AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Prečo sa tvárime, že deti neexistujú?

Pokiaľ máte dieťa a aj naďalej chcete chodiť do kaviarní alebo na obedy do vychýrených reštaurácií, máte smolu. Podľa niektorých prevádzkarov kaviarní alebo kultúrnych inštitúcií totiž deti na tieto miesta nepatria...
Prečo sa tvárime, že deti neexistujú?

Že je so Slovenskom niečo v neporiadku, poznáte hneď na prvých pár vychádzkach s kočíkom. Do električky sa dostanete len s božou pomocou, do väčšiny obchodov vedú schody a z múzea vás rovno vyhodia. Nuž, vitajte v krajine, kde sa s deťmi evidentne neráta.

Na prvé stretnutie s týmto faktom si pamätám celkom presne. Svoje dvojmesačné bábätko pod mierou, ktoré v tom čase vážilo asi tri a pol kila, som vyviezla na hrad. Po krásnej prechádzke sme sa s kamarátkou presídlili do neďalekej cukrárne a kaviarne.

Keďže nedisponovala prebaľovacím pultom, bola som nútená svoje maličké dieťatko prebaliť na zemi tunajšieho záchodíka. Bolo mi z toho do plaču a nevedela som, čo robiť. Toto predsa nie je normálne? Čože je mať dieťa hendikep?!

O tom, že rozhodne je, som sa v prvých mesiacoch dcérinho života presvedčila najmenej stokrát. Tak napríklad hneď začiatkom vlaňajšieho septembra, kedy sa v meste slávnostne otvárala výstava legendárnej maliarky. Keďže som sa rozhodla, že nechcem patriť k mamičkám, ktoré po narodení detí zaujímajú už len plienky, výživy v akcii a výhody povinného očkovania, hneď nasledujúci deň som tam so svojím bábätkom vyrazila.

Aké prekvapenie ma v múzeu čakalo, keď mi pán v pokladni povedal, že na výstavu kočíky naozaj nesmú ísť. Údajne z bezpečnostných dôvodov. Na moju otázku, či som ako vodička kočíka nebezpečnejšia než vozičkár alebo trojročné dieťa, ktoré na výstavu iste smie ísť, už mi nebol schopný odpovedať. No nič, tak s múzeami som skončila.

Podobná situácia sa opakovala pri návšteve výberového lahôdkarstva, kde ma predavačka miesto pozdravu počastovala zvolaním: „Počkajte, nech mi to tu nezboríte!“ a vlastným telom mi zatarasila vstup do obchodu. V tej chvíli som sa rozhodla, že proti spoločnosti, ktorá neberie deti ako svoju prirodzenú súčasť, budem tvrdo bojovať. Lebo my všetci sme kedysi boli deťmi. A nevidím jediný dôvod, prečo by rodičia s malými deťmi mali žiť za vysokánskym múrom.

Na obed? Pokojne, ale bez detí...

Jeden by povedal, že pokiaľ žijete v hlavnom meste štátu uprostred Európy, budete mať rovnaké podmienky na život ako ľudia v okolitých štátoch. Ale to by ste nesmeli žiť na Slovensku. Zájsť na obed s malým dieťaťom je totiž pomerne zložitá disciplína.

Ak náhodou nájdete reštauráciu, kam vám povolia vojsť s kočíkom, a dokonca pre vaše dieťa budú mať detskú jedálnu stoličku, rozhodne nie je pravidlom, že budete mať k dispozícii miesto, kde môžete dieťatko v pokoji prebaliť. Čo je situácia takrečeno nedôstojná. Pre vás i pre dieťa.

Napokon, s názormi na to, či deti vôbec patria, alebo nepatria do reštaurácií a kaviarní, sa nedávno v médiách roztrhlo vrece. Množstvo majiteľov kaviarní a reštaurácií sa pred detskými teroristami obhajovalo tým, že do kaviarne si ide človek odpočinúť, nasať atmosféru alebo si pohovoriť, a nie počúvať detský plač.

Chápem, deti to občas naozaj vedia roztočiť, a to potom býva vážne na nevydržanie. Nádoby lietajú, z kaviarne sa stáva prekážková dráha a detský plač počuť až na najbližšie námestie. V tej chvíli však nemá zmysel zakazovať vstup deťom, ale rodičom, ktorí svoje deti nevedia spacifikovať.

Deti predsa za nič nemôžu. Na tom, že chodiť s dieťaťom von je úplne normálne, si našťastie zakladá pár osvietených majiteľov podnikov, ktorí rodinám s malými deťmi pravidelne poskytujú azyl i prvotriedne služby. Priamo ukážkovým hostiteľom rodín s deťmi je jeden bratislavský reťazec podnikov.

„Deti sú u nás vítaným hosťom. Vo všetkých reštauráciách pre ne máme pripravené stoličky, maľovanky a radi im ohrejeme jedlo,“ povedala Maminke hovorkyňa reťazca Šárka Hamanová, čím nám urobila ohromnú radosť. Obsluha reštaurácií navyše tiež prechádza školením zameraným na rodiny s deťmi, aby bola schopná čo najviac vyjsť v ústrety ich špecifickým potrebám.

„Napríklad sme ochotní upraviť jedlá s ohľadom na individuálne detské chúťky a malí hostia si pochutnali rovnako ako ich dospelý sprievod,“ dodáva Š. Hamanová. Podobne kladný prístup zastáva i reťazec amerických kaviarní.

Pre detských hostí má vo väčšine svojich prevádzkarní pripravené detské stoličky, prebaľovacie miestnosti a z času na čas aj detské akcie s ochutnávkou horúcej čokolády. A to znie skvelo, nie? To napríklad v malej kaviarni hneď vedľa je na dverách ceduľka povoľujúca v cukrárni iba jeden kočík.

Kaviareň je pomerne priestranná a kočíkov (a spokojných dobre platiacich rodičov) by sa sem eventuálne vošlo viac, ale zjavne tu o detských hostí nestoja, čo potvrdzuje majiteľka a prevádzkarka: „Deti do kaviarní podľa môjho názoru nepatria. Je rozdiel medzi kaviarňou a cukrárňou, ale aj v cukrárni nášho typu platia pravidlá.

Úprimne, pokiaľ tu mamičky trávia dopoludnie, je jasné, že deti sa nudia a nesprávajú sa celkom vzorne. To je podľa mňa nesprávne. Sama mám malé dieťa a viem, že môj pobyt v reštauráciách, cukrárňach je obmedzený, že sa jednoducho najeme a ideme. Kaviarne určite nie sú miestom na stretávanie mamičiek s deťmi.

A jeden kočík v cukrárni je tiež kvôli bezpečnosti. Skúste obsluhovať medzi dvoma kočíkmi v naplnenej kaviarni, kde vám pod nohami behajú deti, a vy nosíte horúce nápoje. Dosť často sa nám stáva, že mamičky prebaľujú deti na stoloch, nechajú ich skákať v topánkach na sedačku alebo v kaviarni dojčia,“ dodáva na svoju obhajobu.

Podobne je na tom tiež nemenovaný veľkoobchod s potravinami, ktorý zakazuje vstup deťom pod 12 rokov. Po predajni sa pohybujú vysokozdvižné vozíky, manipuluje sa s paletami a nezbedné dieťa, ktoré sa pohybuje rýchlosťou tryskáča, by skutočne mohlo prísť k úrazu. Ale platí to isté aj o kaviarňach? Aká je vaša skúsenosť?

Deti áno, alebo nie?

O tom, že mať dieťa nie je jednoduché, vie svoje aj moja tridsaťpäťročná kamarátka Iveta. „Tak napríklad cestovanie. Zakaždým, keď nepríde bezbariérová električka, viem, že bude problém. Kočík s dieťatkom si buď musím vyniesť po pomerne vysokých schodoch sama, alebo potupne osloviť okoloidúcich.

Všimla som si, že pomáhať mamičkám s kočíkom dnes vôbec nie je in. Alternatívou by bolo počkať si, až pôjde bezbariérová električka, ale nie vždy mám toľko času, aby som mohla čakať na ďalší spoj,“ vysvetľuje Iveta.

S cestovaním sa toľko natrápila, že si pre istotu na stránkach Dopravného podniku hlavného mesta vyhľadala, ako to robia tí, ktorí sú na tom ešte horšie než ona, teda vozíčkari, a ako sa dá po meste cestovať bezbariérovo. „Čo sa týka nakupovania, rozhodne som vždy uprednostňovala menšie obchody, kde sa vám osobne venujú, než anonymné supermarkety, ale od tej doby, čo máme dieťa, sa návštevám obchodných centier nevyhnem. Do kariet mi hrá, že tam nájdem všetko pod jednou strechou, a navyše mám istotu, že môžem dieťa v pokoji prebaliť, nadojčiť alebo mu ohriať jedlo v mikrovlnke,“ dodáva Iveta.

Skvelé sú v tomto zmysle aj švédske obchodné domy s nábytkom, ktoré sú tak baby friendly, že to azda ani viac nejde. Okrem prebaľovacích miestností a záchodov pre najmenších tu nájdete detský kútik so strážením, dojčiaci kútik alebo ponuku detskej výživy a pitia pre najmenších v tunajšej reštaurácii. Iveta však našla aj ďalšie miesta, kde ju a jej dcéru vítajú s otvorenou náručou.

„Napríklad divadelné predstavenia pre malé deti. To sú chvíle, kedy si hovorím, že všetko je tak, ako má byť, že nemusím byť bokom len kvôli tomu, že mám dieťa,“ dodáva Iveta na záver, že kamkoľvek so svojím synom ide, snaží sa o maximálne hladký priebeh.

„Považujem za normálne, že dieťa nikde nevyvádza, nestrháva obrusy, nie je neslušné k ostatným ľuďom. Ja som napríklad nikdy v reštaurácii nedojčila tak, že by som niekomu strkala prsia až na tanier. Beriem, že to nie je každému príjemné, a snažím sa nikoho neobťažovať. Zároveň ale žiadam o to, aby ma spoločnosť rešpektovala, a nie strkala niekam do karantény. Myslím, že nechcem tak veľa.“

Diskutujte s nami na Facebooku a napíšte nám svoje vlastné skúsenosti. Je podľa vás Slovensko baby friendly krajinou, alebo nie? 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma