AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Pôrod: doma, alebo v pôrodnici?

Okamih zrodenia je krásna, ale vážna vec. Tomuto okamihu predchádzajú niekedy dlhé hodiny čakania, počas ktorých je dôležitý stav mysle. Hovorí sa, že „rodí hlava“, a keď budete v pohode, mal by váš pôrod prebiehať bez komplikácií a prieťahov, nech ste kdekoľvek. Znamená to však, že môžete s pokojom porodiť aj doma?
Pôrod: doma, alebo v pôrodnici?

K tej pohode potrebuje každá z nás niečo iné: domáce prostredie, pokoj, šero, istotu okamžitej lekárskej pomoci, ale aj nasledujúce dni v súkromí vlastného domova. A niekedy to podľa vlastných predstáv nejde, a tak sa pôrod inde než v pôrodnici odohrávať ani nemôže.

Ste naštvaná? Hoďte to za hlavu, pretože sklamanie a strach často vedú k vyhraneným postojom a konaniam, napríklad porodiť za každú cenu doma, alebo si už tri mesiace pred pôrodom dohovárať cisársky rez. Ako a kde teda prežiť ideálny pôrod?

V bezpečí a vľúdnosti

„Každá žena má trochu iné predstavy o tom, ako ideálne by mal jej pôrod prebiehať,“ zhŕňa na základe svojich skúseností doktor Josef Pulkert, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Ivančice.

„Úplná väčšina žien má ale z pôrodu strach, a preto chce byť v starostlivosti profesionálov a volí pôrod v pôrodnici. Opačné názorové spektrum zastupujú ženy, ktoré sú presvedčené o tom, že pôrod je ich intímna vec, do ktorej by nikto mimo ženu samotnú alebo jej partnera nemal zasahovať. Taká žena sa rozhodne rodiť doma len s asistenciou partnera.

Ako lekár som presvedčený o tom, že ideálny pôrod by mal byť predovšetkým bezpečný pre matku a dieťa. Pravdepodobnosť vzniku nebezpečnej situácie je v domácom prostredí predsa len oveľa väčšia než na pôrodnej sále. V žiadnom prípade však nechcem tvrdiť, že by pôrod doma nemohol prebehnúť hladko a bez komplikácií.

Ideálny je pôrod bezpečný, vo vľúdnom prostredí, pod dozorom empatického zdravotníckeho personálu, ktorý maximálne vychádza v ústrety želaniam a predstavám rodičky.“ Bohužiaľ, nie vždy sa však v pôrodniciach ženám dopraje to, čo potrebujú, a tak sú mnohé z nás kvôli strachu z konfrontácie s nepríjemným personálom, zbytočnými zásahmi, urýchľovaním pôrodu, nedostatkom pokoja a súkromia nútené rozmýšľať, či rodiť v pôrodnici (s tímom lekárov za chrbtom), alebo doma (spoliehajúc sa na skúsenosť pôrodnej asistentky a dobrý zdravotný stav dieťaťa).

„Ich argumenty chápem,“ hovorí lekárka Táňa Glosová. „Sama som bola v pôrodnici dvakrát ako pacientka a bola som prekvapená, koľko vecí som si ako lekárka nevšimla, keď som tam bola len v práci. Rodičky sú skutočne často vyrušované z prirodzeného procesu pôrodu, napríklad sa každú hodinu po odtoku plodovej vody budia, aby si pôrodná asistentka mohla vypočuť ozvy plodu a podobne, na oddelení šestonedelia sú vyrušované niekedy nezmyselnými vizitami lekárov...

Ale to z môjho pohľadu v žiadnom prípade nie je dôvod pre legalizáciu pôrodov doma. To by bol skutočne krok späť a hazard hlavne so zdravím detí. Riešenie vidím v poučení a vyškolení zdravotníckeho personálu.“

Domáci pôrod nie je pre všetkých

Ženy sklamané z prístupu pôrodníkov pri predchádzajúcom pôrode aj tie, ktoré odmietajú rutinné pôrodnícke postupy, chcú rodiť doma a tentoraz si pôrod naplno prežiť ako spojenie náročnej fyzickej práce s hlbokým psychickým zážitkom. Naša legislatíva pôrody doma nezakazuje, jednako len vzhľadom na bezpečnosť rodičky i dieťaťa ich obmedzuje.

S tým nesúhlasí propagátorka prirodzených pôrodov Zuzana Štromerová. „Žena by mala rodiť tam, kde sa cíti bezpečne, a v prostredí, ktoré zodpovedá jej zdravotnému stavu. Pre chorú ženu je optimálna nemocnica, ale tehotenstvo a pôrod nie sú primárne ochorením. Mala by rodiť tam, kde môže bez problému uplatniť slobodnú informovanú voľbu poskytovateľa starostlivosti a spôsobu pôrodu,“ mieni. 

„V domácom prostredí je žena ‚pani domu‘. Prostredie pozná a osoby, ktoré si k pôrodu prizvala, si ona sama vybrala. A to vrátane poskytovateľa starostlivosti. V domácom prostredí hrozí oveľa menej intervencií než v nemocnici. Súčasné nemocnice majú prínos predovšetkým pre choré ženy. Tých je však medzi mladými tehotnými drvivá menšina.“

Vo vzduchu však visí otázka prípadných pôrodných komplikácií. „Viete, situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah, je u zdravých žien, ktoré prežívajú prirodzený pôrod, teda sa pôrod samovoľne začína, samovoľne prebieha a samovoľne končí bez akéhokoľvek zásahu, skutočne málo. Za svoju prax v domácom prostredí som zažila masívne krvácanie dvakrát.

Obe ženy sú živé a zdravé. Embólia plodovou vodou je raritná udalosť i v nemocnici a pre jej vznik treba určité podmienky,“ obhajuje prirodzený pôrod pôrodná asistentka. Aj zástancovia prirodzených pôrodov však zdôrazňujú, že nie pre každú ženu je taký pôrod vhodný.

„Okrem prípadov, kedy sa dá dopredu očakávať, že pôrod nebude prebiehať fyziologicky, nie je prirodzený pôrod vhodný pre ženy úzkostlivé, ustrašené, nesamostatné, nesebavedomé, psychicky labilné a presvedčené, že pôrod samy nezvládnu,“ uvádza.

„Ďalej pre tie, ktoré veria inštitúciám a autoritám viac než samy sebe, veria len lekárom a sú odhodlané úplne a pasívne sa odovzdať do ich rúk, rozhodnuté odrodiť svoje dieťa celkom bezbolestne pomocou analgetík, prípadne epidurálnej analgézie.“ Poznali ste sa v niektorom z opisov?

Nezúfajte, veď žien, ktoré nie sú celkom odhodlané porodiť prirodzene či doma, je väčšina. A nemusí to nutne znamenať, že podliehate nesamostatnosti či autoritám.

V pôrodnici väčšina žien rodí s pokojom preto, že sa spoliehajú na rýchlejšiu a kvalitnejšiu prvú pomoc v prípade nečakaných komplikácií, čo však so sebou nesie riziko, že si z pôrodnice aj po nekomplikovanom pôrode môžu priniesť nejakú traumu (najčastejšie z neprípustného správania personálu, ďalej oddelenia od dieťaťa po pôrode či ukončenia pôrodu spôsobom, s ktorým sa žena nemôže zmieriť).

Teoreticky áno, prakticky nie

Čo teda robiť, keď sa nám ďalšie dieťa nechce rodiť v obdobných podmienkach? „Na otázku, či pôrody doma ÁNO či NIE, by som začal tak trochu z teoretickej roviny. Som presvedčený, aj keď to niekto možno teraz berie za medicínske kacírstvo, že raz budú domáce pôrody celkom bežnou praxou. A nemyslím si, že je to zas až taká veľmi ďaleká budúcnosť,“ zamýšľa
sa Václav Kozák, primár detského oddelenia.

„Čisto teoreticky už i v dnešnej dobe je možný pôrod v domácom prostredí, so svojou bezpečnosťou a odborným zabezpečením, celkom porovnateľný s pôrodom v nemocnici. Prakticky je to však už trochu zložitejšie. Všetci, ktorí pracujeme v perinatológii, vieme, že aj celkom normálne prebiehajúce tehotenstvo a pôrod sa môžu náhle skomplikovať. Vôbec najzávažnejšími komplikáciami, ktoré bezpečnosť domácich pôrodov limitujú, sú krvácavé stavy.“

Z tých najdramatickejších, kedy ide naozaj o život dieťaťa i matky, uvádza doktor Kozák abrupciu (odtrhnutie) placenty a ruptúru (pretrhnutie) pupočníka. Ako sám dodáva, sú to však stavy, ktoré sa niekedy nezvládnu ani na tých najšpičkovejších pracoviskách.

Napriek tomu upozorňuje: „V domácich podmienkach by bola nutná prítomnosť volumexpandérov, napodobňujúcich vlastnosti krvi, vrátane schopnosti prenášať kyslík. Také látky už dnes existujú a v súčasnej dobe sa testujú. Samozrejme, nutný by bol okamžitý prevoz do nemocnice.

Pri pôrode doma je nutné sa pripraviť na menej predvídateľné pôrodné komplikácie. U novorodenca je to najmä perinatálna asfyxia plodu, ktorej príčinami môžu byť kompresie pupočníka, vcestné lôžko, nepostupujúci pôrod, dystokia ramienok, nepravidelné polohy, vzácnejšie odlučovanie placenty a iné krvácavé stavy, ašpirácia smolky a tak ďalej.

Z komplikácií u matky možno menovať ruptúru hrádze, neodlučovanie placenty a hlavne opäť krvácavé stavy.“ V akom prípade by si ako lekár dokázal domáce pôrody predstaviť? „Nutná by bola prítomnosť anesteziológa, dvoch pôrodníkov, ktorí sú schopní urobiť v prípade nutnosti cisársky rez, a neonatológa.

Všetci špecialisti by boli, pochopiteľne, vybavení príslušným technickým vybavením, ďalej v prípade nutnosti možnosť rýchleho transportu do nemocnice. To je v súčasných podmienkach nie veľmi reálne, ale pokiaľ by
bol niekto ochotný to zaplatiť, možné to je. Treba spomenúť, že samozrejmosťou musí byť starostlivá prenatálna opatera a včasné odhalenie rizík zo strany matky i plodu. Bez toho by, pochopiteľne, stúpol počet úmrtí pri domácich pôrodoch a tie by sa tak stali skutočne až hazardom.“

Priebeh ani koniec pôrodu nemožno nikdy dopredu celkom odhadnúť a o život môže ísť z minúty na minútu, doma aj v pôrodnici. S tým rozdielom, že v pôrodnici sú na také prípady pripravení. Z pôrodnice však nemusíte vždy odísť spokojná, zlatou strednou cestou by tak mohol byť ambulantný pôrod, pri ktorom žena rodí v pôrodnici pod dozorom lekárov, ale odchádza z pôrodnice domov s bábätkom už dvanásť hodín po pôrode.

„Ambulantný pôrod je akýsi kompromis medzi pôrodom doma a hospitalizáciou, kedy sa na jednej strane eliminuje niekoľkodenný pobyt
v nemocnici, ale zároveň ide o neporovnateľne bezpečnejší variant pôrodu, kedy mamička nemusí mať taký strach z možných pôrodných komplikácií a porúch pôrodnej adaptácie novorodenca,“ upresňuje primár Kozák a dodáva, že novorodenec by mal pri prepustení po ambulantnom pôrode spĺňať isté kritériá, predovšetkým nesmie byť viditeľná žiadna patológia, ktorá by ho priamo ohrozovala na živote. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma