AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Sú chlapcom prospešné vojenské hračky?

Prečo malých chlapcov tak priťahujú zbrane všetkého druhu? Majú im rodičia napodobeniny zbraní a militantné hry kupovať a povoľovať? Nepestujú v nich tak agresivitu?
Sú chlapcom prospešné vojenské hračky?

Jemní, citliví, humanisticky zameraní rodičia, obzvlášť potom pacifisti s "hippie korenmi", vegetariáni a vegáni, milovníci prírody, ale aj niektorí úplne bežní rodičia bývajú občas veľmi zameraní proti akýmkoľvek hračkám, majúcim tendenciu napodobňovať reálne zbrane. Nechcú vo svojich deťoch prebúdzať agresivitu a pestovať sklony k násiliu. Aj napriek ich snahe sa často malí chlapci s improvizovanými "zbraňami" (polená pod.) niekedy hrajú - bojujú, bodajú, strieľa a ničia. Čo s tým?

Česť, statočnosť, chrabrosť – len archaizmy?

"Dôkazom múdreho pacifizmu nie je zakazovať chlapcovi, aby sa hral s umelými zbraňami. Zmocní sa násady od metly alebo kúsku drevenej dosky a pištoľ si vyrobí, pretože bojovať a prenasledovať niekoho iného s napodobeninou zbrane je vlastné jeho mužnosti," tvrdí Edwige Antierová, známa detská psychiatrička a rodinná terapeutka.

Iste je však dobré, užitočné a budujúce so synom o hre hovoriť. Možno tak pochopíte, že je policajtom alebo vojakom stojacim na strane práva, indiánom loviacim bizóny k večeri či rytierom hubiacim krvilačné draky. Takým hrám môžete dávať rodičovskými rozhovormi nečakaný morálny rozmer a s malým bojovníkom zaujímavo "filozofovať". Môžete spoločne rozprávať o témach, ktoré nie sú v súčasnosti moc v móde, avšak sú stále aktuálne.

Niektoré môžu dokonca znieť trochu archaicky - česť, statočnosť, chrabrosť...

Umožnite mu rozvinúť fantáziu

Päťročný Jonáš si vyrobil kopiju zo starého ramienka, šermoval s ňou na záhrade, pichal do hliny a stromov a kričal čosi o smrti a zabíjaní. Mamičke sa jeho hra hnusila, kopije mu prelomila a dôrazne vysvetlila, že už nikdy nechce také hračky vidieť a reči počuť.

"Keď synovi zničíte takú hračku, ide o veľmi vážne gesto, ktorým sa svojím spôsobom dopúšťate kastrácie," tvrdí so všetkou vážnosťou Antierová. Terapeutka potom skôr odporúča narovinu dieťaťu povedať, že sa vám takéto hry vôbec nepáčia a naháňajú vám strach. "Týmto spôsobom sa postavíte do pozície dospelého, ktorý odovzdáva v zásade realistické hodnoty, ale pritom synovi umožníte rozvinúť svoj svet fantázie," dopĺňa odborníčka.

Kedy je potrebné povedať „dosť!“?

Existujú samozrejme hry a situácie, kedy je úplne na mieste hru či zbraň rezolútne zakázať.

V prvom prípade ide o hry kedy je komukoľvek ubližované, či už ide o kamaráta alebo o trápenie obyčajného chrobáka, dážďovky, húsenice a pod. V takomto prípade hra prekročila hranicu hry a je obyčajnou, hoci zatiaľ možno nevedomou, agresiou.

Rovnako je tomu aj v prípade potenciálne nebezpečných hračiek-zbraní. Podobné zásady by sa podľa odborníkov mali týkať aj hier a "hračiek", ktorých ústrednou témou a zábavou je "násilie pre násilie". Takéto hranie detskej duši neprináša žiadny úžitok, skôr ju deformuje a tupí.

Má cenu zakazovať, keď vás aj tak neposlúchne?

Samozrejme sa vám u školských detí tráviacich často hodiny pri počítači a internete niekedy stane, že "hračka alebo hra", ktorá dieťa uchváti, bude úplne nevhodná a vy mu jej zakážete (napr. Hry s hororovou tematikou, kedy je hlavným účelom hry zabíjať, trýzniť a mučiť apod.), napriek tomu ju bude dieťa u kamaráta potajomky hrať. "Ak je hra násilná, treba vedieť ju zakázať. Dieťa si ju možno pôjde zahrať ku kamarátovi, ale už bude mať povedomie o určitých hodnotách, ktoré sú vlastné jeho rodičom. Aj keď prestúpi ich zákaz, vedomie, že takúto hru rodičia odmietajú, je krajne dôležité pre jeho výchovu a vzdelanie," zdôrazňuje Edwige Antierová.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma