AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Prvé kroky do školy

Zápis do prvej triedy nepochybne patrí k významným udalostiam v detskom i rodičovskom živote. Akí sú dnešní predškoláci a čo by ste v príprave na veľký deň nemali zanedbať? A dá sa vôbec niečo ešte dohnať od januára do septembra?
Prvé kroky do školy

Spolu s prvým zubom, prvým slovom alebo prvým dňom v škôlke je zápis jednou z vecí, na ktorú sa nezabúda a zároveň prípravou na vstup do ďalšej fázy detstva. Zápis do školy riešia deti i rodičia, ktorí sa často boja viac než ich ratolesti. A do istej miery oprávnene.

Predškolák

Škôlka alebo škola? Prípravná trieda!

Príprava na školu sa totiž rozhodne vyplatí a deťom uľahčí vstup do sveta povinností, úloh a pevného režimu. A málokomu z nás rodičov napadne, že keď sa občas snažíme svojim predškolským deťom pomôcť, môžeme im skôr máličko ublížiť – napríklad prílišnou starostlivosťou.

Deti modernej doby

Človek sa vzdeláva celý život, takzvane „od kolísky po hrob“, ako to napokon odporúča i Lisabonská stratégia celoživotného učenia. Ak si má každý z nás vybaviť nejaký detský zážitok, spomenie si isto okrem iného na pani učiteľku z materskej či základnej školy.

Sociológovia upozorňujú na fakt, že dnešná rodina dostatočne neplní biologicko-reprodukčnú funkciu. Dlhodobo klesá počet viacdetných rodín, vo väčšine prípadov má dnes rodina jedno alebo dve deti. Tým sa však dostáva maximálna pozornosť, nie sú zvyknuté deliť sa o veci, starať sa o súrodencov…

A ak sa do takej rodiny narodí ďalšie dieťa, hovorí sa o tzv. syndróme „zosadenia z trónu“. I jednotlivé generácie žijú oddelene, deti tak nepomáhajú starším ani chorým, čo predtým bývalo automatické.

Škôlka teda tým viac nadobúda na význame, pretože predstavuje prostredie, kde deti musia robiť generáciami „zabudnuté“ veci. Starať sa o druhých, deliť sa, počkať, až na nich príde rad, jednoducho sa socializovať. A dnešné deti sú iné i v ďalších ohľadoch.

„Majú oveľa viac informácií a väčšie vypätie,“ upozorňuje pedagogička s dvadsaťročnou praxou Mgr. Sabina Máčalíková. „Už predškoláci chodia na krúžky, to predtým nebolo zvykom, s krúžkami sa začínalo až v prvej triede. Dnešné malé deti už majú väčší svetonázor, sú zaučenejšie, stretávajú sa s viacerými ľuďmi a hneď tak ich niečo neprekvapí.“

Pravda, i tu platí známe „niečo za niečo.“ Päťroční predškoláci s prehľadom zvládajú anglické slovíčka, baletné krôčiky a plávajú kraul alebo znak. Na druhej strane sa kopa z nich nedokáže obyčajne porozprávať o tom, čo zažili alebo zapnúť zips na bunde.

„U detí, bohužiaľ, niekedy viazne sociálna stránka – komunikácia a rozprávanie,“ dodáva Mgr. Máčalíková. „Kvôli krúžkom a iným záujmom či povinnostiam chýba čas na to, aby sa deti napríklad rozprávali s rodičmi, keď prídu zo školy. A z toho dôvodu často viazne i sebaobsluha.

Mamičky svojim ratolestiam rýchlo zaviažu šnúrky, pretože o päť minút sa začína tréning na druhom konci mesta. Nemyslím si, že by dnešné deti boli nešikovné a nevedeli sa samy obliecť. Často im však ani my sami nedávame príležitosť na to, aby sa to naučili a precvičili.“

Kde je kameň úrazu

Deti majú v súčasnej dobe prehľad a kopou aktivít. Pravdaže za cenu toho, že občas nezvládnu „obyčajné“ veci. Špeciálna pedagogička a logopédka PhDr. Alena Vaňátková zhŕňa, ktoré hlavné ťažkosti riešime s dnešnými predškolákmi:
– logopedické problémy,
– grafomotorický prejav (nejde len o uchopenie ceruzky, ale tiež o ochotu sa grafomotoricky vôbec prejaviť),
– problémy s pozornosťou.

Materská škola hrá nezastupiteľnú úlohu. I keď sa nám zdá, že trojročné dieťa má na prípravy na prvú triedu ešte more času, nie je to tak úplne pravda.

„O vývoj dieťaťa v týchto smeroch by sme sa mali starať už od 3–4 rokov veku,“ upozorňuje PhDr. Vaňátková. „Keď odhalíme nejaký závažnejší nález až v pedagogicko-psychologickej poradni, kde musí rodina viac spolupracovať, čas potom rýchlo letí.

Navyše sa počet detí, ktoré nenavštevujú škôlky, množia a rodičia ich skúšajú sami učiť množstvo vecí, ale občas nevhodnými spôsobmi. Výsledkom týchto snáh môže byť to, že sa dieťa zasekne a stratí motiváciu napríklad ku kresleniu. A môže vzniknúť dlhodobejší problém.“

Hlavne ich do ničoho nenúťte

Že sa deti v materskej škole pripravujú na budúce vzdelávanie už ako trojročné, potvrdzuje i učiteľka Andrea Karlíčková. „Každý ‚pracuje‘ podľa schopností primerane svojmu veku.

Domov a rodina | Psychológia a vzťahy | Životný štýl | Predškolák | Školák

Učme deti k etikete

Pokiaľ vidíme, že dieťa niečo v akejkoľvek oblasti nezvláda a že pokroky nie sú také, aké by sme čakali, alebo dieťa stagnuje, hneď sa dohovárame s rodičmi a s pedagogicko-psychologickými poradňami na ďalšom postupe. Spoločne potom dôjdeme k spôsobu, ako s dieťaťom ďalej pracovať.

Rozhodne by nikto nemal brať vstup do školy na ľahkú váhu. Dieťa už je tam samo za seba, je to pre neho obrovský krok, takže sa rodičia i škôlky snažia o to, aby sa necítilo stratené.“ 

S nástupom školských vzdelávacích programov vymizlo jednotné posudzovanie a primeriavanie detí. Existujú rôzne alternatívne smery, ktoré inak pristupujú k predškolským deťom, zameriavajú sa na odlišné veci.

Občas sa tento prístup zdá až príliš benevolentný, a to na úkor rozvíjania schopností dieťaťa. Naše deti tak síce nesedia s rukami za chrbtom a nemusia jesť obávanú drožďovú polievku, s ktorou sa spájajú naše traumy z detstva, ale za akú cenu?

„Stratili sa základné body, podľa ktorých by sme sa mohli orientovať v tom, čo kedy majú deti vedieť,“ podotýka Mgr. Máčalíková. „Súčasný trend velí, že deti v škôlkach sa nemajú do ničoho nútiť, ale potom prídu do školy a prechod býva boľavý.

Tu už niečo robia musia, preto by už predškoláci mali trénovať vzťah k povinnostiam. Uľahčí im to potom život nielen v škole.“
Ako na zápis

Priebežné chystanie po celú dobu návštevy materskej školy vrcholí, rodičia vyhľadávajú na internete informácie o tom, čo má predškolák vedieť, a ubezpečujú sa, že ich syn alebo dcéra pozná trojuholník a nakreslí postave päť prstov. Veľký zimný deň sa nezadržateľne blíži tisícom predškolákov. Ako sa naň podľa odborníkov čo najlepšie pripraviť?

– Navštevovať krúžok „Predškolák“ – deti sa zoznámia s prostredím školy, často i so svojou budúcou pani učiteľkou, navyknú si na poriadok, a to im uľahčí cestu k zápisu.
– Rozprávať sa o zápise doma, hovoriť napríklad o staršom kamarátovi, ktorý na ňom bol vlani a teraz už je z neho školák.
– Nestrašiť dieťa v štýle „počkaj v škole, tam už ťa donútia počúvať“ – dieťa by sa do školy malo tešiť, nie sa dopredu báť.
– Keď sa dieťa bojí, možno sa dopredu dohodnúť s pani učiteľkou, ale mamičky sú pri zápise temer vždy prítomné.

„Zápis rozhodne nie je o tom, že by dieťa malo pred vstupom do školy čítať a písať,“ zdôrazňuje Mgr. Máčalíková. „Od toho sme tu my učiteľky. Predškolský vek je o rozvíjaní rôznych schopností a hrania sa v škôlke. Počítať ich naučíme až od septembra.

Oveľa praktickejšie a vhodnejšie je venovať sa sebaobsluhe. Fakt, že sa dieťa samo preoblečie, rozopne tašku a peračník a zorientuje sa, čo kde v škole je, mu uľahčí vstup oveľa viac, ako keď už vie čítať a na hodine sa potom nudí.“

Odklad áno alebo nie?

Nezvratným faktom pre rodičov aj ich deti je, že stále viac prváčikov nezvládne nástup do školy a vracia sa do škôlky. Pre dieťa to znamená veľmi nepríjemný okamih, kedy tak vlastne príde o svoj status. I preto by rodičia v spolupráci s pedagógom, prípadne psychológom, mali starostlivo zvážiť, či je ich potomok pre školu už dostatočne vyspelý.

Významným faktorom je sociálna zrelosť. Podľa Mgr. Máčalíkovej ju poznáme podľa niekoľkých kritérií: „Dieťa udrží pozornosť aspoň 15–20 minút, dokáže si vypočuť inštrukcie a pracovať podľa nich.“

Na ďalšiu dôležitú vec upozorňuje Andrea Karlíčková: „Ukážkou sociálnej zrelosti je i fakt, že sa dieťa príliš nehanbí a dobre sa adaptuje na zmeny. Problém môže nastať vo chvíli, keď napríklad i predškolské dieťa pri nástupe do škôlky po chorobe plače alebo nie je odhodlané ísť si niečo samo vybaviť, napríklad kúpiť niečo v známom obchode.

Keď majú rodičia pochybnosti, určite je dobré zájsť s potomkom do poradne a celú vec konzultovať s viacerými učiteľkami, ktoré dieťa dobre poznajú. Pokiaľ je všetko v poriadku, môžeme byť pokojní.“

Odklad školskej dochádzky nie je žiadna hanba. Týka sa až pätiny detí na odporúčania pedagógov alebo žiadosť rodičov. Jeho ďalším dôvodom môže byť podľa Aleny Vaňátkovej i nižšia pracovná a záťažová odolnosť. Deťom niekedy chýba vytrvalosť a schopnosť sebaregulácie, môžu byť emočne nevyvážené a úzkostné či, naopak, príliš suverénne.

Domov a rodina | Psychológia a vzťahy

Koľko času venujete práci?

V poslednej dobe stúpa záujem o vyšetrenie v poradniach. To je dobré znamenie, že rodičia riešia záležitosti, týkajúce sa svojich ratolestí, veľmi zodpovedne. Vytvoriť si kladný vzťah ku vzdelávaniu je totiž skvelým vkladom do života, a preto sa nám rodičom rozhodne vyplatí riešiť tieto veci včas.

Čo všetko má vedieť

Každý sme iný, niekto lepšie kreslí, niekto počíta. Napriek tomu existujú určité záchytné body, ktoré môžu byť návodom pre všetkých rodičov budúcich prváčikov. Tie majú názov „Desatoro pre rodičov detí predškolského veku“ a v plnom znení sú k dispozícii na stránkach Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy.

Čo by mal predškolák zvládnuť?

– Byť dostatočne fyzicky a pohybovo vyspelý, vedome ovládať svoje telo a byť samostatný pri sebaobsluhe.
– Byť relatívne citovo samostatný, schopný kontrolovať a riadiť svoje správanie.
– Zvládať jazykové, komunikatívne a rečové schopnosti primerané veku.
– Zvládať koordináciu ruky a oka, jemnú motoriku a pravo-ľavú orientáciu.
– Byť schopný rozlišovať zrakové a sluchové vnemy (napríklad slabiky v slove, obrázky z niekoľkých tvarov).
– Zvládať jednoduché logické a myšlienkové operácie a orientovať sa v elementárnych matematických pojmoch.
– Mať dostatočne rozvinutú zámernú pozornosť a schopnosť zámerne si zapamätať a vedome sa učiť.
– Byť primerane sociálne samostatný a zároveň sociálne vnímavý, schopný spolužitia s vrstovníkmi v skupine.
– Vnímať kultúrne podnety a prejavovať tvorivosť.
– Orientovať sa vo svojom prostredí, v okolitom svete i v praktickom živote.

Hovorím, hovoríš, hovoríme

– Toľkokrát skloňovaná logopédia si drží smutné prvenstvo medzi ťažkosťami dnešných predškolákov.
– Problémy má tretina detí a odborníci na reč majú plné diáre.
– Ťažkosti s výslovnosťou nie sú výnimkou ani v štvrtej triede.
– Predtým deti nevedeli napríklad hlásku „r“, dnes je problematických hlások viac.
– Logopédiu by sme nemali odkladať až na posledný predškolský rok.
– Dlhodobo svojim potomkom málo čítame a ukazujeme v knižkách, a to býva väčšinou jadrom problémov.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma