AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Piata tohtoročná angína

Vaše trojročné dieťa nastúpilo do škôlky a po pár mesiacoch je viac doma s horúčkami než medzi vrstovníkmi. Je toto bežné, alebo sa to týka len vašej ratolesti a problém je v imunite? Koľko chorôb je vlastne „v norme“ a kedy už volať do ordinácie imunológa?
Piata tohtoročná angína

Pre väčšinu rodičov sa to začína už v auguste: zvoliť radšej vitamíny, glukány alebo Colostrum? Ako prežiť dlhú zimu s vreckovkou na nose, ako odlíšiť druhy kašľa, kedy už zájsť k doktorovi a kedy radšej nechať dieťa doma, ako ho poslať do škôlky.

Novorodenec

Alergie: neviditeľné nebezpečenstvo

Jednoducho by sa dalo povedať, že bez respiračných ochorení sa asi žiadne škôlkarské a mladšie školské dieťa nezaobíde. Po troch epizódach angín, zápalov stredného ucha či priedušiek mávame veľmi často pocit, že sa to týka len nášho dieťaťa a všetky okolo sú určite zdravé.

Pridávame potravinové doplnky, každému pokašliavajúcemu v okolí troch metrov venujeme nenávistný pohľad ako potenciálnemu rozsievačovi ďalšej choroby pre nášho potomka a pre istotu pridáme ďalší sveter pod bundu. Chce to pokoj a trpezlivosť.

Chorobnosť malých detí je bežná vec a s každou ďalšou infekciou je ich imunitný systém silnejší. Aspoň niečo, chcelo by sa povedať. Pochopiteľne však existujú situácie, ktoré sa musia riešiť. Ako ich rozpoznať?

Imunita a jej vývoj

Imunitný systém sa vytvára už v priebehu embryonálneho vývoja. Úloha imunity je jasná: chrániť organizmus pred škodlivými vplyvmi z vonkajšieho prostredia, alebo dokonca z vlastného organizmu. Každé stretnutie s infekciou posúva imunitný systém o krok ďalej.

V tomto kontexte je bežná choroba vlastne prospešná, pretože s každou ďalšou sa telo dieťaťa niečomu „priučí“ a nabudúce zabojuje lepšie. Pravda, to je slabá útecha pre tých, ktorí teplomer a sirup proti teplote ťahajú zo šuplíka každé dva týždne.

Hurá do škôlky – a do postele…

Keď dieťa nastúpi do kolektívu, riziko ochorenia sa podstatne zvýši. To je fakt, ktorý musíme prijať ako nepríjemnú pridanú hodnotu statusu „škôlkárok“.

Už v septembri majú rodičia na zozname vecí, ktoré si ich ratolesti majú doniesť, škatule s vreckovkami a v každom škôlkarskom poriadku je napísané s výkričníkom, že dieťa vykazujúce známky choroby nebude v ten deň prijaté do škôlky. Keby sme však ako chorobu brali každú sviečku pod nosom, väčšina detí sa za celú zimu nepozrie medzi vrstovníkov dlhšie než na pár dní.

„Imunitný systém v tejto dobe ešte prechádza fázou učenia, poznáva jednotlivé patogény a postupne si ich zapamätúva,“ vysvetľuje imunológ MUDr. Jaromír Paukert. „Choroby sú v tomto veku prirodzeným javom. Vždy je to však otázka miery a charakteru infektov a celkového priebehu ochorení. Každé dieťa sa musí posudzovať individuálne.“

Chorobám sa naše dieťa nevyhne a príliš si nepomôžeme ani tým, keď škôlku o rok oddialime. To, či má dieťa tri alebo štyri roky, totiž zásadný vplyv nemá. O trochu lepšie sú na tom v boji s bacilmi tie deti, ktoré majú staršieho súrodenca, alebo tie, ktoré sa do kolektívov dostali už „v plienkach“.

„V 90 % prípadov sú deti prvý rok v škôlke viac choré, ďalšie roky už menej. Je to dané prirodzeným dozrievaním imunitného systému. Ten si infekcie ‚omaká‘ a dokáže na ne lepšie reagovať,“ dodáva MUDr. Paukert.

Koľko chorôb je v norme?

„Dcéra bude mať štyri roky a od septembra má piatu angínu, už som z toho zúfalá,“ rozpráva Mirka. „Zdravá bola dokopy asi mesiac, inak je týždeň v škôlke a týždeň alebo dva doma.

Školák

Keď si malý diabetik prvý raz sadne do školskej lavice

Síce jej vždy dobre zaberú antibiotiká, ale aj tak už mi pripadá, že to nie je normálne. Premýšľam o nejakom podrobnejšom vyšetrení, ale naša doktorka ma zatiaľ upokojuje, že je to bežné.“

Napriek tomu, že je potrebné pristupovať ku chorým deťom individuálne, v otázke frekvencie ochorení na respiračné choroby v detskom veku existujú určité záchytné body. Koľko chorôb je teda normálnych?
– Do troch rokov veku dieťaťa 8 infekcií za rok
– Medzi 3. a 5. rokom 6 infekcií za rok

Kameň úrazu ale spočíva vo vysvetlení slova „infekcie“ či „choroba“, to potvrdzuje i MUDr. Paukert. „Dôležité je vnímanie rodičov. Keď dieťa dostane obyčajnú nádchu, pre niekoho je choré. Iný rodič to berie tak, že pokiaľ teplota nestúpa až k štyridsiatke, netreba sa znepokojovať.

Prirodzená chorobnosť sa vyznačuje niekoľkými znaky:
– infekcie prebiehajú ľahkým spôsobom, nie sú komplikované
– reagujú na symptomatickú liečbu – liek na teplotu, kvapky do nosa, liek na odkašliavanie
– netrvajú dlho, obvykle týždeň
– väčšinou nie je nutná antibiotická liečba, a pokiaľ áno, dieťa na ňu reaguje rýchlo a príznaky skoro zmiznú.“

Kedy navštíviť imunológa

Hoci sú dni strávené v posteli dlhé pre dieťa i pre rodičov, k detstvu to jednoducho patrí. Varovné signály, že by mohlo ísť o závažnejší problém než bežné „zamorovanie“, sú presne opísané a rodičia by nad nimi nemali zatvárať oči.

Čo a v akom množstve už je teda nad rámec normálnosti? Európska spoločnosť pre imunodeficiencie stanovila 10 varovných známok primárnej imunodeficiencie takto:

– 4 a viac infekcií stredného ucha za rok
– 2 a viac závažných infekcií vedľajších nosových dutín za rok
– 2 a viac mesiacov antibiotickej liečby s malým efektom
– 2 a viac zápalov pľúc za rok
– opakované hlboké kožné alebo orgánové abscesy
– pretrvávajúca plesňová infekcia úst alebo kože u starších ako jeden rok
– neprospievanie dojčaťa
– potreba vnútrožilovej antibiotickej liečby na vyliečenie infekcie
– 2 a viac hlboko lokalizovaných infekcií
– rodinná anamnéza primárnej imunodeficiencie

Dobre skryté alergie

Pokiaľ sú teda naše ratolesti choré „príliš“, určite je potrebné navštíviť odborníka – imunológa. Komplexné vyšetrenie veľmi často odhalí prekvapivo jednoduché dôvody problémov.

„Tretina až polovica detí, ktoré prídu, sú nakoniec na niečo alergické,“ hovorí MUDr. Paukert. „Pôsobiaci alergén totiž vyvolá určitú formu zápalu a poškodzuje sliznice horných i dolných ciest dýchacích. Tie neplnia funkciu obrannej bariéry a boja proti infekcii a nemôžu zabraňovať postupu infekcie ďalej do organizmu. Potom, čo liečime alergiu, je chorobnosť čoskoro nižšia.“

Ďalším vinníkom môže byť veľká nosná mandľa. Tá spôsobuje trvalo upchaný nos, opakované zápaly stredoušia a časté recidívy. Ako je vidno, ozajstný problém s obranyschopnosťou úplná väčšina detí nemá. Stačí teda viac pátrať, pretože vinník je väčšinou len dobre schovaný a možno ho relatívne jednoducho odstrániť.

Najdrahšie nie je najlepšie

Honba nás rodičov za tým, ako sa ubrániť chorobám, predchádzať im a najlepšie sa s nimi vôbec nestretnúť, občas nadobúda obrovské rozmery. Za vitamíny a doplnky stravy utrácame nehorázne sumy v snahe „urobiť aspoň niečo“. Je to však vôbec potrebné?

„Pokiaľ má dieťa pestrú stravu, je ovocie a zeleninu a nevyhýba sa žiadnej zložke potravy, nie je dôvod mať podozrenie, že by trpelo nedostatkom vitamínov,“ približuje MUDr. Paukert.

Jedinou výnimkou je vitamín D. Tvorí sa v koži vplyvom denného svetla a slnečného svitu. Dostatok pobytu vonku teda jeho potrebu bez problémov pokryje. Problém však nastáva v zime, kedy sú dni veľmi krátke a vonku sa veľa nezdržiavame. Viac choré dieťa je navyše zalezené doma v perinách, a tak mu vitamín D môže výrazne chýbať.

Slávne maminky

Marta Jandová: Maruška je veľmi pokojné dievčatko

„Vitamín D sa dá dobre využiť v zimných mesiacoch ako podporná liečba. Odporúčam však vždy konzultáciu s pediatrom, ktorý pomôže s dávkovaním,“ upozorňuje lekár.

Dobrou voľbou sú tiež tzv. bakteriálne lyzáty – preparáty určené na nešpecifickú podporu obranyschopnosti organizmu. Aktivujú imunitný systém a vďaka tomu dochádza k poklesu počtu respiračných infekcií.

Sveter radšej odobrať

Platilo vždy, platí i naďalej. Najprirodzenejšou formou, ako posilniť organizmus proti chorobám, je staré známe otužovanie, pobyt vonku a primeraná fyzická záťaž vo forme rekreačného športu. Významným faktorom v tzv. režimových opatreniach je tiež vyvarovať sa pobytu dieťaťa v zafajčenom prostredí.

„V domácnosti, kde sa priamo alebo i len na balkóne fajčí, je dieťa splodinám bezprostredne vystavené a má to obrovský negatívny dopad,“ varuje MUDr. Paukert. „Pasívne fajčenie významne poškodzuje sliznicu horných i dolných dýchacích ciest a vyvoláva zmeny, ktoré sliznici bránia fungovať ako obrana proti infekciám. Každý vírus, baktéria či alergén potom vyvolá oveľa väčšie ťažkosti.“

V otázke bežných detských chorôb platí okrídlené heslo: „Ak nedáš dieťa do škôlky, bude choré v prvej triede.“ S tým treba počítať a obrniť sa trpezlivosťou predovšetkým v prebiehajúcich zimných mesiacoch.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma