AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

SKUTOČNÝ PRÍBEH: Ako som žila s moslimom

Nicola žila niekoľko rokov v manželstve s moslimom. Prečítajte si, ako vyzeral každodenný život s mužom, ktorý vyznáva iné kultúrne hodnoty.
SKUTOČNÝ PRÍBEH: Ako som žila s moslimom

Pred dvanástimi rokmi som sa vydávala. Z lásky. Veľkej lásky. Spoznala som Turka, s ktorým som plánovala budúcnosť. Prečo nie so Slovákom? Napríklad preto, že môj Ibrahim mi v porovnaní so Slovákmi pripadal nesmierne galantný, dbal o to, aby som bola spokojná, doslova ma nosil na rukách. Cítila som sa vedľa neho ako princezná a ten pocit som po niekoľkých nevydarených vzťahoch potrebovala.

Moje okolie, predovšetkým rodičia, mi síce svadbu vyhovárali, ale ja som si presadila svoje. Prvá dcéra Aiša sa nám narodila presne deväť mesiacov po svadbe. Zostala som doma. Vtedy bolo naše manželstvo asi najšťastnejšie. Ibrahim sa v úlohe živiteľa rodiny skutočne cítil skvele a bol si mnou veľmi istý. Môj spoločenský život sa prakticky vytratil, ale vtedy mi to nevadilo, mala som svoju dcérku.

Chcela som pracovať

Aby deti nemali zmätok v tom, čo sa okolo nich smie a čo nie, konvertovala som k Islamu. To náboženstvo mi prišlo oveľa mierumilovnejšie, než kresťanstvo. Chodili sme spolu do mešity, nejedli bravčové, alkohol sa u nás na stole prakticky neobjavoval, ak áno, Ibrahim tvrdil, že až sem, na pohanské Slovensko Alah nedovidí.

Ja som sa nikdy nemodlila tak pravidelne a vrúcne, ako manžel, Korán som si ale prečítala. Aiša rástla a na svet prišlo druhé dievčatko. Môj muž bol smutný, že nemá syna, ale vyhlásil, že ďalšie dieťa všetko spraví. A tu začali nezhody.
Ja som žiadne ďalšie dieťa nechcela, chcela som sa vrátiť do práce. Ibrahim sa zmenil. Prestal mi dávať peniaze na domácnosť, chcel, aby som ho odprosila napríklad aj za desaťminútové meškanie, keď som bola na stretnutí s kamarátkou a jej deťmi. Musela som mu sľúbiť, že podobná svojvôľa z mojej strany sa už nikdy nebude opakovať.

Spočiatku som to akceptovala, ale keď som nastúpila do práce, začal ma sledovať. Najal si aj detektíva, aby vedel, s kým som, keď nie som doma s ním. Vadili mu aj moje kostýmy (dress code u nás vo firme je nekompromisný). A ten rozruch, keď zistil, že si s kolegami občas vyrazím na obed...

V jeho očiach som sa stala šľapkou, ktorá mu permanentne nasadzuje parohy, všetky svoje frustrácie na mňa kričal pred deťmi. Nakoniec som sa s ním rozviedla, pretože keby som zostala, stratila by som posledné zvyšky sebaúcty.

Rozdielne kultúry, mohlo to niekedy fungovať?

Obaja sme v sebe mali zakódované určité modely správania a ani jeden nebol schopný tie vzorce v sebe prenastaviť. Ja som chcela pracovať, oslavovať s deťmi Vianoce, bolo mi jedno, či mám dcéru, alebo syna.

On však chcel, aby jeho žena sedela doma, robila mu servis dvadsaťštyri hodín denne a bola na ňom permanentne a vo všetkých ohľadoch závislá. Deťom zakazoval oslavovať Vianoce, ale počas Ramadánu nesmeli jesť. Ja som im pôst spríjemňovala diétnymi dobrotami a vianočný stromček s darčekmi som im tajne nachystala u svojej mamičky. Zo začiatku sme sa ešte snažili vyjsť si v ústrety a nejako tie kultúry skombinovať, ale ako sme obaja starli, tým viac sme sa duševne vracali ku koreňom a objavovali sa trecie plochy.

Ibrahim sa po rozchode vrátil do Turecka. O svoje dcéry nemá záujem. Plánuje však novú svadbu a verí, že bude mať s novou ženou syna. Alah mu totiž dvoma dcérami dal najavo, že s našou svadbou nesúhlasil.

Napriek tomu svojho rozhodnutia vziať si cudzinca neľutujem. Mali sme sa radi, učili sa spolu žiť, navzájom rešpektovali odlišnosti, ale posledné dva roky boli vážne peklo.

Som jediná?

Moslimovia sú dokonalí zvodcovia, ale reálny život je potom úplne iný... S tým by súhlasili asi aj ďalšie moje kamarátky, ktoré si vzali moslima. Vo svojom okolí nemám žiadne zmiešané manželstvo, ktoré by trvalo dlhšie ako päť rokov. Väčšinou sa rozpadajú po troch až piatich rokoch. Klobúk dole preto pred všetkými, ktorým manželstvo s moslimom vydrží dlhšie...

Prečo to u nás nemohlo fungovať

  • Ranné vstávanie. Ibrahim nikdy nevstal pred jedenástou, ale spať chodil o tretej, štvrtej ráno. Kto asi vodil deti do škôlky?
  • Nestaral sa o rodinu. Stále bol v práci, keď prišiel domov, bol na skype s kamarátmi... Nikdy nerobil s babami prípravu do školy, ani do škôlky. Bol to taký víkendový otecko a to len vtedy, keď mal náladu.
  • Pil a fajčil, pretože to Alah nevidí, odo mňa vyžadoval abstinenciu. Veril len naoko, aby sa nepovedalo.
  • Nezáujem o korene partnerky. Moja rodina ho nezaujímala, ja som s tou jeho bola v pravidelnom kontakte, aby babička v Istanbule aspoň deti občas cez skype videla.
  • Rodné jazyky. Naučila som sa turecky, on slovensky nie. Takže naše deti hovoria slovensky, turecky, aj anglicky.
  • Hygiena je kapitolou sama o sebe. Niektoré rituály jednoducho nepochopím, na druhú stranu, depilačná pasta, ktorú doma chystala svokra je jedinečná a vôbec neviem, čím ju nahradím.
  • Flegmatickosť. Je fakt, že Turci vedia žiť pokojnejšie a bez stresu. Čo ma občas dosť vytáčalo. Pretože povinnosti na Slovensku nemožno obísť mávnutím ruky. Na to tunajšia mentalita nie je nastavená.
  • Iné chute. Neznášal slovenské polievky, varil si teda stále niečo "svoje". Ja som jeho jedlá jedla, on tie moje, ktorá som chystala aj pre deti nakoniec ani neochutnal.
  • Náboženstvo. O Islam som sa zaujímala, Korán študovala. On bibliu neotvoril ani raz. Moje korene teda spoznať nechcel. A v tom vidím zásadný problém...
  • Deti. Ja vo svojich hnedookých dcérach vidím dokonalú krásu, dar a šťastie, on znamenie, že mu Alah nepraje a tak k nim aj pristupuje.

Pripravila: Nikola Cankan (meno na želanie autorky zmenené).

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma