AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Poruchy detského správania. Čo s nimi?

Prišli sme domov z triednej schôdzky. A je to tu! Pani učiteľka nám povedala, že naša ratolesť patrí medzi tú neposlušnejšiu časť triedy, navyše vraj stále robí nejaké schválnosti – nevydrží ani chvíľku sedieť potichu v lavici, každému skáče do reči, nerešpektuje autoritu učiteľky a už vôbec nie je schopná dávať pozor. Stále vyrušuje a robí niečo iné, ako má. Možná vraj trpí syndrómom ADHD. Sme z toho nešťastní a zveríme sa svojim rodičom. A čo na to dedko? Do očí nám povie, že sme toho nášho chrobáčika pekne rozmaznali, že je to naša vina a že na tom má podiel i babička a teraz jednoducho len vidíme produkt svojej práce! Ale čo teraz?
Poruchy detského správania. Čo s nimi?

Najprv sa treba upokojiť a až potom sa pozrieť pravde do očí. Keď o tom všetkom začneme premýšľať, tak si musíme priznať, že náš potomok veľmi často „zlostí“. Už ako malý toho veľa nenaspal, často bezdôvodne plakal.

Materstvo

Ako byť krásna aj počas materstva

Na pieskovisku sa hneď s každým dohadoval a bil o hračky, kopu ich aj rozbil. A niekedy je taký nešikovný! Často nás vôbec nepočúva a my pritom máme pocit, akoby nás ani nevnímal, hoci poriadne zvýšime hlas.

Naozaj si niekedy myslíme, že nám to robí naschvál, a vytáča nás to do nepríčetnosti. Potom sa stane, že nás susedka nepozve na oslavu narodenín svojho syna s tým, že má obavy, aby jej naša ratolesť neurobila z bytu kôlničku na drevo.

Veľmi nás to zamrzí, i keď vinu v našom potomkovi stále ešte nechceme vidieť. Keď sa však obdobná situácia niekoľkokrát opakuje, naše dieťa to považuje za nespravodlivé a jeho plač sa nedá utíšiť, je nám jasné, že s tým musíme naozaj začať niečo robiť.

Len neustále vysvetľovanie, dohováranie, zákazy, príkazy a potom sľuby nášho dieťaťa, že sa polepší, a k tomu naša ohromná láska jednoducho už nestačia…

Poruchy správania

Čo znamená „špecifická vývojová porucha správania“, o ktorej sa niekedy hovorí ako o „ľahkej mozgovej dysfunkcii“? Už samotné označenie nám mnohé napovie. Všetko súvisí s nezrelosťou centrálnej nervovej sústavy. Príznaky sa prejavujú v oblasti citovej, motorickej i poznávacej, ale úroveň inteligencie býva nedotknutá.

Porucha je príčinou výchovných a následne i vzdelávacích ťažkostí v mladšom školskom veku, veľmi často však tieto ťažkosti odznievajú s dospievaním dieťaťa. Ide o také opakujúce sa prejavy detského správania, ktoré nerešpektujú zažité spoločenské normy a dajú sa ťažko zvládať bežnými pedagogickými postupmi a prostriedkami.

Zaraďujeme sem detský vzdor, klamanie, podvody, krádeže, záškoláctvo, úteky či túlanie, agresivitu, nechuť k učeniu, odmietanie autorít, vandalizmus, hyper- či hypoaktivitu atď.

Na poruchy správania sa pozeráme podľa toho, aká je ich spoločenská závažnosť a aké dôsledky prináša pre život daného dieťaťa i jeho okolia. V súčasnej dobe žiakov s poruchami správania stále pribúda.

Správanie týchto detí nie je spôsobené tým, že by mali zlú povahu či boli rozmaznané alebo chybne vychovávané, ale je obvykle dôsledkom práve tejto vývojovej poruchy. Preto je také dôležité, aby sa nevychovanosť a zlostenie odlíšili od prejavov danej poruchy a vývojovej nezrelosti detí. Horšie školské výsledky a hodnotenie detí je často v rozpore s ich dobrým intelektom.

Tieto deti môžu byť v porovnaní so svojimi vrstovníkmi po stránke myslenia „vpredu“, ale často zaostávajú v emocionálnom a sociálnom vývoji. I po stránke motorickej a grafomotorickej sa môžu oproti svojim vrstovníkom vyvíjať odlišne. Veľkou chybou by preto bolo obviňovať ich zo schválností a následne im dávať za vinu ich učebné ťažkosti.

Tým by mohli akurát tak získať „nálepku“ zlého žiaka, z ktorej je vždy ťažké sa následne vymaniť.

Rodič či učiteľ môže byť niekedy trochu bezradný z toho, či správne rozpoznal špecifickú vývojovú poruchu správania od obyčajného problematického správania, ktoré skutočne môže mať svoj pôvod v nesprávnom či nedostatočnom pôsobení rodiny.

O poruchu správania ide v tom prípade, keď dieťa chápe danú spoločenskú normu, ale neprijíma ju, či sa ňou nedokáže riadiť. Navyše, dané problémové správanie, ktoré prekračuje vzorec správania typický pre príslušný vek, musí byť u dieťaťa trvalo prítomné.

To, že ide o poruchu správania, by mal preto vždy stanoviť detský psychiater v spolupráci s detským psychológom. Často sa robí i doplňujúce vyšetrenie u detského pediatra či neurológa, a to z toho dôvodu, aby sa vylúčili iné, zdravotné príčiny ťažkostí.

Má vaše dieťa ADHD?

ADHD patrí do spektra vývojových porúch a je chronická. Dieťa trpí v príslušnom veku neprimeraným stupňom pozornosti, je veľmi impulzívne a hyperaktívne. Jeho problémy sú spojené s tým, že nie je schopné dodržiavať vžité pravidlá správania a opakovane robiť v stanovenej dobe určité zadané činnosti.

Bohužiaľ, tým je ovplyvnená spolupráca s daným dieťaťom ako v škole, tak i v rodine a v celej spoločnosti. Tieto ťažkosti nemajú nič spoločného so zlostením či schválnosťami, i keď sa nám tak na prvý pohľad môžu javiť. Musíme však odlíšiť prístup k dieťaťu s ADHD bez agresivity a s agresivitou.

Domov a rodina | Životný štýl

Ako sĺbiť rodinný život s koníčkami?

V druhom prípade môže dieťa svojím konaním ohrozovať vrstovníkov alebo dokonca samo seba. Spolu s ADHD sa u daného dieťaťa často vyskytujú i špecifické poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia a pod.) a vzájomne sa ovplyvňujú.

U detí s ADHD je vždy viditeľný výrazný rozpor medzi ich intelektuálnymi možnosťami, ktoré bývajú veľmi dobré, a ich školskou výkonnosťou, ktorá býva horšia.

Pozorujete u svojho dieťaťa?

1. Poruchu pozornosti: Nie je schopné udržať pozornosť a dlhšiu dobu sa sústrediť. Je precitlivené na podnety. Venuje pozornosť všetkým impulzom, ktoré okolo seba registruje, a to celkom bez rozdielu ich dôležitosti či správneho poradia. Často robí chyby aj z toho dôvodu, že sa sústredí na detaily, ale celok mu uniká. Svoju pozornosť neudrží pri zadanej úlohe, ale ani pri hrách, ktoré ho bavia. Zdá sa, že vôbec nepočúva žiadne inštrukcie. To môže vyzerať, ako keby nepočulo alebo nevnímalo, že sa hovorí práve na neho. Robí unáhlené a chybné závery pri zadaných úlohách i pri svojich bežných denných povinnostiach. Úlohy si nevie naplánovať a cielene sa vyhýba tým činnostiam, ktoré vyžadujú plnú koncentrovanosť a duševné úsilie. Často stráca svoje veci, je veľmi zábudlivé.

2. Väčšiu impulzívnosť: Dieťa má príliš rýchle a neadekvátne reakcie, ktoré veľmi často predchádzajú samotnému pokynu. Tým môžu vznikať i riziká, ktoré ohrozujú zdravie dieťaťa – koná nerozvážne a nedomýšľa možné riziká ani dôsledky svojho počínania. Často vyhŕkne odpoveď ešte skôr, než mu bola otázka vôbec položená. Je pre neho veľmi ťažké čakať, dokiaľ na neho nepríde rad. Žije výhradne prítomnosťou a všetko musí mať hneď. Vynucuje si pozornosť tým, že stále prerušuje ostatných v ich činnostiach, skáče do reči a pletie sa do konverzácie všetkých okolo seba.

3. Stálu hyperaktivitu: Tu hovoríme o nadmernej alebo vývojovo neprimeranej aktivite – a to ako motorickej, tak hlasovej. Typickými prejavmi sú neúčelné a nadbytočné pohyby rukami a nohami. Dieťa sa stále vrtí, je neposedné, akoby „živé striebro“. V dobe, kedy sa od neho očakáva, že bude sedieť na mieste, začne pobiehať. Ak ho nútime i napriek tomu sedieť, na stoličke sa hojdá alebo sa na nej točí dokola. Nedokáže hrať hry, ktoré vyžadujú ticho a pokoj. Bez prestávky vykazuje nadmernú motorickú aktivitu. Stále sa na niečo pýta, stále hovorí a je nadmieru hlučné. Niekedy môže vydávať atypické zvuky, ktorými sprevádza všetku svoju činnosť. Niekedy tiež svoje vlastné aktivity bez prestávky komentuje.

4. Ďalšie možné prejavy: Deti môžu mať problémy s usínaním, prebúdzajú sa uprostred noci, či môžu trpieť nočnými morami. Môžu sa tiež objaviť poruchy senzomotorických funkcií. Dieťa býva nemotorné, a to sa prejavuje v oblasti jemnej i hrubej motoriky, vrátane zníženej schopnosti cielených pohybov. Častým javom je i vzťahovačnosť a precitlivenosť na každú negatívnu poznámku od okolia. S tým súvisí rýchla zmena nálad, ktorá sa môže prejavovať nepredvídateľnými reakciami až so sklonom k agresii. Tieto deti sa nerady podriaďujú akejkoľvek autorite, často sa rozčuľujú, hádajú, či sú schválne protivné. To narušuje ich spolužitie nielen v rodine, ale i v škôlke či škole alebo v akejkoľvek inštitúcii, kde dieťa trávi svoj voľný čas.

Kedy môžete po prvý raz zistiť, že máte problém?

Pre jednotlivé vekové obdobia sú typické určité príznaky správania detí s ADHD:

DOJČENSKÉ OBDOBIE: V mnohých prípadoch bývajú tieto dojčatá nápadne nepokojnejšie než ostatné. Mávajú poruchy biorytmu – cez deň pospávajú, ale v noci sú, naopak, čulé, plačú a dožadujú sa našej pozornosti. Niekedy horšie pijú a majú nepravidelnú potrebu jedla s častejším grckaním. Bez viditeľnej príčiny veľa plačú.

BATOĽACIE OBDOBIE: Väčšia pohyblivosť u batoliat, kedy sú akoby bez zábran, môže spôsobiť prvé úrazy. Vidíme na nich, že sú viac neobratné a neohrabané. Nedokážu sa sústrediť na žiadnu hru. Prichádzajú tiež prvé nekontrolovateľné výbuchy zlosti a vzdoru.

Pri akomkoľvek neúspechu sa objavuje zlosť až agresia. Vývoj reči i motoriky môže byť v porovnaní s vrstovníkmi oneskorený. Po obede niekedy odmietajú chodiť spať a večer sa musia najprv unaviť a potom samy od seba odpadnú do postele. Uspať ich rozprávkou býva veľmi náročné.

PREDŠKOLSKÉ OBDOBIE: Často počujeme, že „dieťa je ako z divých vajec“. Ak sa má v kolektíve vrstovníkov niečomu proti svojej vôli podriadiť, reaguje obvykle veľmi neprimerane. Je divoké, nedisciplinované a často sa začne zlostiť. Každá hra ho baví len malú chvíľku, potom môže ostatným deťom herné aktivity schválne kaziť a niekedy i ničiť hračky.

Batoľa | Predškolák

Bezpečne u babičky a dedka

Nemá záujem o činnosti, ktoré vyžadujú presnú motoriku. Nebaví ho kresliť si ani vystrihovať. Pri žiadnej hre nedokáže dodržiavať pravidlá. Ťažko si pamätá básničky a riekanky, ktoré jeho vrstovníci milujú.

Má zníženú potrebu spánku, nedokáže ani chvíľku posedieť v pokoji, objavuje sa u neho nevychovanosť, rozladenosť, rozmrzenosť i stále prítomná podráždenosť. Mamičky sa niekedy boja brať tieto deti so sebou na návštevy či do obchodov, pretože deti tam nekoordinovane pobiehajú, pokrikujú, berú do rúk cudzie veci, lezú tam, kam sa nesmie, skrátka a dobre „robia hanbu“.

NÁSTUP DO ŠKOLY: Rodičia sa niekedy mylne domnievajú, že z toho ich potomok sám od seba vyrastie. Keď však nastúpi do prvej triedy a musí sa tak isto ako ostatní podriadiť školskému režimu, dodržiavať určité spoločenské pravidlá správania, sledovať samotnú výučbu a sústrediť sa na ňu, problémy sa väčšinou ešte prehĺbia a zhoršia.

Dieťa stále ruší ostatných, nezapisuje si domáce úlohy, jeho aktovka je v totálnom neporiadku… Objavujú sa tiež prvé ťažkosti s čítaním a písaním, pretože niekedy sú s hyperkinetickou poruchou spojené práve špecifické poruchy učenia. Spolužiaci si skôr či neskôr začnú všímať jeho odlišné správanie a môžu nášho potomka zosmiešňovať, či ho zo svojich radov úplne vyčleniť.

A to je prvý krok k tomu, aby si začalo vytvárať nízku sebaúctu. Odveta potom môže viesť k zhoršeniu sociálnej adaptability a začarovaný kruh sa pomaly roztáča. U starších žiakov sa poruchy správania môžu stupňovať, a to môže viesť k experimentovaniu s návykovými látkami, objaviť sa môže i šikana – dieťa môže byť jej obeťou, ale i tým, kto šikanuje ostatných.

Následkom poruchy správania môže byť dieťa autoritou označené ako to „problémové“, ktoré stále len robí ťažkosti. A „nálepka“ je opäť tu. Pritom školská neúspešnosť automaticky neznamená zlý intelekt. Vyjsť s takým dieťaťom je veľmi náročné a často je to poriadne tvrdý oriešok nielen pre rodičov, prarodičov, ale i pre učiteľov či vychovávateľov.

Môže sa stať, že ťažkosti sa s vekom dieťaťa minimalizujú, ale niekedy pretrvávajú po celú dobu jeho školskej dochádzky a nesprávny prístup môže mať ďalekosiahle následky. Deti s ADHD nemajú problémy len počas školského vyučovania, ale narušené sú obvykle aj ich aktivity počas celého dňa.

Rodičia sa snažia dosiahnuť zmeny ich správania pomocou rôznych zákazov, príkazov a trestov, avšak to vzťahy v celej rodine len zhorší. Tieto deti málokedy zažívajú pocity úspechu, hoci bývajú veľmi vnímavé a citlivé. Rodičia zase bývajú často celkom rozčarovaní a občas sa prepadajú až do stavu beznádeje.

Spýtajte sa sami seba

A teraz už dosť teórie, skúste sa spýtať sami seba. Len tak totiž získate prvý impulz k tomu, aby ste sa dozvedeli, či sa vás daná problematika viac či menej týka.

Je vaša ratolesť neustále nepokojná, netrpezlivá, roztržitá a podráždená? Je stále v pohybe, nevydrží sedieť chvíľku v pokoji a často sa vrtí? Objavujú sa problémy s motorikou? Má problémy so spoločenskými návykmi? Nie je schopná žiadnu prácu dorobiť do konca? Udrží svoju pozornosť len veľmi krátko? Často robí chyby z nepozornosti?

Nedokončuje svoje úlohy? Stráca často svoje veci? Zabúda na svoje denné úlohy a povinnosti? Robí jej problémy hrať sa či spolupracovať na nejakej úlohe s ostatnými? Nevydrží čakať, až na ňu príde rad? Nevie si plánovať svoje aktivity? Trpí častými zmenami nálad?

Nikdy nechce uznať svoje chyby? Správa sa na rozdiel od vrstovníkov príliš detinsky a nezrelo? Alebo ako „odtrhnutá z reťaze“ či ako „z divokých vajec“?

Keď ste si na predchádzajúce otázky väčšinou odpovedali „áno“, je veľmi pravdepodobné, že sa vášho potomka problematika porúch správania priamo týka.

V takom prípade je najmúdrejšie zaistiť pre neho včasnú odbornú pomoc u špecializovaných odborníkov, aby ľahšie zvládal nároky a povinnosti školy, cítil sa lepšie v kolektíve i doma, a tým bol vo svojom živote oveľa spokojnejší.

Batoľa

Nehody v domácnosti: drobná nepozornosť môže vyjsť draho

Vyvarujte sa nevhodných výrokov

Výchova detí s ADHD je veľmi náročná a dlhodobá. Vyžaduje mnoho trpezlivosti a optimizmu, ale každá snaha sa raz vyplatí. Nekazte to preto svojimi nevhodnými výrokmi typu:
„To sa predsa nerobí!“ (Pretože keď to robíš, tak si vlastne hlupák.)
„To azda nemyslíš vážne!“ (Pretože keď áno, tak sú tvoje myšlienky zlé.)
„Vždy sa musíš o všetko deliť!“ (Nemáš predsa právo mať nič svoje.)
„Už sa na nič nepýtaj, pretože ma z teba bolí hlava!“ (Za moje bolesti a trápenie môžeš len ty.)
„Buď ticho, keď hovoria dospelí!“ (Tvoj názor predsa nikoho nezaujíma a nemá žiadnu cenu.)

Naopak sa snažte svoje dieťa od útleho detstva rešpektovať ako svojbytnú osobnosť. Ukážte mu, že platí pravidlo „rešpektuj a budeš rešpektovaný“!

Iný pohľad na vec

Každé dieťa má vyrastať v priateľskom a tolerantnom prostredí. Na každú činnosť nášho potomka sa môžeme pozrieť z dvoch strán, tak prečo najčastejšie volíme práve ten negatívny pohľad?

Skúsme sa na to pozrieť z tej lepšej, pozitívnejšej stránky. Sťažujeme sa, že je naša ratolesť nepokojná alebo nás môže tešiť jej živý temperament? Je príliš urečnená alebo obdivuhodne pohotová? Má nepredvídateľné správanie alebo sa nikdy nenudí? Je neposedná alebo hravá?

Hovorí sa o hyperaktivite alebo o tom, že je plná energie? Je neporiadna alebo sa len nezdržuje žiadnymi maličkosťami? Je ufňukaná a ľútostivá alebo citlivá a vnímavá? Vymýšľa si a niekto hovorí, že klame alebo má neutíchajúcu fantáziu?

Prekáža nám, že sa správa impulzívne, alebo sa správa spontánne? Je roztržitá. alebo jednoducho len zvláda viac vecí odrazu? Horšie usína, alebo len potrebuje menej spánku? Pri ničom nevydrží, alebo je akčná a stále sa zaujíma o nové veci?

Výčitky a tresty bývajú často aj tak celkom neúčinné, a navyše znižujú sebavedomie dieťaťa. Je dobré byť k jeho nedostatkom tolerantní a chápať, že nejde o neposlušnosť či schválnosť, ale na druhej strane mu určiť jasné a zrozumiteľné mantinely pre jeho správanie. Nezabúdajte svoju ratolesť chváliť nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu!

Doprajte jej ten luxus, aby zažívala úspech a cítila u vás porozumenie, zastanie, bezpečie a bezhraničnú lásku. Váš potomok je predsa úžasný, citlivý a zvedavý! Každú chvíľu vyčarí na vašich perách úsmev a niekedy sa mu podarí vás dočista rozosmiať. Mohli by ste od života dostať väčší dar?

Špecifické poruchy správania veľmi úzko súvisia so syndrómom ADD (Attention Deficit Disorders, t. j. porucha pozornosti) a ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorders, t. j. porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou). Základným znakom detí s ADD je narušená pozornosť.

Nie sú schopné zamerať svoju pozornosť na určitú konkrétnu činnosť, sú pomalé a často nestíhajú splniť zadanú úlohu. V skupine svojich vrstovníkov väčšinou nijako nevyčnievajú, nevyrušujú, nezlostia a ani na seba inak neupozorňujú.

Trpia však veľmi často úzkostnými stavmi. Detí s ADHD je oproti tomu oveľa viac. U nich je okrem poruchy pozornosti, s ktorej udržaním majú veľké problémy, základným znakom aj impulzívnosť a hyperaktivita.

Ako pracovať s deťmi s poruchami správania

1. Vytvorte dieťaťu pokojné, ale zároveň chápajúce a podnetné rodinné prostredie. Potrebuje mať istotu, že ho máte radi, i keď sa mu niekedy nedarí či veľa zlostí.

2. Váš potomok potrebuje poriadok, teda pravidelný režim dňa, dostatok spánku a zdravú stravu. Musí vedieť, čo sa od neho očakáva. Preto by mali mať pravidlá spolužitia jasne vymedzené hranice, aby dieťa poznalo, kedy ich prekračuje a kedy nie.

3. Vo výchove sa snažte byť vždy dôslední. Nediskutujte s deťmi o vhodnosti ich správania. Mantinely stanovujete vždy vy. Jasne vytýčené pravidlá prispievajú k pocitu bezpečia dieťaťa.

4. Zadávajte úlohy, ktoré sú jednoduché a predovšetkým splniteľné. Pokyny by mali obsahovať vždy len niekoľko po sebe idúcich krokov. Dôležité je tiež to, aby úloha bola pre dieťa zmysluplná.

5. Prispôsobte štýl práce a učenia. Pre deti je často charakteristický globálny štýl učenia – vnímajú celok a detaily bývajú podružné. Vhodné sú časté prestávky, ktoré by ideálne mali byť spojené s pohybom. Snažte sa svojho potomka povzbudzovať a predchádzať tomu, aby robil chyby z nepozornosti.

6. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na jeho prípravu do školy a tiež mu umožnite zúčastniť sa záujmových činností, o ktoré stojí. Nikdy ho neizolujte od vrstovníkov, naopak, podporujte jeho zapojenie do aktivít kolektívu. Pozitívny vzor jeho kamaráta môže poslúžiť ako vhodný vzorec správania.

7. Ak treba dieťa pokarhať či mu niečo vytknúť, povedzte mu vždy presne, čoho sa jeho pochybenie týkalo. Vaša ratolesť nikdy nesmie mať pocit, že je zlá. Zlé je len to, čo urobila.

8. Dôležité je zjednotiť výchovné postupy. Nejednotnosť znamená pre dieťa zmätok, preto je vždy dobré úzko spolupracovať so školou či ďalšími inštitúciami, v ktorých váš potomok trávi svoj voľný čas, a vzájomne sa informovať o problémoch dieťaťa a tiež o stratégiách, ktoré vo výchove používajú.

9. Cielene vyhľadávajte kladné stránky osobnosti dieťaťa a sústreďte sa na ne. Je životne dôležité, aby zažívalo úspech, lebo každé dieťa má talent a nadanie na niečo iného. Chváľte ho za všetko, čo sa mu podarí, trebárs len za jeho snahu. Treba ho nechať prežiť i neúspech, ale vždy ho musíme ochrániť pred pocitom menejcennosti.

10. Usmerňujte aktivity svojho potomka. Jeho aktivitu nepotlačujte, ale nechajte ju „vybiť“ nejakým pozitívnym spôsobom. Umožnite mu čo najviac voľného pohybu, nechajte ho tzv. „vybehať“ a neorganizujte mu každú chvíľu jeho odpočinku. Niekedy si potrebuje len tak trochu zaleňošiť.

11. Prijímajte rady učiteľov, psychológov, psychiatrov a ďalších špecialistov na problematiku porúch správania, ale vždy ich prispôsobujte skutočným potrebám svojho potomka. Veď tým najlepším odborníkom na svoje dieťa je jeho vlastný rodič!

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma