AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Silvia Lakatošová: Priala som si dievča

Silviu Lakatošovú všetci poznáme ako poslednú Miss Československa. Stále krásna, dnes už dvojnásobná mamička, nám v exkluzívnom rozhovore prezradila, ako si užíva bežné dni s polročnou dcérkou Valentinkou.
Silvia Lakatošová: Priala som si dievča

Stretli sme sa ráno uprostred pracovného týždňa, v príjemnej kaviarni jedného bratislavského hotelu. Silvia dorazila aj s kočíkom a objednala si bezkofeinovú kávu, pretože Valentinku dojčí.

Dcérka rozhodne nemala v úmysle mamičkine interview prespať, a tak nám pri rozhovore robila zvukovú kulisu. Keď bola hladná, usmievavá mamička ju nakŕmila, a pritom pokračovala v rozprávaní o tom, aké to je, opäť prežívať radosť, ktorú prináša malé bábätko.

Ako sa cítite ako dvojnásobná mamička? Je rozdiel mať jedno a dve deti?

Rozdiel je akurát v tom, že si to človek musí vedieť lepšie zorganizovať. Keď mám napríklad Christiana vychystať do školy, musím vstávať dve hodiny vopred, aby som všetko stihla. Nakŕmiť malú, urobiť raňajky, vychystať seba...

Keďže syn chodí na ôsmu, vstávam o šiestej. Zaberá to teda viac času. Neviem ale pochopiť, ako sme tu mohli byť doteraz bez nej, čo si aj všetci traja hovoríme, keď malá zaspí a my sa na ňu pozeráme. To isté sme si s manželom hovorili, keď sa narodil Christian. Ako sme mohli žiť bez neho? Mám pocit, že teraz, keď sme starší, si to bábätko ešte viac užívame. Je to fantastické.

Necítite sa byť unavená?

Naštartovala som sa a naprogramovala tak, že do šesťdesiatky musím byť v takej kondičke, ako teraz. Jasné, že som nevyspatá, hlavne teraz, keď idú malej zuby. Ale v hlave som sa tak nastavila, že kým nebude mať osemnásť – dvadsať, musím fungovať. Takže si nepripúšťam únavu, choroby, nič.

Plače v noci kvôli zúbkom?

Ona neplače, ale je hore, rozpráva si, pomrnkáva. Predtým sa zobudila dvakrát za noc, teraz je hore častejšie. Musím k nej častejšie vstávať.

Medzi ňou a Christianom je osemročný rozdiel. Prečo ste sa vlastne rozhodli mať ďalšie dieťa?

Tak nejako to vyšlo. Christian sa posledné dva-tri roky pozeral do každého kočíka. Tak sme si s manželom povedali, že to skúsime. Zakryli sme si oči pred naším vekom a urobili sme si radosť na staré kolená. Chceli sme mu dopriať súrodenca, keďže Pali je zo štyroch detí a ja mám sestru.

2.jpg

Pociťovali ste rozdiel byť tehotná v tridsiatich troch a v štyridsaťjeden rokoch? Sledovali vás doktori viac?

Musela som absolvovať viac vyšetrení, lebo po štyridsiatke to lekári viac riešia.
Ale kondične som na tom bola asi lepšie ako v prvom tehotenstve. Nič mi nebolo, len tie posledné mesiace ma trošku pálila záha, takže som vôbec nemohla jesť a večer mi bolo ťažko.

Inak to bolo fantastické, aj pôrod. Ja som mala aj ten prvý úžasný, ako sa hovorí: Na trikrát von, rodila som pár sekúnd, a teraz to bolo tiež super. Myslím, že tá doba je nejaká posunutá, voľakedy bolo neskoro rodiť po dvadsaťpäťke, teraz to po štyridsiatke nie je problém.

Nehovorím, že to odporúčam, ale myslím, že ženy sú teraz už úplne inak nastavené. Ja som o týždeň už ani nevedela, že som rodila. Celé je to o tom, ako sa nastavíte.

Pracovali ste počast tehotenstva?

Jasné, v marci sa skončilo finále Miss Universe a malá sa narodila začiatkom mája. Ja som teda na konci siedmeho mesiaca skončila robotu a povedala si, že je čas pripraviť nejaké veci, nakúpiť výbavičku. Dovtedy som ani nevedela, že som tehotná, iba bruško mi rástlo. Cítila som sa vynikajúco.

Ostali vám po Christianovi nejaké veci, alebo ste všetko kupovali nanovo?

Ja som sa po Christianovi všetkého zbavila, sestra má dve deti, takže som všetko dala jej. Vlani v decembri som už vedela, že to bude dievčatko a na Vianoce sme boli v Amerike, takže tam som jej všetko nakúpila.

Kde ste rodili Valentinku?

Na Kramároch, u pána doktora Čunderlíka, a bola som veľmi spokojná, personál bol veľmi milý. Samozrejme, bola som na oddelení najstaršia rodička. Niek- toré prvorodičky mali problém s dojčením alebo s odsávaním mlieka, tak som im vysvetľovala, ako to robiť. Že sa treba upokojiť, počúvať, sústrediť sa, čo dieťa chce, riadiť sa inštinktom. No prosto, bola som matka roka. :-)

Ako syn prijal malú, keď ste sa vrátili z pôrodnice?

Nevedel sa jej dočkať, keď bola ešte v brušku. Stále hovoril: „Maminka, nech už príde medzi nás.“ Keď nás prišiel pozrieť do pôrodnice, bol úplne nadšený a potom doma s manželom vyzdobili celý byt aj s nápisom Vitaj Valentinka, dokonca jej aj meno vybral. 

3.jpg

On jej vyberal meno?

Áno, hneď ako sa to dozvedel. Povedali sme mu na Mikuláša, že bude mať sestričku a on hneď vyhlásil, že to bude Valentinka. S manželom sme
sa na seba pozerali, čo to je za meno, ale veď jeho to prejde.

Keď už sa blížil deň D, stále sme rozmýšľali nad rôznymi menami a nemala som tak jasno, ako som mala jasno pri Christianovi... Vtedy vyšiel z detskej izby s tým, že rodičia, vy ste ma nerozumeli, že to bude Valentinka? Tak sme si na to zvykli a som rada, lebo keď sa narodila a uvidela som ju, bola to prosto Valentinka.

Pomáha vám malý pri starostlivosti o ňu?

Pomáha pri kúpaní, krémikuje ju, češe, keď som pri ňom, tak ju aj prebalí. Je zlatý, celú ju bozkáva, veľmi ju má rád. Keď som po neho prišla do školy, kočíkoval so mnou, každému ju ukazoval, že toto je moja sestra. Včera mi povedal, že ona je magické bábätko.

Myslíte si, že takýto vekový rozdiel medzi súrodencami je dobrý?

Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Keď majú deti medzi sebou menej rokov, určite sa vedia lepšie spolu zahrať. Ja ale zatiaľ pociťujem len výhody, nemusím odskakovať od jedného dieťaťa k druhému, nie je medzi nimi žiadna žiarlivosť.

Christian už je rozumný a celých deväť mesiacov sme ho na to pripravovali, že on je jej veľký brat, jej vzor a keď my tu raz nebudeme, bude tu on pre ňu. Asi aj preto sa teraz k nej stavia tak zodpovedne.

Ja v tom teda pociťujem veľkú výhodu a obdivujem matky, ktoré majú ďalšie dieťa po roku, po dvoch, dokonca aj po štyroch, lebo aj tie deti stále potrebujú neustálu pozornosť. Som šťastná, že to je tak, ako to je.

Je Valentinka iné bábätko, než bol Christian?

Baba je vždy úplne iná. Christian spával asi sedem minút denne,
s manželom sme si dosť vytrpeli. Prvýkrát prespal celú noc, keď mal tri roky.

Plakal a plakal, mal problémy s bruškom, s prdíkmi, so zúbkami... Ona je poklad, položili sme ju a spala. Večer som ju nadojčila, zaspala a zobudila sa až o štvrtej nad ránom. S mamou sme stáli nad postieľku, pozerali na ňu a nechápali sme, ako dlho vie spať.

4.jpg

Dojčíte ju? Išlo všetko bez problémov?

Úplne bez problémov. Hneď, ako mi ju v pôrodnici priložili, prisala sa a keď sme odtiaľ po troch dňoch odchádzali, dokonca pribrala. Veď aj tak vyzerá. :-) Už ju aj dokrmujem, cez obed jej varím mrkvičku, brokolicu, hokaidó tekvicu...

Aký máte denný režim?

Ráno urobím raňajky, vypravíme chlapov do školy a do práce, venujem sa jej a ak mám nejaké pracovné stretnutie, občas zavolám maminu. Pomaly už začínam pracovať, ale v podstate ju všade vláčim so sebou a hocikde ju nadojčím.

Pred tehotenstvom ste intenzívne cvičili a mali ste striktný jedálny lístok. Kedy sa k tomu plánujete vrátiť?

Cvičenie mi dosť chýba, prechádzky sú super, denne prejdem aj tri-štyri kilometre, ale trebárs behať ešte nechcem, lebo dojčím. Takže až keď prestanem. Čo sa jedla týka, jem veci, ktoré som predtým nejedla, sacharidy, cestoviny mám teraz na jedálnom lístku takmer každý deň kvôli mlieku.

Ale nesťažujem sa, lebo som nepribrala, skôr naopak. Ale už sa teším, keď prejdem na svoj jedálny lístok a dám si sushi, strukoviny, korenisté jedlá a iné veci, ktoré teraz nemôžem.

Je pre vás dôležitý výzor?

Samozrejme, dôležité je hlavne to, ako je človek upravený, čistý, oblečený. Aj Christianovi sa snažím od malička vštepovať, že vždy musí mať čisté oblečenie a topánky, poskladané veci.

Myslím, že ako sa človek stará o seba, tak robí aj ostatné veci v živote – detailne, čisto – obrazne povedané. A určite je to dôležité aj pri mojej práci; keďže organizujem súťaže krásy, nemôžem chodiť špinavá, neupravená.

Učím to aj mladé baby, ktoré prídu do mojej agentúry, že keď si idú napríklad hľadať prácu, musia sa vedieť upraviť, nalíčiť, lebo prvý dojem je veľmi dôležitý. Nehovorím, že to rozhoduje, ale určite je to dôležité.

Aké iné hodnoty by ste chceli odovzdať svojim deťom?

Tie si deti vždy odnášajú z rodiny, v ktorej vyrastajú. S manželom sa snažíme vychovať z nich slušných ľudí. To je alfa a omega.

Aké bolo vaše detstvo?

Úžasné, naši sa nám venovali, v rámci možností sme cestovali na dovolenky. Otec sa s nami hrával, srandoval, rozprával nám svoje príbehy z detstva. S mamou nás naučili deliť sa o veci, venovať sa koníčkom, mali sme krúžky, tancovali sme...

Oco bol aj ten, ktorý nás učil, že pred spaním si musíme vyčistiť topánky, pripraviť oblečenie do školy. Hovoril: „Silvi, aj roztrhané môžeš mať, ale musíš byť vždy čistá a mať čisté topánky.“

5.jpg

Máte s manželom rozdelené úlohy vo výchove? Ste vy tá prísnejšia a on je viac na srandičky?

Keď je zle, obidvaja sme prísni, a keď je sranda, srandujeme všetci. Myslím, že Christian má s nami skôr taký kamarátsky vzťah a keď niečo vyparatí,
držíme s manželom vždy spolu. Syn sa len pozrie a vidí, že nemá šancu. Je veľmi dôležité byť s partnerom zajedno, a aj keď s ním v niečom, čo sa výchovy týka, nesúhlasím, nehovorím to pred dieťaťom.

Keď je naštvaná mama, tak je aj otec. Ten keď príde z práce, len mu očkom naznačím, že sa niečo deje a hneď sa začne Christiana pýtať, čo vyviedol... A o všetkom doma diskutujeme, musí nám vždy povedať, čo sa stalo a pozerať nám pritom do očí.

Jeho problém sa snažíme rozobrať a vyriešiť. Keď príde na tresty, siahneme mu na jeho obľúbené veci. Zákaz ísť cez víkend na rybačku je pre neho najväčší trest. 

Ako dlho u vás tresty trvajú?

Keď mu zakážem tablet a poviem, že na mesiac, neskôr si uvedomím, že mesiac je asi príliš dlho. Teraz som teda vymyslela, že do odvolania. Potom sa pýta, kedy je to odvolanie, lebo to si nedokáže vypočítať.

Teraz chodí do druhej triedy. Ako zvláda školu?

V pohode. Prvého pol roka, keď začal chodiť do školy, ma to stálo veľa nervov, naučiť ho robiť si úlohy hneď, ako príde domov. To sme veľa bojovali, boli aj plače a kriky. Teraz príde domov, a keď mu poviem, že ideme s malou na prechádzku, vyhlási, že ešte nemá domáce úlohy.

V sobotu, keď chce ísť na ryby, urobí si úlohy hneď, ako sa zobudí, lebo vie, že nemôže ísť, kým ich nemá hotové. Keď niečo chce, vie zabrať na sto percent. Deťom treba stanoviť hranice, určiť nejaké mantinely, pretože ony skúšajú, čo sa dá a keď raz povolíte, vráti sa vám to ako bumerang.

Má aj nejaké krúžky?

Od malička sme s ním veľmi veľa cestovali, všade sme ho brávali
so sebou a vyhlásil, že chce aj v dospelosti veľa cestovať. Tak som mu vysvetlila, že cestovať môže vtedy, keď bude tancovať. To viem z vlastnej skúsenosti. :-) Tak sme ho prihlásili do Klnky a baví ho to.

Myslíte si, že deti známych rodičov to majú ťažšie?

My s tým nemáme žiadny problém, skôr naopak. A snažíme sa aj Christianovi vštepovať, že by mal byť príkladom, lebo možno je viac na očiach. Ale on to nejako nerieši a nevníma, že sme známi.

Priali ste si teraz dievčatko, alebo vám to bolo jedno?

Tajne áno. Aj pri Christianovi som si myslela, že to bude dievčatko, lebo máme samé baby v rodine. Keď mi na ultrazvuku zistili, že to je chlapec, naši skoro odpadli, lebo veľmi chceli chalana, tešili sa, že budú mať vnuka. Pri Valentinke som si priala dievčatko, ale myslela som si, že to bude chlapec. Keď mi potom
v decembri oznámili, že to bude baba, rozplakala som sa od šťastia. 

Foto - Lucie Robinson

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma