AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Prvé príkrmy: čo dávajú mamičky svojim deťom po celom svete?

Možno si práve lámete hlavu nad tým, ako začať s príkrmami a čo je pre deti najvhodnejšie. Mrkva, brokolica a iná rozmixovaná zelenina je slovenská klasika. Čo ale dávajú svojim deťom mamičky v iných krajinách?
Prvé príkrmy: čo dávajú mamičky svojim deťom po celom svete?

Ako každý piatok idem k jednej zo svojich kamarátok na „playdate“. Naša skupina rôznorodých matiek z celého sveta sa pravidelne schádza, aby sme sa pozhovárali, podelili sa o svoje skúsenosti a vypustili trochu energie zo žíl našich rozšantených detí.

Príde reč i na to, aké sa v jednotlivých krajinách podávajú príkrmy, ale tiež na tabu, zákazy a odporúčania spojené s detským jedlom.

Ryby a morské riasy, alebo tropické ovocie?

„U nás sa začína s ryžou,“ hovorí Yukiko z Japonska. „Deťom ju dávame niekedy medzi štvrtým a šiestym mesiacom. Najprv ju úplne rozvaríme, ale postupne ju nechávame viac a viac zrnkovú.

Potom skúšame ovocie a zeleninu, napríklad sladké bataty sú veľmi obľúbené, pretože deťom chutnajú a majú veľa vitamínov. Ďalej pokračujeme s rybami, mäsom, vaječným žĺtkom a tofu. Na všetko máme prehľadné tabuľky s alergénmi. Napríklad ryby s bielym mäsom sú menej rizikové, takže ich podávame hneď zo začiatku, a až neskôr lososa a makrelu.

V tabuľke alergénov je i mäso vrátane konského. Aby malo jedlo lepšiu chuť, pridávame doň morské riasy. Predávajú sa rôzne druhy. U bábätiek začíname riasami aonori, ktoré sú narezané tak najemno, že svojím vzhľadom pripomínajú čaj. Ako pitie podávame rybie vývary, obilný čaj alebo vodu. Niekedy aj džús, ale to sa veľmi neodporúča. Rozhodne deťom nedávame kravské mlieko skôr než v dvoch rokoch,“ vraví Yukiko.

Faktom je, že v strednej a severnej Európe trpí na intoleranciu laktózy len asi 0 – 20 % osôb, ale pre Japonsko sa udávajú hodnoty medzi 80 % až 100 %. Neznášanlivosť je geneticky podmienená a v Japonsku je spojená aj s tým, že je tu konzumácia kravského mlieka relatívne nový fenomén.

V Japonsku navyše nie je obvyklé dávať malým deťom sladkosti. „Keď už im chceme dať niečo pod zub, obvykle je to ryžový suchárik sembei,“ dodáva Yukiko. Podobne ako v Japonsku sa stravujú i bábätká v Singapure.

Mamička Adeline k tomu hovorí: „Najčastejšie dávame deťom kašičku z ryže a rybieho vývaru. To jedia v podstate každý deň.“ „U nás sa začína hlavne ovocím,“ vraví Dzikri z Indonézie. „Ako prvé podávame napríklad banán a papáju. Citrusy až okolo ôsmeho mesiaca.

Ananás a mango ešte neskôr, tie sa pre malé bábätká neodporúčajú, pretože sa ťažko trávia. Z rovnakého dôvodu nepodávame zo začiatku ani ryžu a zemiaky. Všeobecne sa odporúča skôr ovocie ako zelenina. Ako pitie dávame malým deťom jazmínový čaj.“

Poctivého nepáli

Pre Slovákov je veľmi exotické stravovanie detí z Indie. „Deťom dávame ako prvé jedlo ryžu alebo vodu, v ktorej sme ju vyvarili,“ hovorí mamička Rimi. „Populárne je i jedlo khičdi.

Je to v podstate rozvarená ryža so šošovicou. Alebo napríklad pokrm mung dal, v ktorom je fazuľa a zelenina. Do jedla pridávame nadrvené korenie a postupne zvyšujeme štipľavosť pokrmov. Ako dezert dávame malým deťom hrozienka, ale tiež mliečny puding paješ, ktorý pripravujeme tak, že rozvaríme ryžu v mlieku s cukrom. Tento dezert je u detí veľmi obľúbený.

Okrem vody, džúsu a mlieka dávame bábätkám na pitie kokosovú vodu a odvary proti kolikám z byliniek a korenia. Vhodné sú napríklad bazalka, bršlica čiže kozia noha, muškátový oriešok, fenikel a tiež rasca koptská,“ dodáva Rimi. „To u nás sú zase populárne sezamové semienka a sezamový olej,“ vraví Amal z Libanonu.

„Pokrmom dodajú chuť a deti potom lepšie jedia. Začíname hlavne zeleninou, ktorá vyrástla na slnku, trebárs cuketami, radšej ako koreňovou zeleninou. Keď už majú deti zúbky, dávame im ako sladkosť mandle. Ale vždy ich pritom poriadne strážim, aby im nezabehli.“

Ako na to idú u susedov

Nemenej zaujímavé sú aj skúsenosti matiek z európskych krajín. „Bábätkám dávame ako prvú rozmixovanú zeleninu, napríklad mrkvu, tekvicu alebo paštrnák, pretože chutia sladkasto a to sa deťom páči,“ hovorí Linda z Nemecka.

„Na pitie dávame vodu a feniklový čaj, ale rozhodne nepridávame cukor.“ Dávať bábätkám pred prvým rokom veku cukor a soľ je v Nemecku veľké tabu, preto ma veľmi prekvapilo, keď som na dovolenke vo Francúzsku zistila, že tam v obchodoch celkom bežne predávajú detské výživy so soľou a cukrom.“

Túto skúsenosť potvrdzuje i Francúzka Margot: „Trocha soli a cukru je skutočne v detských príkrmoch bežná. Príležitostne dávame deťom aj džús a sirupy. Všeobecne sa snažíme, aby detské jedlo čo najskôr pripomínalo jedlo dospelých. Podávame i mliečne produkty vrátane ‚smradľavých‘ syrov a morské plody.“

Vo Veľkej Británii sa pre matky zdarma usporadúvajú lekcie, ako správne začať s príkrmami. Odporúča sa, aby si mamičky viedli denníček kvôli možným alergiám dieťaťa.

„V súčasnosti je populárna Baby Led Weaning,“ vraví Kate. „Pri tejto metóde dávame deťom miesto rozmixovaných kaší malé kúsky uvarenej zeleniny. Môžu tak jesť už od začiatku samy a naučia sa textúru a farby jednotlivých jedál. Je po tom síce pekný neporiadok, ale deti si jedlo viac užijú.“

„U nás v Rusku sa začína so zeleninou, ktorá je zelená alebo biela, napríklad s cuketou, brokolicou a karfiolom. Deťom sa na začiatku rozhodne nemá dávať nič červené ani oranžové,“ tvrdí Galina. „Pomerne skoro podávame i mliečne výrobky ako trebárs kefír a syr cottage. Na pitie napríklad čaje z harmančeka a fenikla.“

Fastfood už od kolísky

Mohlo by sa zdať, že obyvatelia susedných štátov budú mať podobné zásady a tradície, čo sa detského stravovania týka, ale na príklade USA a Kanady vidno, že to tak rozhodne byť nemusí.

Lucie, ktorá so svojím dieťaťom dlhodobo žila v Alabame, k tomu hovorí: „Začína sa tu s ryžovou kašičkou, ovsenými vločkami a rozmixovanou zeleninou. Skôr než domáca výroba sú populárne kupované výživy. Pediatri odporúčajú do jedného roku dávať len materské mlieko alebo sunar.

V jednom roku je možný prechod na plnotučné kravské mlieko, nízkotučné od dvoch rokov. Od jedného roka sa dáva zriedený pomarančový alebo jablčný džús. Dosť ma šokovalo miestne stravovanie detí v jasliach.

V deviatich mesiacoch tu dávajú deťom typicky americké jedlá ako špagety s mäsovou omáčkou a makaróny so syrom. Ročné deti v škôlke obedujú napríklad pizzu, lasagne alebo corn-dog, čo je fritovaný párok v cestíčku s varenou zeleninou, a ako dezert k tomu je ovocie z konzervy.“

V kontraste s tým sú skúsenosti Marie z Kanady: „Od šiestich mesiacov podávame zeleninové a ovocné pyré. Ako náhrada alebo doplnok dojčenia sa odporúča podávať obilniny obohatené o sunar a železo. Sladké nápoje sú rozhodne tabu. Rodičia sa väčšinou snažia o čerstvé jedlo namiesto trvanlivých balení a v poslednej dobe je čím ďalej, tým rozšírenejšie varenie z organických potravín.“

Kola z detskej fľaštičky

Aj v Južnej Amerike panujú rozpory ohľadne toho, odkedy deťom dávať cukor. Najextrémnejším príkladom je Mexiko, kde je podávanie veľkého množstva cukru bábätkám vraj celkom bežné.

Mamička Valeria k tomu hovorí: „Dosládzaný je už ryžový prášok, ktorý používame na prvé príkrmy. Dokonca som videla, ako rodičia lejú do fľaše trojmesačného dieťaťa kolu.“ To sa zdá priveľa i Mariane z Chile: „To u nás sa do dvoch rokov deťom žiadny cukor nedáva. Jedlá ani nedosoľujeme.“

Zaujímavé sú aj informácie, ktoré sa dozvedám od Camily z Brazílie: „Medzi prvé jedlá patrí roztlačené ovocie a zeleninové polievky. Skoro každý deň tu malé deti jedia fazuľu. Populárny je i nekyslý pomaranč, ktorý som v Európe nikde nevidela. Je rozhodne vhodnejší ako ten kyslý, pretože nie je taký agresívny.

Radi deťom dávame i avokádo, ale pretože im obvykle veľmi nechutí, mixujeme ho s banánom alebo papájou. Tradične je ako sladkosť obľúbené želé Mocotó, ktoré sa vyrába z tuku z hovädzej nohy. Je veľmi dobré a obsahuje veľa železa, ale tiež cukru, takže jeho vhodnosť pre malé deti sa v poslednej dobe spochybňuje.“

Na názoroch a skúsenostiach svojich kamarátok som si overila, že skutočne platí ono známe „iný kraj, iný mrav“. Niektoré postupy mi pre zdravie bábätiek rozhodne nepripadali vhodné, ďalšie ma ale inšpirovali k tomu, aby som aj ja obohatila jedálny lístok svojho dieťaťa o nové chute a prísady. Teraz už záleží len na vás, či sa nabudúce v kuchyni tiež rozhodnete vyskúšať niečo nové. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma