AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Plač bábätka: rozumiete mu?

Bábätkovský plač je jeho jediný komunikačný prostriedok a na vás potom je, aby ste ten nárek správne rozlúštili. Ale nebojte sa, dekódovanie bábätkovského plaču nie je také ťažké...
Plač bábätka: rozumiete mu?

Aj keď sa to v prvých hektických dňoch po pôrode nezdá, na to, aby ste pochopili plač svojho dieťatka, vám stačí len chvíľka praxe (presnejšie, niekoľko prvých týždňov po narodení). Príroda totiž mamičky vybavila akýmsi „siedmym zmyslom“, aby každá svojmu uplakančekovi porozumela a na jeho potreby adekvátne zareagovala.

Túto schopnosť ale v sebe musíte najprv prebudiť a trochu vycvičiť. „A to už takto bude revať stále?!“ pýtala som sa zúfalo svojej mamy po prvom návrate z pôrodnice. „Stále,“ upokojila ma moja „optimistická“ mamka.

Našťastie však nemala celkom pravdu. Bábätkovský plač nielenže stráca na početnosti, ale začne sa rôzne meniť, a tak som aj ja po pár týždňoch bezpečne poznala, kedy malá plače od hladu, nudy, strachu a kedy ide o bolesť. Chce to len prax.

Bezdôvodný plač neexistuje

Detský plač je jedným z najväčších zdrojov stresu a s psychikou rodiča dokáže poriadne zacvičiť. Pomôže vám však vedomie, že plač dojčiat je celkom normálny jav a plače naozaj každé dieťa. Z mnohých štúdií vyplýva, že zdravé dojča preplače jednu až tri hodiny denne.

Dĺžka plaču sa potom odvíja od individuality dieťaťa i mamičky; niektorá mamička reaguje na krik dieťaťa hneď, iná vyčkáva. Zásada číslo jeden ale znie: Dojča nikdy neplače bezdôvodne ani z manipulatívnych dôvodov. „Plač novorodenca a dojčaťa je predovšetkým známkou vitality dieťaťa. Je to komunikačný prostriedok, dieťa ním upozorňuje na to, že tu je, iné dorozumievacie prostriedky zatiaľ nemá.

Správanie dieťaťa, ktoré sa dožaduje svojich potrieb plačom, je prirodzenejšie ako prejavy dieťaťa, ktoré leží celý deň pokojne vo svojej postieľke a nič od svojho okolia nevyžaduje,“ vysvetľuje Helena Nováková, detská lekárka. „Plač sa začína s väčšou intenzitou objavovať od desiateho dňa po narodení a do šiestich týždňov môže mať pribúdajúcu frekvenciu.

Od šiesteho týždňa do šiesteho mesiaca potom jeho frekvencia postupne klesá s tým, že po treťom mesiaci plač už väčšinou ustáva,“ hovorí lekárka a upozorňuje: „Úplne malé dieťatko nie je dobré nechávať plakať, potrebuje totiž istotu fyzickej blízkosti. Väčšie bábätko je potom vhodné upokojovať až po chvíľke, okamžitá reakcia by zabránila v rozpoznaní charakteru plaču.“

Jej slová potvrdzuje aj klinická psychologička Anne Bacus, autorka publikácia Dieťa plače – čo robiť. „Predchádzať nadmernému plaču môžeme tak, že sa ho pokúsime pochopiť a naučíme sa naň reagovať. Napriek tomu akémukoľvek plaču nemožno celkom predísť, pretože svedčí o dobrom fyzickom a zvlášť psychickom zdraví dieťaťa.“

Všetky bábätká plačú, ale prečo to vaše plače viac než potomok kamarátky? Nie je to mrzút, len je aktívnejšie. A to má podľa Anne Bacus svoje výhody. „Dieťatká, ktoré viac plačú, sú všeobecne aktívnejšie a čulejšie. Rýchlo a dobre sa fyzicky a komunikačne vyvíjajú. Tieto bábätká vyžadujú toľko pozornosti a my sa o ne tak staráme, že im nikdy nechýbajú podnety, maznanie ani komunikácia.

U týchto novorodencov konštatujeme aj proporcionálne menší počet náhlych úmrtí. Až skončí táto plačlivá fáza, objavíte v takomto dieťatku úžasné a sebaisté dieťa, ktoré sa rýchlo intelektuálne vyvíja.“

Plače? Zareagujte

Účelom detského plaču je komunikovať a donútiť opatrujúce osoby k odozve na správanie, ktoré bolo vyvolané istým podnetom (hladom, zimou, únavou a pod.), preto je potrebné na plač dieťaťa vždy adekvátne zareagovať.

„U detí do jedného mesiaca veku je najčastejšou príčinou plaču hlad. Niekedy stačí dieťatko upokojiť len niekoľkými dúškami, hoci bolo napríklad pred malou chvíľou dojčené,“ hovorí detská lekárka Helena Nováková. „Každé bábätko má svoje individuálne potreby. Neskôr však nie je vhodné riešiť každý plač ponúknutím prsníka, zvykalo by si problémy riešiť jedlom.

Ďalšou príčinou môže byť nepohoda: pokakaná či pocikaná plienka, chlad alebo nadmerné teplo. Plač môže byť aj žiadosťou o pozornosť, dieťatko sa môže nudiť, chce pritúliť, pomaznať... Tu sú účinnou pomôckou babyvaky a šatky na nosenie dojčiat. Ďalšou príčinou môže byť strach. Časté sú aj večerné záchvaty dlhšieho plaču, kedy už je dieťa za celý deň unavené.

Bolesť u malého dojčaťa sa niekedy ťažko rozoznáva. Môže o ňu ísť, pokiaľ dieťatko vytrvalo narieka a mrnčí, je nepokojné, pri plači sa krúti a vyhľadáva neobvyklé polohy. Je nevyhnutné dať pozor aj na vysoko ladený a neobvykle znejúci plač.“

Kedy už je toho priveľa?

Sú však deti, ktoré dokážu viac času preplakať než prespať. V takých prípadoch sa už hovorí o nadmernom plači, ktorý je namieste riešiť s pediatrom. „Ide o plač, ktorý sa objavuje častejšie ako na tri hodiny denne, viackrát než tri dni v týždni a dlhšie ako tri týždne po sebe,“ upresňuje detská lekárka.

„Nadmerný plač je v podstate bezdôvodný plač, ktorý sa objavuje asi u dvadsať až tridsať percent detí. Niekedy sa označuje ako trojmesačná dojčenská kolika. Ide o ataky kriku spojené so začervenaním, prepnutím tela a končatín, stvrdnutím brucha. Niektorí autori tvrdia, že ataky plaču nemajú čo do činenia s nadmernou plynatosťou v bruchu či zlým trávením a so štvrtým mesiacom vymiznú.“

Podľa lekárky je najčastejšou príčinou kriku nezrelá organizácia spánku a bdelosti. „Ďalej ľahká neuromotorická nezrelosť, hyperaktivita, nadmerná dráždivosť a znížená adaptabilita. Tráviace ťažkosti sú skutočnou príčinou len u ôsmich percent detí.

A len u malého počtu detí je príčinou potravinová intolerancia, napríklad alergia na bielkovinu kravského mlieka, a gastroezofageálny reflux,“ dodáva lekárka a varuje: „Nadmerný plač pôsobí ako chronický stresor, ktorý spôsobuje rodičom depriváciu, vyčerpanie, stratu sebadôvery, pocit bezmocnosti... Je tu tiež nebezpečenstvo až nekontrolovateľných reakcií, ktoré vedú k syndrómu týraného dieťaťa, syndrómu ‚traseného dieťaťa‘,“ upozorňuje a odporúča jednak myslieť na vlastnú relaxáciu, ale určite tiež veľmi trpezlivo skúšať rôzne metódy tíšenia.

„Rokmi preverené sú rôzne spôsoby hojdania, osvedčené sú kolísky, kočík, dobré je mať jeden ‚domáci‘, a keď je najhoršie, uspávať prechodne v ňom... Keď už nezaberá vôbec nič, výnimočne postačí tiež chvíľková jazda autom. Americký pediater Harvey Karp odporúča ako utišujúci prostriedok okrem ‚hojdania‘ aj pevné zavinutie, a to tiež väčšie dojča, a ďalej ‚biely šum‘, teda spustenie nejakého prístroja, ktorý vydáva monotónny zvuk, napríklad vysávač alebo fén.“

Tak čo ti je?

Rozlúštiť detský plač sa teda predovšetkým spočiatku môže zdať náročné, ale s naším sprievodcom na to prídete veľmi skoro:

  • Mám hlad. 

Ako plače? Silno, krátko, rytmicky a energicky. Do vyššej intenzity sa bábätko dostáva postupne, pri dlhšom kriku sa objavujú i slzy. 

Čo hovorí jeho telíčko? Dieťatko trasie hlavou, máva ručičkami a zatína päste, jemne kope nožičkami a cmúľa si pršteky.

  • Mám boľačku.

Ako plače? Bolesť môže prísť náhle, v tom prípade je plač dieťaťa ostrý
a prenikavý. Ak ide o chronickú bolesť (napr. ochorenie s horúčkou), podobá sa plač skôr nepravidelnému, slabému, ale opakovanému stenaniu.

Čo hovorí jeho telíčko? Bábätko pri náhlej bolesti obvykle urobí nádych
s výdychom, po ktorom nasleduje dlhšia pauza, ako keby sa nemohlo nadýchnuť. Telíčko je v oboch prípadoch prepnuté, dieťatko sebou hádže, zatína pästičky a je červené v tvári.

  • Som nespokojný.

Ako plače? Obvykle svoju nespokojnosť dáva najavo ťahavým mrnčaním. Nejde o náhly a energický krik, dieťatko ako keby striedalo chvíľky pokoja s chvíľkou protestu. Ide o opakované „výkriky“, ktoré postupne naberajú na intenzite.

Čo hovorí jeho telíčko? Dieťatko je nespokojné a dá vám to najavo zamračeným výrazom na tvári, otáčaním hlavičky zboka na bok a otváraním a zatváraním pästičiek. Plač prestáva väčšinou hneď, len čo bábätko vezmete do náručia.

  • Mám zlosť.

Ako plače? Ide o záchvat zúrivosti, kedy plač intenzívne sprevádza výrazná gestikulácia a pohyby tela. Tento plač obvykle začína, ako keď „štartuje motorka“: najprv pár kratších výkrikov, a potom poriadny rev motora.

Čo hovorí jeho telíčko? Dieťatko kope, otvára a zatvára pästičky. Vyzerá, akoby lapalo po dychu, pričom červenie. Väčšinou nemáva slzy, zato sa vie prehnúť „do luku“ a býva ťažké ho hneď upokojiť.

  • Chcem spať alebo sa nudím.

Ako plače? Začína jemne a ticho, skôr ako jemné fňukanie. To postupne prechádza do ťahavého kvílenia až zlostenia, kedy dieťa kričí s nemennou intonáciou (tzv. monotónne), zároveň ale neprechádza do prudkého naliehavého plaču.

Čo hovorí jeho telíčko? Dieťatko je v strnulej polohe, nejaví záujem o okolité prostredie ani hračky. Mrnčí väčšinou s natiahnutými nožičkami bez kopania, nezatína päste, ale často si ručičkami šúcha oči. Môže tiež hlavičkou „hľadať“, kam sa pritúliť a zaspať. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma