AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Rizikový trimester: tiché tragédie

Niektoré z nás sa po prvej obrovskej, avšak predčasnej radosti z tehotenstva poučili a novinku už neoznamujú skôr než po uplynutí prvého trimestra. Zamĺknuté tehotenstvo sa totiž dosť často objavuje aj u celkom zdravých žien...
Rizikový trimester: tiché tragédie

Existujú vlastne dva spôsoby, ktorými matka príroda predčasne ukončuje tehotenstvo. Jedným je samovoľný potrat, druhým zamĺknuté tehotenstvo. Na rozdiel od toho prvého, ktorý rozhodne neprehliadnete, ten druhý pre vás môže byť ozajstným šokom pri rutinnej kontrole.

Domov a rodina | Materstvo | Batoľa | Dojča | Novorodenec

Ako spoznať periodickú horúčku

Týchto prípadov je podľa odhadov až tretina zo všetkých gravidít a okrem negatívneho pohľadu, ktorý je u budúcich rodičov, natešených na prírastok do rodiny, celkom pochopiteľný, je tu i pohľad pozitívny. Pokiaľ sa totiž príroda takto rozhodne, obvykle s embryom nebolo niečo v poriadku a rodičia by – nebyť samovoľného potratu či zamĺk- nutého tehotenstva – o pár týždňov museli riešiť zložitú otázku, či priviesť na svet dieťa s hendikepom, alebo graviditu ukončiť. Preto je zrejme samovoľné ukončenie tehotenstva tým lepším variantom.

Zradná mola

Po každej revízii maternice z dôvodu zamĺknutého tehotenstva sa vzorka odobraného materiálu odosiela na histologické vyšetrenie. Najčastejšie je výsledok normálny – z maternice sa odobrali zvyšky plodu, ktorý sa prestal vyvíjať, a súvisiace častice. Niekedy je však týmto spôsobom príčina konca tehotenstva objasnená: ide o tzv. molu.

V tomto prípade sa vyvíjajúci trofoblast zmení na časti, alebo na celom ob- vode plodového vajca na malé cystické útvary, spojené medzi sebou mostíkmi tkaniva – celé to potom vyzerá ako strapec. Mola potom vyplní maternicu a embryo, pokiaľ sa vôbec vytvorilo, zaniká. Iba vtedy, ak je mola čiastočná, teda ten- to proces prebehol len na časti povrchu vajíčka, sa plod môže vyvíjať ešte niekoľko týždňov, až tehotenstvo zamĺkne.

Príčiny vzniku moly nie sú jasné, výskyt sa udáva jeden na dve tisícky pôrodov. Pri tejto diagnóze by sa žena mala dlhodobo starostlivo sledovať, pretože
na základe moly môže v malom počte prípadov vzniknúť zhubný nádor.

Martina: čakám na zázrak

„Mám 28 rokov a s manželom túžime po dieťati. Síce nám všetci vrátane rodičov hovorili, že máme ešte kopu času, my sme sa však už pred dvoma rokmi rozhodli, že nie je na čo čakať a začneme sa pokúšať o dieťatko.

Po ôsmich mesiacoch som manželovi celá šťastná niesla ukázať pozitívny tehotenský test a bol to jeden z najkrajších okamihov v našom spoločnom živote. Bohužiaľ, naše šťastie netrvalo dlho,“ rozpráva Martina. „Vôbec mi nenapadlo, že by mohlo byť niečo v neporiadku, cítila som sa báječne. Keď som mala ísť na kontrolu v dvanástom týždni, deň predtým sme oznámili radostnú novinu mojim i manželovým rodičom na rodinnej oslave osemdesiatin mojej babičky.

Materstvo | Životný štýl | Pôrod

Remodelácia vagíny po pôrode. Ako prebieha a pre koho je vhodná?

Všetci boli prekvapení, ale mali veľkú radosť a naše mamy hneď začali plánovať, čo vnúčaťu kúpia a ako sa budú striedať pri kočíku... Druhý deň som im musela zavolať, že dieťatko zodpovedalo veľkosťou asi ôsmemu týždňu tehotenstva a je mŕtve,“ spomína Martina na nepríjemnú súhru udalostí.

Hneď po kontrole ostala v nemocnici a druhý deň absolvovala kyretáž maternice, pri ktorej jej odstránili odumreté embryo. „Lekár, ktorý ma prepúšťal domov, ma uistil, že ide o náhodu a že podľa všetkých vyšetrení neexistuje žiadny dôvod na to, aby sme s manželom nemali deti. Poradil mi, aby sme štvrť až pol roka počkali a o dieťa sa pokúsili znovu.

Hovoril, že je presvedčený, že čoskoro budem mať vytúžené dieťatko v náručí,“ dodáva Martina s tým, že gynekológ sa, bohužiaľ, zmýlil. „Čakali sme štyri mesiace, potom už som to jednoducho nevydržala. Hneď prvý mesiac som otehotnela.

Tentoraz som to povedala len manželovi a najlepšej kamarátke, ktorá ma neustále zahŕňala pozitívnymi správami – že vraj je to dobré znamenie, že som hneď otehotnela, že po predchádzajúcom nezdare je moje telo celé roztúžené do iného stavu... V jedenástom týždni bol mojim nádejam koniec, deväťtýždňové embryo bolo opäť bez života.“

Martinin gynekológ opäť konštatoval, že je to síce smutné, ale že i dvakrát za sebou ide o náhodu. Martina si taká istá nie je, už preto, že pri druhom tehotenstve užívala kyselinu listovú a utrogestan.

Napriek tomu sa tehotenstvo skončilo a Martinina psychika dostáva zabrať, takže neustále dokola premýšľa, prečo sa to stalo, prečo práve jej, či neurobila niečo zle a prečo jej vlastne lekár dával utrogestan, ktorý sa najčastejšie predpisuje po samovoľnom potrate a pri nedostatku hormónu progesterónu, ktorý udržanie tehotenstva podporuje.

Preto nedávno zmenila gynekológa s nádejou, že iný lekár niečo vymyslí. „Bohužiaľ, aj nový gynekológ je presvedčený, že jeden až dva po sebe idúce potraty sú len náhoda. Na druhej strane chápe moje obavy a stupňujúcu sa túžbu po dieťatku, a tak mi navrhol vyšetrenie na trombofilné mutácie a poruchu štítnej žľazy, ktoré by mohli byť príčinou mojich zamĺknutých tehotenstiev.

Čo sa týka utrogestanu, hovoril, že mi ho v prípade otehotnenia dávať nebude, pretože to nemá zmysel (ale tiež mi to neuškodilo). Mám pocit, že sa aspoň niečo deje, že jednoducho čosi robíme a len tak nečinne nečakáme na zázrak. Hoci ja sama naň vlastne čakám,“ dodáva Martina.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Dojča | Novorodenec

Sila dotyku medzi matkou a dieťaťom

Prečo práve ja?

Keďže príčina problému je odhalená len zriedka, počíta sa väčšinou s tým, že za predčasným koncom tehotenstva môže stáť genetická porucha zakladajúceho sa plodu, či skryto prebehnutá infekcia, imunologická porucha, alebo hormonálna nerovnováha matkinho organizmu.

Tehotenstvo sa tiež môže zle vyvíjať bez zásadného dôvodu, jednoducho sa napríklad zle vyvinie placenta a embryo nie je dostatočne zásobené krvou
a vyživované. Následkom toho sa jedného dňa objaví embryo bez srdcovej akcie.

Nemá žiadny zmysel rozoberať, prečo sa to stalo práve vám, dokonca ani vtedy, keď sa to stalo opakovane, lenže prikázať vlastnej hlave, aby sa správala racionálne, keď ide o emocionálne zásadné situácie, dokáže len málokto.

Obvykle funguje skôr odklonenie pozornosti iným smerom a niektoré skúsené – a nakoniec úspešné – „vyzeračky“ tehotenstva s úsmevom radia: Najlepšie je objednať na budúci rok drahú exotickú dovolenku, zvládnuť ťažké výberové konanie do nového zamestnania, zaplatiť si trojročný manažérsky kurz... skrátka, zadovážiť si niečo, čo vás bude stáť veľa úsilia a peňazí a čo potom s chuťou zahodíte, až budete držať na rukách svoje dieťa.

Kyretáž áno, či nie?

Kyretáž, alebo inak revízia dutiny maternice, je gynekologická operácia, ktorá sa robí v celkovej anestézii. Operatér pri nej zavedie cez pošvu trubičku, ktorej prostredníctvom prejdú až do maternice chirurgické nástroje, ktoré kompletne odsajú či mechanicky odstránia jej obsah.

Táto operácia obvykle netrvá dlhšie než pol hodiny, väčšinou ju sprevádza maximálne dvojdňová hospitalizácia. Po zákroku je bežné slabé krvácanie, ktoré by nemalo trvať dlhšie ako desať dní. Nasleduje šestonedelie a prvá menštruácia.

Ako všetky iné operácie, zvlášť tie pod celkovou narkózou, i kyretáž je spojená s určitými rizikami, preto niektoré ženy volia radšej iné riešenie: počkajú, až sa zo zamĺknutého tehotenstva stane samovoľný potrat a telo odumretý plod samo z maternice vypudí. Túto možnosť je však vždy dobré konzultovať s lekárom.

Petra zvolila kyretáž

„Zamĺknuté tehotenstvo mi lekár diagnostikoval v deviatom týždni tehotenstva. Bolo to jasné: žiadna srdcová akcia, embryo výrazne menšie, akoby
v tom čase malo byť. Samozrejme som sa cítila hrozne, lenže som miesto nejakého trúchlenia musela ešte okamžite riešiť, čo ďalej.

Môj gynekológ necháva, pokiaľ je to možné, svojim pacientkam možnosť voľby, takže sa ma spýtal, čo uprednostňujem. Buď môžeme počkať, či a ako sa moje telo s odumretým plodom vysporiada samo, teda či začnem krvácať a embryo samo odíde, alebo ma rovno objedná na chirurgické vyčistenie maternice.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Zábava | Batoľa

Bláznivé výchovné metódy, ktoré napodiv fungujú

Volala som partnerovi, prebrali sme to zo všetkých strán a zhodli sme sa, že pôjdem na kyretáž. Nechcela som už v sebe mať ten mŕtvy plod a čakať, čo bude ďalej. Chcela som to mať za sebou a tiež som nechcela strácať čas, aby už bežalo šestonedelie a lehota, po ktorej skončení budeme môcť opäť skúšať ďalšie tehotenstvo.

Pravda je, že keď ma viezli na sálu, nemala som celkom dobré pocity a trochu som pochybovala, či robím dobre. Predsa len, každá narkóza je veľký zásah, a navyše predstavuje riziko. Neskôr som si však bola istá, že som sa rozhodla správne – v danej situácii to jednoducho pre mňa bolo najlepšie riešenie. Po zákroku som osem dní krvácala, postupne veľmi slabo, až krvácanie úplne prestalo.

Bolesti som nemala žiadne a cítila som sa vlastne v rámci možností dobre. Pričítam to tiež tomu, že mi pomohlo vedomie, že celá tá hrozná udalosť je za mnou, je to skončené a ja sa môžem dívať dopredu.

Keby som mala čakať ďalšie dni alebo dokonca týždne na to, až zo mňa mŕtvy plod vyjde, zbytočne by som sa týrala predstavami, ako asi vyzerá a podobne. Navyše by ma ničila moja vlastná pasivita – takto som mala aspoň pocit, že som sa k tomu problému postavila aktívne a nejako ho riešila.

Psychika je skrátka mocná čarodejka a mne toto riešenie výrazne pomohlo i po fyzickej stránke. Po zákroku sme dodržali pauzu tri mesiace a potom sme sa opäť začali snažiť o dieťa. Otehotnela som po piatich mesiacoch a o ďalších deväť sa nám narodila zdravá dcéra. Druhé tehotenstvo už bolo úplne bez komplikácií.“ dodáva optimizmus Petra.

Andrea to nechala na prírode

„Zamĺknutým tehotenstvom som si, bohužiaľ, prešla dvakrát – raz bol plod mŕtvy v jedenástom týždni, po druhý raz už v ôsmom. Po prvý raz som na radu lekára podstúpila kyretáž, ale bol to pre mňa veľmi nepríjemný zážitok.

Nemám rada nemocničné prostredie, ako malé dieťa som bývala dosť chorá a vždy niekoľko týždňov v roku som trávila v špitáli. Dodnes mám nepríjemné spomienky na nevrlé sestry, hrozné jedlo a silný pocit osamenia, takže predstava hoc krátkodobej hospitalizácie mi nerobila dobre,“ spomína An- drea.

„Možno by som to po druhý raz vnímala už lepšie, ale tiež je možné, že by mi bolo ešte horšie – po prvom zamĺknutom tehotenstve som prosila manžela, aby pri mne ostal čo najdlhšie, ale po návštevných hodinách ho sestry aj tak vyhodili. Takže keď mi lekár po druhý raz oznámil, že plod je bez srdcovej akcie a výrazne menší, než by mal byť, okrem obrovského smútku
som hneď pocítila aj strach z kyretáže alebo skôr z pobytu v nemocnici.

Skrátka, po druhý raz som si povedala, že to skúsim inak, a pretože môj gynekológ v zásade nič nenamietal, kyretáž sme odložili. Prvé dni boli hrozne divné. Viete, že v sebe nosíte niečo, čo by mohlo byť vaším dieťaťom, ale nebude, pretože sa to prestalo vyvíjať. Občas som sa pristihla, že na ten plod nielen myslím, ale že na neho v duchu i hovorím, čo ma samotnú prekvapilo.

Ale nebolo to nepríjemné alebo azda desivé, skôr zvláštne. V priebehu tých dní som dokonca občas mala pocit, že sa mi pomaly uľavuje. Koniec koncov som odložením kyretáže získala čas, aby som sa s dieťatkom rozlúčila.

Zatiaľ čo po prvý raz mi doktor povedal, že ide o zamĺknuté tehotenstvo a ešte v ten deň odpoludnia ma viezli na sálu, takže som to celé ani nestihla spracovať, a keď som sa po operácii prebudila, mala som predovšetkým pocit šoku. Nejakú dobu mi potom trvalo, kým som pochopila, čo sa vlastne stalo, a kým som si nejako rozobrala, že už nie som tehotná.

Štyri dni od návštevy u lekára som začala krvácať a trvalo to skoro dva týždne. Potom som zavolala svojmu lekárovi a dohodli sme sa na ultrazvuku, aby sa zistilo, či plod odišiel so všetkými obalmi a dutina maternice je čistá. Maternicu mi kontroloval pre istotu dvakrát v odstupe troch dní a všetko bolo, našťastie, v poriadku.

Naozaj sa mi uľavilo, že je všetko dobré, ale ešte lepší pocit som mala z toho, že sa to celé zaobišlo bez operatívneho zásahu a bez hospitalizácie. Až po tej druhej kontrole mi gynekológ povedal, že nedávno mal pacientku, ktorá tiež odmietla kyretáž a skončila v nemocnici so zápalom maternice, takže mal trochu obavy.

Domov a rodina | Materstvo | Životný štýl

Suvenír (nielen) z verejných kúpalísk

Vraj ma nechcel strašiť, pretože videl, že som aj tak rozhodnutá nejsť na operáciu, aspoň nie hneď. A odhadol ma dobre, pre mňa toto bola rozhodne príjemnejšia cesta a zrejme by som na kyretáž nešla, ani keby ma prehováral. Radšej by som podstúpila riziko, že sa operácii nakoniec aj tak nevyhnem. Dúfam, že budúce tehotenstvo nám vyjde, ale keby náhodou nie, zase to skúsim vyriešiť prirodzenou cestou.“

Myslite pozitívne

„V mladosti som urobila veľa hlúpostí a jednou z nich bolo to, že som sa v šestnástich rozhodla ísť na potrat,“ pridáva svoj príbeh Ivana. „Potom v sedemnástich a v osemnástich mi došlo, že by som so svojím životom mala niečo robiť a začať napríklad tým, že si nechám predpísať antikoncepciu.

Lenže keď som v dvadsaťpäťke konečne našla partnera, s ktorým bolo všetko fajn a rozhodli sme sa mať dieťatko, pre zmenu to nešlo. Zabehla som teda po polroku na gynekológiu a po sérii vyšetrení zistila, že po zle urobenej kyretáži mám zjazvenú stenu maternice, takže oplodnené vajíčko má problém uchytiť sa na stene maternice.

O dieťatko som po ďalších pokusoch prišla ešte trikrát, vždy v ôsmom týždni tehotenstva. Zakaždým som oplakala nielen plod, vlastné sklamanie, ale i svoje rozhodnutie z minulosti, ktoré som nemohla vziať späť. Neskôr som ďalej chodila na pravidelné kontroly na gynekológiu, kde nado mnou krčili ramenami a vraj že sa uvidí, a ja som sa chcela vzdať,“ spomína Ivana.

„Nakoniec mi kamarátka odporučila homeopatku a psychologičku v jednom, ktorá jej veľakrát pomohla s trápením. Vybrala som sa za ňou, prebrali sme môj osud a ja som si okrem homeopatických guličiek odnášala aj radu, že dokiaľ svoje násilím vypudené dieťatko z tých šestnástich rokov dôstojne neoplačem a dostatočne sa nerozlúčim, neprídem do iného stavu.

Trvalo mi pol roka, než som sa vyrovnala s tým, čo som prežila, prešla som si regresiou, nakoniec to ale dobre dopadlo. V čase, keď som sa konečne začala cítiť pokojná, sa mi podarilo otehotnieť, prekonala som kritický ôsmy týždeň a dnes mám nádherného syna. Moja rada, ktorú možno iní odsúdia, znie: Verte tiež alternatíve. Pokiaľ naozaj chcete priviesť dieťatko na svet, potom by ste mali kvôli jeho narodeniu vyskúšať všetko.“

Príčiny bývajú genetické

Vedúci lekár gynekológie a kliniky asistovanej reprodukcie GYNEM

Ako poznáme zamĺknuté tehotenstvo?

Zamĺknuté tehotenstvo sa vo väčšine prípadov nemusí subjektívne ani klinicky nijako prejaviť. Do určitej miery podozrivým príznakom môže byť špinenie alebo slabé zakrvácanie. Žiadne bolesti obvykle nebývajú. Niektoré senzitívne ženy na sebe môžu vnímať zmeny, ako je ochabnutie napätia v prsiach.

A ako sa teda určuje diagnóza?

Predtým používaným diagnostickým postupom bolo sledovanie hladín tzv. tehotenského hormónu hCG v krvi. Len jednoznačný postup k diagnostike zamĺknutého tehotenstva dnes predstavuje vykonanie transvaginálneho ultrazvukového vyšetrenia, pri ktorom sa v dutine maternice preukáže gestačný vačok s embryom, v ktorom nie je zjavná srdcová akcia, alebo nie je možné
v gestačnom vačku preukázať embryo a ide o tzv. afetálne plodové vajce.

Čo je najčastejšou príčinou tohto stavu?

Najčastejšie to býva abnormálny počet chromozómov plodu, a to následkom náhodnej chyby vajíčka, spermií alebo embrya v jeho najvčasnejšom štádiu vývoja. U celkom zdravých žien tieto omyly prírody nastávajú v troch percentách prípadov.

Keď však ženy alebo ich partneri majú abnormálne nálezy genetického vyšetrenia (tzv. vyváženej translokácie), môže byť výskyt abnormít vyšší.

 

Príznaky zamĺknutého tehotenstva

  • V nohavičkách sa môže objaviť mierne špinenie alebo krvácanie, nie je to však pravidlom. Väčšina týchto prejavov sa ukáže byť pre tehotenstvo bez nebezpečenstva.
  • Bolesti môže žena pociťovať v podbruší, je to však skôr výnimočné, respektíve väčšina bolestí v podbruší
    v počiatkoch tehotenstva súvisí
    s rozpínaním maternice a uvoľňovaním väzov kvôli rastúcemu plodu.
  • Silnejší výtok sa objavuje u mnohých tehotných žien. Spôsobuje ho hormonálna nerovnováha, preto ho nemožno priamo spájať so zamĺknutým tehotenstvom. Neobávajte sa.
  • Tehotenské príznaky, ako napríklad nevoľnosti, vracanie a napätie v prsiach, niekedy vymiznú. Tieto príznaky sa však neobjavujú
    u všetkých žien, takže pokiaľ ste na začiatku tehotenstva a netrpíte nimi, neznepokojujte sa.
  • Nič sa nedeje, a to predstavuje poslednú, bohužiaľ veľmi častú možnosť. Odumretiu plodu totiž vo väčšine prípadov nič nenasvedčuje, takže sa o ňom rodičia dozvedia až na pravidelnej kontrole u lekára

 

Pre dobrý koniec

1. Konzultujte.

Cítite v počiatkoch tehotenstva príznaky, ktoré by mohli naznačovať, že vaše tehotenstvo je v ohrození? V okamihu, kedy je vám zle, cítite tupú alebo, naopak, intenzívne bodavú bolesť v podbruší, špiníte či prudko krvácate, okamžite choďte do nemocnice (alebo si zavolajte rýchlu pomoc).

Tam by vám mali lekári urobiť kontrolu na UZV a povedať diagnózu. Navyše: pokiaľ sa vyskytne nejaký problém, bude možné začať ho hneď riešiť. A to je v takomto prípade veľmi dôležité, hrá sa skutočne o čas.

2 Nebojte sa.

Máte za sebou prvé zamĺknuté tehotenstvo? Počkajte tri až šesť mesiacov a pokúste sa o ďalšiu graviditu – s najväčšou pravdepodobnosťou to na druhý raz vyjde. Gynekológovia sa zhodujú, že príčiny väčšiny zamĺknutých tehotenstiev sú nejasné a že teda nehrozí, že by sa rovnaká konštelácia negatív musela nutne opakovať i pri ďalšom tehotenstve.

3. Skúste znovu.

Už ste prekonali dve zamĺknuté tehotenstvá? Zachovajte sa rovnako a skúste sa odpútať od strachu a čiernych myšlienok – väčšinou to na tretí raz bude dobré. Môžete vyhľadať pomoc psychológa. Nie je to žiadna hanba, psychickú vyrovnanosť k otehotneniu potrebujete. Je to polovica úspechu.

4. Pýtajte sa prečo.

Práve ste po tretí raz prešli zamĺknutým tehotenstvom? Nie je na čo čakať, objednajte sa k lekárovi a žiadajte podrobné vyšetrenie, ktoré by mohlo odhaliť príčinu opakovaného nezdaru. V prípade opakovania možno starostlivou prehliadkou stanoviť diagnózu a určiť, čo vám komplikuje prvý trimester.

5. Zabavte sa.

Stále sa nemôžete zbaviť myšlienok na predchádzajúce neúspechy? Snažte sa nejako rozptýliť a myslieť na niečo iné, predovšetkým neviňte z nezdaru seba. Požiadajte o podporu blízkych, skúste nejaký nový koníček, odíďte na dovolenku, začnite sa učiť cudzí jazyk... Je veľmi dôležité, aby ste nemysleli len na svoje trápenie. Vyčistite si hlavu.

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma