AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Prečo navštíviť Brazíliu

Krajina futbalu, lahodnej kávy, karnevalu a pozoruhodných kultúrnych pamiatok – najväčší štát Latinskej Ameriky každoročne láka milióny turistov z celého sveta.
Prečo navštíviť Brazíliu

Brazília bola v minulosti najväčšou portugalskou kolóniou a preto, ak si myslíte, že všade v krajine uspejete s angličtinou, mýlite sa. Úradným jazykom tu je práve portugalčina. Pristávame na medzinárodnom letisku Rio de Janeiro Galeão, najväčšom letisku v Brazílii. Prvou turistickou zastávkou je miesto, o ktorom vo svojich piesňach spievajú Barry Manilow, Amanda Lear či Helena Vondráčková.

Copacabana, najznámejšia pláž sveta, má tvar polmesiaca a pýši sa dĺžkou až 4 km. Je známe, že život na tejto pláži nikdy neutícha. Nájdete tu nielen množstvo turistov, ale aj domácich. Služby sú tu na špičkovej úrovni – množstvo hotelov, barov či reštaurácií spestrujú jednotliví predávajúci, ktorí vo svojich stánkoch ponúkajú rôzne nápoje na osvieženie.

My sme si nenechali ujsť kokosové mlieko, ktoré sme slamkou pili priamo z kokosu. Výborný, zdravý a predovšetkým neuveriteľne ochladzujúci nápoj. Jedlo v reštauráciách je dosť drahé, no lacnejšie a chutno sa dá najesť aj v miestnych bufetoch. Pláž bola miestom aj mnohých koncertov svetových umelcov. Rod Stewart sem prilákal až 3,5 milióna ľudí, ktorí zaplavili celú pláž. Nechýbali Rolling Stones, Lenny Kravitz či Pharrel Williams.

No Copacabana je len jednou z viacerých nádherných brazílskych pláží. Taká Ipanema je rovnako dlhá a rovnako krásna. Časté vlnobitie láka množstvo surfistov. Vedeli ste, že edícia letných topánok známej modelky Gisele Bündchen nesie názov práve podľa tejto brazílskej pláže? Obe pláže však majú čosi spoločné – máme dojem, že všetci miestni tu behajú, surfujú, hrajú volejbal alebo sa venujú inému športu. Brazílčania jednoducho milujú šport v akejkoľvek podobe.

Charakteristický Kristus

Samozrejme, že nemôžeme obísť symbol Rio de Janeira – monumentálnu sochu Krista Spasiteľa, v Brazílii známu ako Cristo Redentor. Týči sa na kopci Corovado vo výške 710 metrov nad morom. Nápad postaviť 30 metrov vysokú sochu skrsol v hlave brazílskeho kňaza už v roku 1859. No samotná realizácia sa uskutočnila až o niekoľko desiatok rokov neskôr – v roku 1931 bola železobetónová socha realitou.

Socha je spolu s Veľkým čínskym múrom, Koloseom alebo Tádž Mahalom zaradená do novodobého zoznamu siedmich divov sveta. Socha váži takmer 1150 ton a ide o medzinárodný projekt – za jej autora sa považuje Paul Landowski, sochár z Francúzska, kameň, na ktorej stojí, je zase dovezený zo Švédska. K soche sa dá dostať buď pomocou červeného vláčika (železnica pochádza z konca 18. storočia), ktorý k nej „premáva“ každých 30 minút a za 20 minút ste na mieste, alebo vyjdete po svojich.

Volíme druhý spôsob a unavení, ale plní očakávania zdolávame 220 historických schodov. Nie sme jediní, desiatky turistov sa chcú odfotiť pri majestátnej soche, niektorí dokonca nahliadnu aj do jej útrob, kde sa nachádza kaplnka. Dochádzame do cieľa, kde na nás čaká nádherný výhľad na celé Rio a na pláže Copacabana a Ipanema.

Rio ako na dlani

Ďalším obľúbeným vyhliadkovým miestom je Pão de Açúcar, v slovenskom preklade Cukrová homoľa. Nachádza sa uprostred Ria. Svoje označenie dostala podľa podobnosti s hlinenou nádobou, v ktorej sa v minulosti prepravoval práve cukor. Skala vysoká 396 metrov je častým terčom fanúšikov horolezectva a keďže my k nim nepatríme, využívame jednoduchší spôsob – lanovku, ktorú uprednostní väčšina turistov.

Necháme sa vyviezť na vrchol Morro da Urca vo výške 220 metrov a druhou lanovkou sa dostávame na samotný vrchol Cukrovej homole. Vďaka vyhliadkovej plošine sa nám mesto odkrýva ako na dlani. Samozrejme, že tu nechýba ani obchod so suvenírmi, ktorý turisti v skupinkách navštevujú. Pri pohľade na mesto nám napadne, že výhľad na nočné Rio musí byť ešte očarujúcejší.

V pive vedieme my...

V brazílskej kuchyni sa miešajú portugalské, francúzske, talianske a v súčasnosti aj japonské chute. Suši bary tu začínajú byť stále populárnejšie. Brazílska kuchyňa využíva najmä ryžu či fazuľu. Tieto ingrediencie nájdete takmer v každom jedle. Za národné jedlo sa považuje Feijoada – hovädzie mäso udusené na slaninke, podávané s čiernou fazuľou, klobásou a ryžou. Brazílčania v kuchyni často používajú tzv. maniokovú múku.

Tá sa robí z manioku – z koreňa cassava, ktorý je v Brazílii rozšírený. Tento druh múky na Slovensku nezoženiete, aspoň nie v bežnom obchodnom reťazci. Ak máte chuť napiť sa niečoho typicky brazílskeho, ochutnajte najpopulárnejší miešaný drink – caipirinhu. Je podobná ako margarita, avšak miesto tequily sa do nej mieša cachaca – alkohol z cukrovej trstiny. Podáva sa s ľadom a citrónom. My sme si však chceli objednať pivo. A prišlo veľké sklamanie.

Najčastejšie sa tu konzumujú tri druhy – Schol, Brahma a Bohemia. To tretie, ako už názov napovedá, sa vyrába z chmeľu, ktorý sa do krajiny dováža z Česka. Pivo sa v Brazílii čapuje len výnimočne (už to je veľké mínus pre „pivárov“). Štandardne sa dá kúpiť vo fľašiach. Pobavilo nás, keď sme videli, ako si pollitrovú fľašu rozliali traja miestni. Našťastie aj v pití piva sa schyľuje na lepšie časy. Čoraz populárnejšie sú produkty malých miestnych pivovarov a pivo sa začína na brazílsky trh aj výraznejšie dovážať.

brazilia_2.jpg

Jedinečná kaviareň

To, že káva je hlavným exportným produktom krajiny, asi netreba spomínať. A práve tu je problém. Najkvalitnejšia káva ide za hranice krajiny a je čoraz ťažšie ochutnať kvalitnú a chutnú kávu v miestnych kaviarňach. My sme však mali šťastie. Natrafili sme na Curto café. Ak sa vaše chuťové poháriky tešia na veľké presso, budete sklamaní.

V Brazílii sa pije len „krátka“ káva, teda v našom jazyku – piccolo. A pozor, pri objednávke nezabudnite čašníkovi spomenúť, že ju chcete bez cukru, pretože inak vám prinesú naozaj štedro presladený nápoj. Ale späť k našej kaviarničke. Viac ako káva nás zaujal koncept celej prevádzky. Na stene sú tabule, na ktorých je prehľadne rozpísané, koľko vyjde šálka kávy, ktorú práve dopíjate. Nechýba tu cena nájomného, prístrojov, mzda čašníkov či dane.

No a v neposlednom rade cena základnej suroviny na výrobu kávy. A tak je len na zákazníkovi, koľko za svoju kávu zaplatí. Peniaze vhodí do nádoby a odchádza. Nikto nekontroluje, či zaplatil veľa, či málo. Napadlo vám, že kaviareň dlho nevydrží? Omyl! Týmto spôsobom funguje Curto café už tri roky a podľa množstva návštevníkov sme usúdili, že majiteľ svoju kaviareň tak skoro nezatvorí.

Futbalová svätyňa

Brazílčania žijú futbalom. Jeho symbolom je štadión Maracanã, ktorý sa pýši titulom najväčší futbalový štadión v Latinskej Amerike. Bol postavený v roku 1950 pri príležitosti MS vo futbale. V roku jeho vzniku si v ňom zápas Brazília – Uruguaj pozrelo viac ako 200 000 divákov.

Aj vám napadlo, že o bezpečnosti pri takomto počte fanúšikov nemôže byť ani reči? Uvedomili si to aj Brazílčania (možno až po nešťastí v roku 1992, kedy tu zomreli traja ľudia a desiatky fanúšikov skončili v nemocnici) a preto súčasná kapacita klesla na cca 80 000 miest. Štadión slúži nielen na zápasy miestnych klubov Flamengo či Fluminense, ale aj ako koncertné pódium.

Svoj koncert tu odohrali Madonna, Paul McCartney, Rolling Stones či Frank Sinatra, a dokonca tu celebroval svätú omšu aj pápež Ján Pavol II. Súčasťou štadióna je 46 reštaurácií a 130 barov. Darmo – Brazílčania žijú futbalom. A Maracanã je ich futbalovou katedrálou.

Múzeum zajtrajška

Sci-fi. To je prvé, čo vám napadne, keď stojíte pred budovou Museum of Tomorrow (Múzea zajtrajška). Vyzerá ako kozmická loď. Múzeum otvorili len nedávno, v roku 2015, a jeho autorom je uznávaný architekt Santiago Calatrava. Ak sa pozriete na budovu z diaľky, máte pocit, akoby plávala na mori. V priestoroch múzea nenájdete stálu výstavu.

Exponáty sa menia a interiér slúži aj na konferencie a ponúka tiež výskumné priestory. Rozdelená je na 4 hlavné časti – vesmír, zem, a budúcnosť. Nás najviac zaujala posledná časť, kde sme sa oboznámili o vplyve človeka na zem. Cieľom dych vyrážajúceho komplexu je ukázať smerovanie modernej architektúry.

Ekologické prvky tu majú dominantné postavenie (bazény zachytávajú dažďovú vodu, ktorá sa prirodzene čistí, budova využíva o 40 percent menej energie, súčasťou budovy sú solárne panely). Návšteva Múzea zajtrajška naozaj stojí za to.

Selarónove schody

Netradičnou, no slávnou súčasťou Ria, sú tzv. Selarónove schody. Ide o schodisko vytvorené z 2000 farebných dlaždíc, ktorého vznik sa datuje do roku 1990. Ich autor, čilský umelec Jorge Selarón, na nich pracoval celý svoj život. Na ich tvorbu využil dlaždice z rôznych ruín z celého sveta.

Schody sa stali symbolom pouličného umenia a „zahrali“ si v rôznych reklamách či hudobných klipoch napríklad skupiny U2 či speváka Snoopa Dogga. Dielo sa však stalo osudným pre ich stvoriteľa – Selaróna našli mŕtveho práve na jeho schodoch v roku 2013.

Najznámejší karneval na svete

No a čerešničkou na torte je svetovo známy karneval. Karneval ako taký je typickou súčasťou brazílskeho obyvateľstva a koná sa v každom meste či dedine. Vrcholom je však práve karneval v Riu. Štyridsať dní pred Veľkou nocou zaplavia ulice a námestia mesta tisíce zabávajúcich sa ľudí. Päť dní trvajúcu oslavu si vychutnávajú najmä chudobní z tzv. favel – z najchudobnejších štvrtí Ria.

Celý rok sa pripravujú na to, aby predviedli svoje choreografie a kostýmy v rámci súťaží škôl samby, ktoré sú stálou súčasťou karnevalu. Pri tejto príležitosti si súťažiaci píšu vlastnú hudbu, texty a vytvárajú kulisy či kostýmy. Odborná komisia následne hodnotí ich kreativitu. A je čo obdivovať! Nás nadchli neskutočne pestré kostýmy tanečníkov, ale tiež alegorické vozy. No a mužskú časť publika samozrejme sporo odeté tancujúce Brazílčanky.

Karneval ročne navštívi pol milióna cudzincov. Kým karneval v Benátkach je skôr decentná prehliadka masiek, karneval v Riu je presný opak – exhibicionistická šou, ktorá nadchýna a šokuje každého, kto sa stane jej súčasťou. Celý karneval sa napokon združuje na štadióne Sambadrom, kam sa celý karnevalový sprievod presúva.

Sambadrom je obkolesený tribúnami, na ktorých sedia turisti sledujúci karnevalový sprievod a program jednotlivých škôl samby. Ak máte odvahu, môžete si priniesť vlastný kostým a zapojiť sa do tancujúceho davu. Aj keď pri takom množstve zabávajúcich sa domácich i turistov by som si to z bezpečnostného hľadiska dobre premyslela. Tento rok sa bude karneval konať 24. – 28. februára.

Tienisté stránky Ria

Rio de Janeiro nie sú len vášnivé tóny samby, krásne Brazílčanky či chutné jedlo, ale aj chudoba a kriminalita. Určite ste počuli, že Rio je často označované za jedno z najnebezpečnejších miest sveta. Nevábny titul dostalo mesto vďaka chudobným mestským štvrtiam. Favely, ako sa tieto štvrte volajú, tvoria neomietnuté chatrče postavené z plechu či tehál.

Hovorí sa, že v najchudobnejších štvrtiach žije každý štvrtý Brazílčan. Práve tu vládnu drogoví díleri a kriminalita tu je pomerne častou súčasťou dňa. Favely sú súčasťou celého mesta, takže ľahko do nich môžete zablúdiť. Alkoholom, drogami a kriminalitou tu ľudia riešia problémy prameniace z nezamestnanosti a následnej chudoby.

Ak sa v jednej zo štvrtí náhodou ocitnete, dôležité je neprovokovať a nevyťahovať fotoaparáty, mobily či iné predmety, ktoré sa dajú speňažiť. Mnohí turisti, ktorí tieto štvrte navštívili, však tvrdia, že tu žijú milí a usmiati ľudia. Nech je to ako chce, v Riu treba byť opatrný a obozretný, no na miesta, ktoré tu navštívite, budete spomínať celý život. n

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma