AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Strachom z pôrodu trpí každá druhá žena. Ako nad ním zvíťaziť?

Akokoľvek môže byť obava v niektorých situáciách užitočnou emóciou, pri pôrode je niečím, čo je nepríjemné a obťažuje. Strachom z pôrodu vraj trpí každá druhá žena, a tak sme sa rozhodli zistiť, ako s ním najlepšie zatočiť, aby ste si zostávajúce týždne do pôrodu pokiaľ možno stále užívali.
Strachom z pôrodu trpí každá druhá žena. Ako nad ním zvíťaziť?

Viem, že je to v dnešnej dobe celkom bežné, ale už neviem, čo s tým strachom robiť. Teraz sa ešte na dieťa veľmi necítim, viem však, že raz k tomu aj tak bude musieť dôjsť, ale mám naozaj panickú hrôzu z pôrodu. Z tej obrovskej bolesti a zo strachu, že umriem.

Už som videla toľko videí a zakaždým sa z toho úplne rozklepem. Ja by som azda bola schopná i podplatiť nejakú ženu ako v Amerike, aby porodila za mňa. Viem, je to trápne... Najradšej by som sa nechala celá opichať epidurá- lom. Strašne zle znášam i tú najmenšiu bolesť. Viem, že pôsobím ako umravčaná dilinka, ale vďaka tomuto strachu azda nikdy nebudem mať bábo...

O deväť týždňov mám termín pôrodu, na bábätko sa strašne tešíme, ale čím viac sa to blíži a čím viac prechádzam na nete rôzne články, tým väčší stres mám z pôrodu. Som prvorodička, takže v prvom rade je tu otázka, či poznám začínajúci pôrod a či to stihnem do pôrodnice. A ten veľký strašiak BOLESŤ je tu odmalička, bojím sa i odberu krvi, vždy sa natieram znecitlivujúcim krémom...

Vážne sa strašne bojím. Čo s tým?“ Autentické vyjadrenia žien, ktorých spoločnou témou je strach z pôrodu natoľko intenzívny, že by nejeden gynekológ rovno napísal „pôrod plánovanou sekciou“ (čím by sa strach len zakonzervoval a príbeh Materstvo by zbytočne dostal príchuť drámy).

Mať strach je normálne a rodiť sekciou rozhodne nie je jedinou možnosťou, ako „to dieťa dostať von“. Riešenie existuje, a dokonca nie je ani také nedosiahnuteľné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Na pôrody nie sme zvyknutí

Tým však strach z pôrodu nezľahčujeme. Odborníci tvrdia, že nie je ani múdre ho komentovať okrídleným: „Prosím ťa, porodili milióny žien, porodíš tiež!“, akokoľvek je tento výrok pravdivý.

S emóciami sa totiž, zvlášť v období tehotenstva, musí zaobchádzať opatrne. A to i v prípade, že dnes nám pri pôrode takmer nič nehrozí, aspoň pri porovnaní s pôrodmi z počiatku storočia, kedy sa tehotným hovorievalo, že „nosia smrť za pásom“. Vtedy totiž v súvislosti s pôrodom či šestonedelím každá desiata žena skutočne umierala.

V dnešnej dobe už, našťastie, nič podobné neplatí, veď z hľadiska bezpečnosti mamičky i dieťatka patrí slovenské pôrodníctvo k svetovej špičke! Čoho a prečo sa teda toľko bojíme? Desí nás najmä tá nevyhnutná definitívnosť (dieťa jednoducho musíme porodiť) a strach z neznámeho.

„Na pôrody nie sme zvyknutí. V reáli ich dnes normálne nikto nevidí ani u ľudí, len výnimočne u zvierat,“ uvádza rodinná koučka Monika Kulová Skokanová. „Pôrody sa odsunuli do pôrodníc, a keď ide žena rodiť po prvý raz, väčšinou nemá s pôrodom žiadnu priamu skúsenosť, prvý pôrod si teda prežije až sama na sebe.

Väčšinou strach z pôrodu pramení z bolesti a nevedomosti, ako na ňu reagovať. Prvorodičky sa teda musia s bolesťou naučiť pracovať priamo „naostro“ (aj keď môže teoretická výbava dosahovať nebeské výšiny), druhorodičky už majú istú výhodu. Navyše, vezmime do úvahy, že na bolesť normálne nie sme zvyknutí, snažíme sa jej vyhýbať.

A pôrod tu predstavuje výnimku, čo automaticky vedie k strachu.“ U viacrodičiek sa môže strach z pôrodu pri svojej premiére objaviť ako odpoveď na nie celkom prirodzený pôrodný zážitok. Rovnako ako u tridsaťročnej Magdy, ktorá je síce v prvých týždňoch druhého tehotenstva, ale už prebdela nejednu noc: „Pri prvom pôrode som nevedela, do čoho idem a nijako som to neriešila.

Lenže potom ma pôrod veľmi bolel, v pôrodnici som sa cítila ako za trest, navyše som mala veľké popôrodné poranenie. Medici sa na mňa chodili dívať ako na mimozemský úkaz a všetci sa divili, čo so mnou ten pôrod urobil. Takže len čo som zistila, že som po druhý raz tehotná, zapovedala som sa, že pôjdem rodiť jedine tam, kde mi zaručia epidurál alebo cisára.“

Magdin prístup, bohužiaľ, nie je ojedinelý, sekciou rieši svoj strach z pôrodu viac žien (a bohužiaľ, i gynekológov). Pritom takto by sa mali riešiť len prípady, kedy strach sužuje rovnako silno ako fóbia. Odborne sa tomuto strachu hovorí tokofóbia, čiže panický strach z pôrodu. „Pre okolie sú príznaky tokofóbie ťažko rozpoznateľné,“ vysvetľuje koučka.

„Žena väčšinou svoje  pocity a myšlienky tají, nezveruje sa buď kvôli vlastným výčitkám, že úvahy o pôrode má sprevádzané takým silným strachom, alebo preto, že vo svojom okolí nenašla adekvátnu empatickú podporu.“ Kedy by však žena mala spozornieť?

„Pre samotnú ženu by varovne zdvihnutým prstom mala byť úzkosť, sprevádzajúca už len samotné pomyslenie na pôrod, neutíchajúci strach
z pôrodu, časté uvažovanie o tom, čo ju čaká, a ďalej akékoľvek fyzické prejavy týchto psychických stavov, teda tráviace ťažkosti (vracanie, hnačka), potenie, návaly horúčavy, búšenie srdca, tendencie k mdlobám a podobne,“ radí koučka.

„Väčšina žien má z pôrodu strach. Keď je ale v norme, potom im nijako nenarušuje normálny chod života. Len čo však žena cíti, že dochádza k zmene prežívania, správania a konania, potom je už vhodné vyhľadať odborníka, psychoterapeuta alebo psychiatra, a rozhodne by o probléme mal vedieť
i gynekológ.“

Nedeste sa však, tokofóbiou trpí len malé percento žien, strachy tých ostatných žien sú „v norme“ a dá sa s nimi veľmi ľahko pracovať. Je
však nevyhnutné strachu sa venovať a nesnažiť sa ho prehliadať.

„K strachu z pôrodu, ak nejde vyslovene o patológiu, by mala žena pristupovať tak isto ako k akejkoľvek inej obave, ktorá ju kedy trápila,“ tvrdí Monika Kulová Skokanová. „Keď však žena vie, že práve jej pomôže rozhovor s kamarátkou, nech ide touto cestou.

Keď potrebuje relevantné informácie, nech si ich vyhľadá, alebo sa spýta odborníka. Ak potrebuje podporiť, mať niekoho blízkeho pri sebe, nech sa obráti na dulu, objedná konkrétneho pôrodníka a podobne. Podstatné je vedieť, čoho sa bojím a čo by mi pomohlo.“ Koučka na prekonanie strachu odporúča niekoľko krokov.

Na svoj strach si posvieťte

Prvým z nich je spolupráca s ošetrujúcim gynekológom, ktorý vám poskytne potrebné informácie o prebiehajúcom tehotenstve a pôrode. Druhý, rovnako dôležitý krok, potom vidí v nájdení kvalitného predpôrodného kurzu, kde vás na pôrod teoreticky pripravia.

„Budúce mamičky tu majú možnosť zvládnuť nielen techniku pôrodu, ale i pozrieť sa na svoje obavy,“ vysvetľuje psychoterapeutka. „Niektoré strachy môžu byť späté s predchádzajúcou traumatizujúcou skúsenosťou, napríklad nepríjemná skúsenosť zažitá v nemocnici, s blížiacim sa pôrodom sa táto trauma môže znovu evokovať.

Tu sa osvedčuje obrátiť sa na skúseného odborníka a negatívny zážitok objasniť.“ Svoj strach dôkladne rozoberte, pretože podľa jeho príčiny ho môžete ľahko zneškodniť. Uvedomte si, čo vás na celej situácii najviac desí. Že nepoznáte, až pôrod príde? Alebo sa bojíte bolesti?

Niektoré pôrodné strachy bývajú späté i s obavou z neznámeho. „Tu pomáha získavanie informácií a nájdenie spôsobu vhodnej reakcie. Strach z neznámeho sa tak postupne stane strachom zo známeho a ten bude slabnúť so ziskom ďalších potrebných schopností,“ radí doktorka Faltejsková.

A čo by poradila Magde? „Strach z bolesti klesne, keď bude žena poznať vhodné spôsoby tlmenia, keď bude vedieť, čo jej najviac pomáha (stočenie do klbka, teplá sprcha...). Je tiež dôležité vedieť, že okrem prirodzených spôsobov tlmenia bolesti existujú aj tie medicínske, napríklad epidurál,“ uvádza doktorka a ešte na záver dodáva: „Ak máte strach z komplikácií, môžete ho ošetriť vyhľadaním vhodnej pôrodnice.

Skúsenosť a odbornosť kvalitných pôrodníkov a neonatológov pre vás bude tou najväčšou istotou pri zvládnutí neočakávanej situácie.“ Vidíte teda, že ani mocný vládca strach nie je nezlomný a že včasným zásahom ho, naopak, môžete pozitívne využiť k posilneniu samej seba. A to je na nezaplatenie. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma