AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Prázdninový reštart detského mozgu

Váš potomok príde zo školy domov a už medzi dverami zahlási: „Ja tú školu neznášam!“ A vám ako rodičom napadne: Môžem za tento prístup? Buďte pokojní, odpor ku škole získava dieťa úplne inde. Viete však, ako s ním pracovať?

Keď bola vaša ratolesť malá, zlosť a neústupčivosť v jej správaní ste v konkrétnej situácii jednoducho a dobre zvládali. Chcelo to síce pevné nervy, ale mysleli ste si, že to máte s nástupom do školy úspešne za sebou. Nemožné správanie svojho potomka ste prisudzovali práve veku.

Domov a rodina | Psychológia a vzťahy | Školák

Z dievčaťa ženou: kam sa ponáhľajú?

Veď dvoj- až trojročné dieťa máva záchvaty zlosti aspoň jedenkrát denne. Toto obdobie vzdoru však s pribúdajúcim vekom odznelo a vy ste sa začali radovať, aké vnímavé, zvedavé a bystré to dieťa vlastne je.

Počuli ste síce o tom, že má prísť ešte obdobie zlosti a vzdoru, až bude ratolesť dospievať, ale v duchu ste si povedali, že to je taká vzdialená budúcnosť, že na to zatiaľ myslieť nebudete... Neurobili ste náhodou pri vyhodnotení situácie chybu?

My všetci školou povinní

Začatie školskej dochádzky bolo absolútne bezproblémové a vy ste opäť zažívali radosť z toho, ako veľmi sa dieťa teší do školy, ako rado rozpráva o nových zážitkoch a aká úžasná je jeho pani učiteľka či pán učiteľ. Radovali ste sa, ako rýchlo sa naučilo čítať, písať a počítať.

Dokonca ani cudzí jazyk mu žiadne ťažkosti nerobil – naučilo sa už opísať predmety a čiastočne i situácie, ktoré okolo seba vidí, čo je predsa na prvý stupeň základnej školy úžasné! Radosť bola tým väčšia, keď ste videli, že chodiť do školy ho skrátka baví.

Vzhľadom na skúsenosti z vlastnej školskej dochádzky ste si však v duchu opakovali: Hlavne, aby mu/jej to vydržalo čo najdlhšie! Lenže odrazu to prišlo – a bez varovania. Teda, aspoň pre vás. Vaše bezproblémové dieťa získalo k škole odpor.

Domov a rodina | Materstvo | Zábava | Životný štýl | Batoľa

(Ne)bezpečné leto

Ďalším krôčikom je to, že neznáša aj učiteľov, na ktorých zvaľuje svoj neúspech, a potom, samozrejme, vzdelávanie ako také. Do sveta začne púšťať hlášky typu „ja sa učiť nechcem a nebudem“, „škola je príšerná a chodiť tam nechcem“ atď.

Prečo sa dieťa nechce učiť?

Dôvodov je väčšinou viacero. Je zrejmé, že totálne zlyhala vnútorná motivácia vášho potomka, aby sa učil. Môže sa tiež v škole nudiť, pretože tam nie je uspokojená jeho prirodzená zvedavosť a nároky sú na neho príliš nízke.

Alebo je dieťa, naopak, veľmi preťažené, učivo nezvláda, nerozumie mu ani ho časovo nestíha, a preto v škole prestalo zažívať pocit úspechu, ktorý predstavuje hnací motor pre každého. Je možné, že je mu jeho učiteľ nesympatický a kvôli tomu vôbec nevidí dôvod, prečo by sa malo snažiť.

Tiež sa však mohlo stať, že mu nejako ublížili jeho spolužiaci, možno sa mu posmievali, že patrí medzi bifľošov. Pozor na to, že príčinou školského neúspechu a následnej nechuti učiť sa môže byť i špecifická porucha učenia. Jej diagnostika však vždy patrí do rúk odborníka.

Ale čo, keď dieťaťu len nevyhovuje spôsob učenia? Potom môže pomôcť zistenie, aký štýl výučby vášmu dieťaťu vlastne sedí, a pri domácej príprave ho potom preferovať. Tiež je vhodné porozprávať sa na túto tému s učiteľom.

Učebné a vyučovacie štýly

Mozog detí je schopný spracovať veľké množstvo nových informácií
v relatívne krátkom čase. Nové informácie však musia byť spojené
s emóciami a zážitkom. Dieťa sa učí vstrebávať nové vedomosti najprv počúvaním a následným opakovaním počutého, sleduje melódiu
i rytmus reči a využíva všetky svoje zmysly. Cieľom je, aby pri učení bola využitá maximálna kapacita mozgu, t. j. oboch mozgových hemisfér.

Len čo však dieťa príde do školy, učí sa čítať, písať a počítať, zapisuje si informácie z tabule, počúva výklad učiteľa atď. Dieťa na tieto činnosti využíva viac svoju ľavú mozgovú hemisféru, ktorej sa niekedy hovorí logická či intelektuálna a ktorú náš vzdelávací systém preferuje. Každé dieťa by preto malo posilňovať aj pravú hemisféru, tá sa niekedy nazýva tvorivá či intuitívna a na začiatku školskej dochádzky sa tak netrénuje.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Predškolák | Školák

Dcéra žiarli na priateľa

Do tejto hemisféry patrí predstavivosť, vyjadrovanie sa pomocou obrazov, schopnosť premýšľať o známych veciach v iných súvislostiach, cit pre rytmus a melódiu, schopnosť chápať celok, učenie na základe skúseností a zážitku atď. Mozog pracuje prevažne v obrazoch, pocitoch a emóciách, preto sa pre dieťa javí ako veľmi efektívne používať pri učení od najútlejšieho veku tzv. myšlienkové mapy.

Majte stále na pamäti, že neúspech dieťaťa v škole vôbec neznamená, že je dieťa hlúpe. Naopak, jeho uvažovanie sa ocitlo kdesi na rozhraní a len potrebuje postrčiť tým správnym smerom. Teda k láske k vedeniu, k túžbe po objavovaní niečoho nového. Úspech každého dieťaťa závisí od správneho výberu štýlu a metód učenia a úlohou každého učiteľa je nájsť správnu stratégiu učenia.

Žiadny spôsob učenia totiž nie je tým jediným ideálnym, ktorý vyhovuje všetkým bez rozdielu. Každému dieťaťu môže vyhovovať iný učebný štýl a práve rodičia a učitelia by dieťaťu mali ukázať cestu, ako môže svoj talent čo najviac rozvinúť.

Deti majú prirodzenú túžbu a potrebu niečo poznávať. Záleží však na tom, ktorý zo zmyslov uprednostňujú. Je dobré vedieť, medzi aké typy malý študent vlastne patrí, a podľa toho aj voliť nielen výklad látky, ale i didaktické pomôcky. V nasledujúcom prehľade ide len o orientačné rozlíšenie, ktoré môže pomôcť, ale problémy celkom nevyrieši.

  • Vizuálny typ dieťaťa si dobre pamätá to, čo vidí.
  • Iné dieťa často kladie otázky, rado sa o nových veciach rozpráva a to, čo počuje, si lepšie zapamätá – to je auditívny typ.
  • Taktilný typ má potrebu vecí sa dotýkať a manipulovať s nimi, prevažuje u neho učenie pomocou hmatu.
  • Kinestetický typ si lepšie pamätá informácie, pokiaľ ich má spojené s pohybom. Čím viac zmyslov dieťa zapojí, tým ľahšie si nové informácie zapamätá.

Vnútorná, alebo vonkajšia motivácia?

Treba, aby každé dieťa malo vnútornú motiváciu pre štúdium.
Tou sa môže stať hra, ktorá predstavuje krok k uvoľňovaniu
fantázie a podporuje tvorivé myslenie.

Ako rodičia poznáte svoje deti najlepšie, preto by sa vám malo podariť odhadnúť, čo by vašu ratolesť zaujalo, aby sa jej motivácia opäť správne naštartovala. Deti do školy nastupujú ako špongie, ktoré nové informácie rýchlo a ľahko vstrebávajú. Žiadnu podporu motivácie z našej strany ani nepotrebujú – záujem o všetko nové majú totiž vrodený.

Ak poskytnú pedagóg a rodič deťom dostatok priestoru na hru, zistia tak, čo deti baví a v čom vynikajú. Tým, že danú vec budú deti robiť rady, často a dlho, v danej oblasti sa z nich môžu stať skutoční odborníci a majstri.
Dieťa je motivované k zapojeniu do učebného procesu vtedy, keď si
uvedomuje, že tým uspokojí nejakú svoju potrebu, bude z toho mať nejaký úžitok, či ho to bude baviť.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Životný štýl | Batoľa

Dotýkajte sa, je to zdravé

Potom sa môže hovoriť o tom, že sa podarilo podnietiť vnútornú motiváciu dieťaťa. Naopak, vonkajšiu motiváciu zažíva dieťa vtedy, keď chce získať nejakú odmenu alebo sa, naopak, vyhnúť nepríjemnostiam.

Samozrejme je lepšie podnecovať u detí ich vnútornú motiváciu, keďže ich potrebujeme naučiť, aby to potrebné a správne robili z toho dôvodu, že v tom vidia zmysel, či ich to baví, a nie preto, aby sa niekomu zavďačili. S deťmi je potrebné sa čo najviac rozprávať a dávať im najavo svoj záujem. Ciele v učení stanovujte spoločne, len dajte pozor, aby ste nemali nerealistické očakávania.

Dieťa by potom mohlo opakovane zlyhávať, čo by sa neblaho podpísalo na jeho sebavedomí. Treba, aby rodičia prejavili radosť a uznanie za každý pokrok. Neúspechy otvorene preberajte spoločne s dieťaťom, buďte trpezliví a starostlivo skúmajte, k čomu došlo, ako napraviť prípadné škody a ako sa z neúspechu poučiť.

A čo učiteľ?

Účinnosť učebného procesu závisí, okrem iného, od kvalít osobnosti učiteľa. Ten by sa mal vždy snažiť predovšetkým o udržanie a rozvoj vnútornej motivácie svojich žiakov. Aký je na to recept?

1. Zmysluplnosť učenia:

Učiteľ by mal žiakom vysvetliť, v čom spočíva zmysel látky, ktorú im vykladá, a kde môžu novo získané znalosti vo svojom živote uplatniť. Pokiaľ žiak cíti, že veci majú zmysel, zvládne i látku, ktorá nie je na prvý pohľad príliš zábavná. V samotnom učebnom procese to znamená predovšetkým prepájanie učiva so skutočným životom, názorné ukážky medzipredmetových väzieb, projektové vyučovanie, organizovanie exkurzií či stretnutí s odborníkmi z praxe a pod.

V dnešnej dobe internetu by navyše bolo celkom nezmyselné nútiť deti bezdôvodne sa učiť nejaké veci spamäti. Dôležitejšie je naučiť žiakov pracovať so zdrojmi, vedieť informácie vyhľadávať, overovať ich správnosť a potom ich triediť a pracovať s nimi.

Schopnosť pracovať s informáciami vyžaduje kritické myslenie, ku ktorému by každý učiteľ mal viesť svojich žiakov. Zároveň by im mal pomáhať vytvárať si také návyky, aby pochopili, že malý kúsok učiva každý deň sa dá zvládnuť lepšie a ľahšie, ako množstvo látky odrazu tesne pred písomkou či skúšaním.

2. Sloboda myšlienok:

Učiteľ by mal dbať na to, aby v jeho triede skutočne platila sloboda myšlienok a deti nikdy nemali strach či obavu spýtať sa na čokoľvek nejasné. Tiež by mal podporovať a využívať akúkoľvek príležitosť na to, aby si dieťa mohlo samo vyberať z ponuky či realizovať nejaký vlastný nápad, t. j. poznávalo možnosť vlastnej voľby. To vedie žiakov k väčšej aktivite, tvorivosti i lepšej sebaprezentácii.

3. Tímová spolupráca:

Učiteľ by mal svojich žiakov viesť ku kooperatívnemu učeniu, ktoré sa sústredí na spoluprácu medzi žiakmi vnútri danej skupinky. Žiaci si tým osvojujú jednu z kľúčových kompetencií – spolupracovať
s ostatnými.

Domov a rodina | Psychológia a vzťahy | Batoľa

Batoľatá sa učia oveľa rýchlejšie

Veľkým prínosom je, že žiaci sa stále vyzývajú ku komunikácii a diskusii na danú tému. To ich vedie k pozitívnej sociálnej interakcii a ku kultivovaniu sociálnych schopností. Možnosť pracovať a učiť sa spoločne s niekým ďalším navyše pomáha udržať a rozvíjať vnútornú motiváciu žiakov.

4. Príklady tiahnu:

Učiteľ by mal byť svojím žiakom príkladom. Mal by ukázať, že i jeho samotného vyučovaná látka zaujíma a že je pre ňu celkom zapálený, na žiakov by mal preniesť aspoň kus svojho nadšenia pre učenie. V žiakoch by tým mal vzbudiť pocit, že ide o niečo veľmi dôležité a že sa vyplatí venovať tomu čas i energiu.

K svojim žiakom by mal mať vľúdny a kamarátsky prístup a mal by im pri výučbe dopriať čo najviac vlastných zážitkov. Jeho zamestnanie by pre neho malo byť životným poslaním. Je radosť mať učiteľa, ktorý nadovšetko miluje svoju prácu.

S rodičmi za chrbtom

Ideálne je, keď sa dieťaťu vštepuje návyk pripravovať sa do školy pravidelne a systematicky už od začatia školskej dochádzky a dieťa v tom pokračuje v priebehu celého svojho štúdia. Týchto detí však, bohužiaľ, veľa nie je.

Väčšinou sa totiž začína s domácou prípravou až v momente, kedy sa objavia prvé problémy pri zvládaní učiva. Rodičia to spravidla zaznamenávajú pri zhoršenej známke z nejakého predmetu, a to je škoda. Pri začatí školskej dochádzky má dieťa o školu celkom prirodzený záujem, a preto je oveľa ľahšie naučiť ho učiť sa.

Nikdy však nie je neskoro začať. Najprv rodičia dieťaťu s prípravou pomáhajú a vedú ho k tomu, aby túto činnosť považovalo za úplne prirodzenú a bežnú. V neskoršom veku má už dieťa tento návyk taký zafixovaný, že pomoc rodičov prestane potrebovať.

Učiteľ nie je mučiteľ

Rodičovským prianím by malo byť, aby učiteľ nepredstavoval len mentora, ktorý daný predmet odborne vyučuje, ale aby sa zároveň stal skvelým facilitátorom, teda tým, kto žiakovi uľahčuje proces učenia a vedie ho krok za krokom k väčšej efektivite a úspešnosti učenia – teda „naučiť sa učiť“.

Pravda, každý rodič by mal pomôcť nájsť svojej ratolesti cestu, ako sa správne učiť a docieliť to, aby si nové schopnosti čo najskôr osvojila a uložila do podvedomia. Treba celkom systematicky zaktivovať spoluprácu oboch mozgových hemisfér, a tým čo najviac využiť kapacitu mozgu.

A predovšetkým mať na pamäti, že mozog treba stále trénovať. Ak chcete, aby
bol váš potomok dobrý napríklad v plávaní, je jasné, že musí niekoľkokrát v týždni chodiť na tréningy plávania. Keď však chcete, aby vynikal v cudzích jazykoch, musíte tréningu obetovať minimálne rovnakú časovú sekvenciu.

Na to sa ľahko zabúda, pretože pohyb je predsa radosť a sedenie nad knihou otrava. Lenže mozog vo svojej podstate nie je nič iné, než obyčajný „sval“ ako každý iný v tele a pre lepšie výkony potrebuje trénovať!

Tou najlepšou investíciou, ktorú teda môžete vložiť do svojej ratolesti, je vaša láska a váš čas spoločne so slovami povzbudenia, pochopenia a vždy prítomnej pochvaly formou uznania každej, hoci tej
najmenšej snahy.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma