ôsmich rokoch nástup do zamestnania. Realita v zmysle „ako vyjsť každý mesiac z výplaty“ a vysvetľovania, že na výlet a do reštaurácie sa môže ísť len raz začas. Napriek tomu Katka možno vyhrala ‒ nezávislosť a duševnú pohodu (akokoľvek to v jej situácii znie čudne).

Sama hovorí: „Deti ma zase vidia ako milujúcu mamu, a nie ako neurotickú kôpku nervov – a to je najdôležitejšie.“ Manželstvo prestávalo postupne klapať a s tým prichádzali i myšlienky, že to takto ďalej nejde. „Snažili sme sa všetko riešiť i v manželskej poradni, kde som dostala hrozný úder.

Odrazu nám niekto cudzí hľadí do života a jasne definuje, že keď sa nebudeme veľmi snažiť, je to konečná,“ spomína Katka. „Bola to doba, kedy som všetko videla pesimisticky a nedokázala som si predstaviť, že by som zvládla odísť.“

Onedlho potom nasledoval duševný kolaps, antidepresíva, najhoršie Vianoce a definitívne uvedomenie si, že ani kvôli nim nejde všetko, i keby sme veľmi chceli.

„Dovtedy som na pravidelných terapiách u psychologičky riešila, ako to vydržať v nefungujúcom manželstve. Potom sa niečo zlomilo a začala som si pomaly organizovať postupné kroky: strážiť si udržiavací režim, teda jesť a spať, pretože vtedy to už bol problém. A nájsť si prácu, ktorá mi pomôže osamostatniť sa.“

Domov a rodina | Materstvo | Batoľa | Dojča | Predškolák

Kedy dať dieťatko na nočník?

Katka sa s deťmi odsťahovala a prišla úľava z absencie dennodenných hádok. Ďalšie „kolo“ nervov so sebou ale prinieslo dočasné ustanovenie striedavej starostlivosti o deti, kým rozhodne súd. Týždeň byť mama, týždeň absolútne prázdno medzi štyrmi stenami. Po rokoch, keď bola od svojich detí vzdialená maximálne na jednu noc.

„Týždeň, kedy ich nemám, je ťažký,“ priznáva Katka. „Nemať na prvom mieste deti a starosť o ne a denne sa presviedčať, že nesmiem myslieť na to, čo práve robia s otcom a ako veľmi sa mi cnie. Tisíckrát som uvažovala, či sa to všetko nedalo urobiť inak a manželstvo zachrániť, ale viem, že moje rozhodnutie bolo jediné možné.“

I deťom sa uľavilo, že dusno s hádkami sa skončilo. Napriek tomu Katka na nich vidí dopady neľahkého obdobia: „Martinko sa správa ako dvojročné dieťa a skúša, kam až môže zájsť. Začal sa jedovať a vynucovať si pozornosť fňukaním, búra dávno stanovené hranice.

Nikolka v mojich očiach odrazu veľmi rýchlo vyspela, je rozumnejšia, zodpovedná. U nej však vidím somatické prejavy stresu v ekzéme.“ Katka čaká, ako rozhodne súd, a po mesiacoch hľadania si našla prácu.

Zo starostí, akú urobiť výzdobu na domové dvere a aký výlet zorganizovať na víkend, sa stali starosti, ako to stihnúť z práce rýchlo do družiny, ktorá už pomaly zatvára, a cestou ešte kúpiť niečo na večeru.

„Upustila som od toho, že musím mať nablýskané umývadlá a všetko perfektné. To bolo aj tak dôležité skôr pre mňa,“ zhŕňa. „Nemôžem síce sebe ani deťom dopriať to, čo predtým, zle to znášam, ale paradoxne som pokojnejšia a vyrovnanejšia.“

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma