AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Potrat nie je koniec šťastia

Slzy, šok a smútok sú obvyklé reakcie na nečakanú skutočnosť, že ste práve prežili spontánny potrat. Na každú z nich máte plný nárok a dá sa povedať, že bez týchto emočných prejavov by ste len ťažko došli k vnútornému zmiereniu a vyrovnaniu. Aj tak však máte právo vedieť, že ďalšie tehotenstvo obvykle prichádza bez problémov
Potrat nie je koniec šťastia

Podľa odborníkov sa v priemere každé ôsme tehotenstvo končí raným potratom. Celkom konkrétnu príčinu sa však podarí diagnostikovať iba u 10 % prípadov a väčšina potratov tak v ženách, bohužiaľ, zanecháva nezodpovedanú, boľavú otázku: PREČO? Namieste je však úprimnosť: nie nadarmo hovorili naše múdre prababičky o tehotných ženách ako o „ženách v nádeji“.

Nech sa nám to akokoľvek nepáči, tehotenstvo je vlastne iba nádejou, ktorá nemusí byť vždy naplnená, a jeho prípadná strata, tak isto ako samo otehotnenie, k plodnému životu ženy jednoducho patrí. My túto bolestnú skúsenosť musíme dokázať prijať a spracovať, aby nás v konečnom dôsledku posilnila a otvorila novú nádej.

Veď štatistiky i skúsenosti žien uvádzajú, že predchádzajúci spontánne prekonaný potrat nemá na budúce tehotenstvo prakticky žiadny vplyv
a väčšina žien v ďalšom tehotenstve porodí zdravé dieťa. Dôležité je eliminovať prípadné pretrvávajúce riziká zo strany matky (napr. problémy s hormonálnym profilom, infekcie, anatomické chyby maternice, chronické ochorenie či vonkajšie príčiny ako lieky, alkohol, fajčenie atď.), a najmä prekonať strach a nedať mu silu vás ovládnuť. Psychika má totiž na ďalší priebeh tehotenstva podobný vplyv ako napríklad genetická výbava.

Ochraňujúca pohroma

To, že spontánny potrat nie je prekážkou šťastného materského pokračovania,
na začiatku ktorého sú pomerne skoro opäť dve čiarky na tehotenskom teste a na konci voňavý uzlíček v maminom náručí, dokazuje i príbeh tridsaťtriročnej Andrey, mamičky troch detí, ktorú raný potrat stretol dokonca dvakrát. „Po prvý raz som otehotnela po troch mesiacoch snaženia, tehotenstvo prebiehalo v pohode a týždeň po termíne sa nám narodila dcéra,“ začína svoje rozprávanie Andrea.

„Keď mala dcéra asi rok a pol, vyšiel mi po zhruba štyroch mesiacoch snaženia opäť pozitívny tehotenský test. Počítali sme s tým, že sa nám o pár mesiacov narodí druhé zdravé dieťatko.“ Lenže to sa, bohužiaľ, nestalo. Tehotenstvo síce lekár potvrdil, ale počas nasledujúcich dní začala Andrea na sebe pozorovať určité zmeny.

„Raz ráno som si uvedomila, že mi už vôbec nie je zle, a tiež som prestala cítiť to veľké napätie v prsiach.“ Andrea začala tušiť, že sa niečo deje. „Ďalší deň ráno som našla na nohavičkách trochu krvi, ako keby som začínala špiniť.

Bola som v totálnom šoku a strachu a pomaly mi dochádzalo, že všetky tie zmeny asi majú krutý výsledok. Špinenie sa postupne menilo na jasnú krv a bolesti v podbruší, a hneď som vyrazila ku gynekológovi.“

Podľa ultrazvukového vyšetrenia lekár potvrdil, že skutočne ide o včasný spontánny potrat. „Hovoril mi to štýlom ‚nič sa nedeje‘, asi vo mne nechcel vyvolať ešte väčší smútok. Vraj sa toto väčšinou stáva, keď je v zárodku nejaká genetická nezrovnalosť a príroda to rieši včasným odstránením,“ dodáva Andrea.

Šestonedelie s prázdnou náručou

Gynekologička Radka Gregorová z Lekárskeho domu v Prahe vysvetľuje, čo to vlastne raný potrat je. „Potrat znamená samovoľné vypudenie plodu z maternice, ktorý nebol životaschopný, pričom najrizikovejší je prvý trimester tehotenstva.“ Je definovaný ako strata tehotenstva do 20. týždňa alebo strata plodu s váhou nižšou než 500 gramov.

Končí sa ním zhruba 10 – 15 % všetkých preukázaných tehotenstiev, a to väčšinou do 12. týždňa. Lekárka priznáva, že osud tehotenstva je v prvom trimestri tak trochu na prírode a ovplyvniť ho, prípadne mu účinne predísť, sa v podstate nedá. Príznaky skoro sa končiaceho tehotenstva sú rôzne a líšia sa podľa diagnózy buď ako spontánny potrat, alebo tzv. zamĺknuté tehotenstvo.

Spontánny potrat sa obvykle ohlasuje silnými bolesťami v podbruší, špinením a krvácaním, zatiaľ čo v prípade zamĺknutého tehotenstva nemusí žena subjektívne cítiť nič, pretože zárodok ostáva v dutine maternice i po odumretí a navonok sa zdá, že všetko prebieha normálne.

Ak má žena podozrenie na začínajúci potrat, vždy je nutné vyšetrenie lekárom, ktorý ju buď upokojí (nie vždy sa tehotenstvo, ktoré sprevádza krvácanie, nutne končí), prípadne odporučí ďalší postup. Zárodok sa totiž z maternice musí dostať von a je na rozhodnutí lekára, či zvolí vyčkávací prístup (žena krváca ako pri silnej menštruácii), alebo ženu pošle na tzv. kyretáž čiže vyčistenie maternice.

Taký zákrok trvá zhruba 15 až 20 minút a robí sa v celkovej anestézii. Po výkone býva žena cez noc sledovaná v nemocnici, druhý deň však už väčšinou odchádza domov.

„Ja mám na kyretáž len zlé spomienky. Najprv ma v nemocnici po zákroku dali na izbu k mamičke s dvojičkami a vôbec im nebolo hlúpe, že ja práve prežívam šestonedelie s prázdnou náručou. Keď mi odpoludnia doktor ponúkol, že by ma mohli ešte v ten deň prepustiť domov, neváhala som,“ hovorí Andrea.

Lenže odchod domov sa Andrei, bohužiaľ, nevyplatil. „V noci ma opäť chytili šialené bolesti. Zavolali sme teda sanitku a výsledkom všetkého bola okamžitá druhá kyretáž, pretože po tej prvej v maternici ešte kúsok niečoho ostal.

Pamätám si, že vtedy som povedala manželovi, že už žiadne dieťa nechcem, že sa budeme sústreďovať len na našu dcérku a viac detí nebude treba. Bola som v šoku a chcela zabudnúť...“

Prekonanie „osudného týždňa“

Andreina reakcia bola celkom prirodzená. Vyrovnanie sa s nečakanou stratou i všetkými jej následkami trvá dlho. Ženy po potrate sa môžu trápiť aj niekoľko týždňov, trpieť úzkosťami a rôznymi telesnými reakciami: nechutenstvom, poruchou spánku, nevysvetliteľnou nervozitou.

O svojich pocitoch by ženy mali čo najviac hovoriť a zdieľať ich, tým sa totiž so svojím smútkom vyrovnávajú. Samotné trúchlenie obvykle netrvá dlhodobo a podľa lekárov majú ženy po potratoch jedno spoločné: len čo prekonajú smutné šestonedelie, chcú od gynekológa požehnanie ďalšieho snaženia.

„Pokiaľ potrat prebehol v prvom trimestri, potom sa odporúča vyčkať tri mesiace, než sa žena znovu začne snažiť o dieťatko. V prípade väčšieho potratu (13. až 23. tt) sa odporúča vyčkať až šesť mesiacov,“ radí doktorka Gregorová. Aj podľa skúseností žien z diskusných fór volia ženy vyčkávaciu dobu 2 až 3 menštruačných cyklov, po ktorých sa opäť pokúšajú o ďalšie tehotenstvo.

Radosť potom, samozrejme, býva veľká, dobré je však počítať s tým, že prekonaný potrat ženu obvykle „dohoní“ ešte raz: len čo si prežijete počiatočnú eufóriu z podareného otehotnenia, radosť vystrieda strach. A obava, že ženu opäť stretne potrat, potom väčšinou pretrváva minimálne do doby, než v aktuálnom tehotenstve prekoná týždeň, v ktorom naposledy potratila.

„Prvých osem týždňov bol jeden veľký stres, máličko sa pominul na konci tretieho mesiaca, kedy sa predsa len láme určitá miera rizikovosti. Dovtedy som brala dvakrát denne Utrogestan na podporu udržania tehotenstva. Ale až do dvadsiateho štvrtého týždňa, kedy sa potrat mení na predčasný pôrod, som po každej toalete so strachom v očiach kontrolovala papier, či na ňom nie je krv...

Upokojila som sa až v polovičke tehotenstva a až po tridsiatom týždni si ho začala normálne užívať,“ opisuje svoje pocity Andrea. Podľa psychoterapeutky Veroniky Křičkovej je to prirodzená reakcia. „Ak ste už niekedy spontánne potratili, je celkom prirodzené, že máte strach. Nesnažte sa so strachom nijako aktívne bojovať a len ho akceptujte,“ radí odborníčka a motivuje k zamysleniu.

„Povedzte si: pomáha mi nejako vymýšľanie katastrofických scenárov? To, že o nich premýšľate, vám úspešný priebeh tehotenstva nezaistí, len si tým ubližujete. Sústreďte sa na to, čo máte rada a čo rada robíte, strach nezaženiete rutinnou činnosťou. Odmeňujte sa, buďte na seba dobrá.

Rozmiestnite si po byte kartičky s textom, napríklad: Som tehotná! Som taká rada! A pozrite sa na ne vždy, keď vás prepadnú úzkostné myšlienky. Tehotenstvo má byť radostná doba, neprirábajte si starosti.“ 

Kedy po potrate znovu otehotnieť?

Po samovoľnom potrate (t. j. bez lekárskeho zásahu) počkajte na kontrolné vyšetrenie maternice (musí byť čistá) a potom sa môžete snažiť prakticky ihneď.

Po kyretáži (t. j. revízii maternice vedenej lekárom) musí prebehnúť šestonedelie za rovnakých podmienok ako po pôrode (zvýšená hygiena kvôli roztiahnutému maternicovému čapíku, absencia sexu pri špinení či krvácaní, miesto kúpania vo vani voliť sprchu, šetriť sa), po kontrole (nasleduje zhruba 2 až 3 týždne po zákroku) a výsledkoch histológie sa potom odporúča počkať 2 až 3 menštruačné cykly. Je však mnoho žien, ktoré otehotneli už v prvom menštruačnom cykle po lekárskej kontrole. 

Koniec dobrý, začiatok dobrý

Andrei sa nakoniec narodil syn, a to úctyhodné tri dni pred termínom. „Takže aj po potrate nasledovalo v podstate bezproblémové tehotenstvo. A o tom, že to nebola náhoda, ma presvedčil nasledujúci rok, kedy som opäť neplánovane otehotnela, ale v siedmom týždni zase potratila. Tentoraz som však nemusela
ísť na kyretáž a telo si so všetkým poradilo samo.

Mala som len silnejšie krvácanie a cítila som, ako zo mňa vypadol kus niečoho rôsolovitého, vraj to bolo plodové vajce. Tým, že som však lietala okolo dvoch detí, som na smútok už nemala toľko času. A keď sme si s manželom povedali, že ani to tretie dieťatko by nebolo zlé a ja som po pár mesiacoch znovu otehotnela, zbytočne som sa už nestresovala.

Vedela som, že tak, ako sa mi po potrate narodil zdravý syn, bude jednoducho i toto tehotenstvo úspešné. A bolo, narodila sa nám druhá dcéra. Môj príbeh je krásnym dôkazom toho, že samovoľný potrat neznamená koniec nádejí.“

V dobrej viere zraniť...

Čo bolo pre Andreu v období potratu najťažšie? „Prijať ten fakt, že sa vám
z ničoho nič skončí radostné obdobie, hoci je vlastne plné nevoľností, únavy a emocionálnych výlevov... Že bez toho, aby ste to mohli ovplyvniť, príroda vám niečo zoberie a nepripraví vás na to. Mne to zmierovanie trvalo nikoľko týždňov. Počas nich boli nepríjemné niektoré reakcie okolia.

Tí, ktorí o mojom tehotenstve vedeli, väčšinou teda rodina a najbližšie kamarátky, asi netušili, ako správne reagovať, a tak ma chlácholili rečami typu: Neboj sa, zase budeš čoskoro tehotná!“ To však nie je úplne najvhodnejšia a rozhodne nie empatická reakcia.

„Štvalo ma to a bolelo, pretože som nechcela byť zase tehotná, chcela som byť ešte stále tehotná. A úplne najviac ma vtedy ranila veta: To nič, siedmy týždeň, to ešte ani nie je poriadne tehotenstvo... Ako to niekto môže povedať?

Veď tu nejde o stratu kabelky, ale o nenaplnenú očakávanú rolu materstva.“ Andrea má pravdu, žena je po potrate prirodzene veľmi rozboľavená a citlivá.

Od okolia potrebuje cítiť pomoc a podporu, kedy je dôležité jediné: pocity ženinho smútku jednoducho uznať. Žena totiž momentálne nechce ďalšie dieťa, chcela by práve to, o ktoré prišla, a potrebuje sa s týmto faktom zmieriť. 

Šance na budúce úspešné tehotenstvo sú veľké

Jeden až dva potraty sa vnímajú ako celkom náhodný jav, ako náhoda sa vníma aj pravdepodobnosť opakovania, ale i budúca úspešná gravidita ako u žien, ktoré nikdy nepotratili.

Dva po sebe idúce potraty zachovávajú šancu budúceho úspešného tehotenstva na 80 %.

Tri a viac spontánnych potratov drží nádej na zhruba 55 – 75 %. 

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma