AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Obdobie vzdoru si môžete užiť!

Ja a sám. Tieto dve slovká stoja za učebnicovým pojmom „obdobie vzdoru“. A obvykle za ním stojí aj veľa nešťastných rodičov a zlostiacich sa detí, ktoré nám cez noc niekto asi vymenil. Nedeste sa dopredu, poradíme vám, ako na to...
Obdobie vzdoru si môžete užiť!

Dieťa je medzi druhým a piatym rokom života na svojej vlastnej ceste za osobitosťou. Chce sa samo obliekať, jesť, rozhodovať a na všetko je patrične hrdé. Váš oddaný uzlíček sa skrátka začína vymykať z materskej náruče. „Ísť do obchodu je pre mňa za trest,“ rozpráva Lida.

„Trojročný syn chce každé dve minúty všetko kúpiť. Keď odmietnem, nastane taký rev, že sa všetci otáčajú. Väčšinou kúpim aspoň niečo, aby bol pokoj. Doma sú scény, keď nie je podľa neho, to sa aj hodí o zem. Skôr než by som si užívala vytúžené materstvo, prežívam ho teraz úplne spotená.“

Aká matka, taká katka?

A Lida zďaleka nie je jediná. V období vzdoru nastávajú chvíle bezradnosti, plaču a hanby. Tak ako v ostatných životných etapách alebo situáciách však majte na pamäti: ste na to dvaja, mama a vaše dieťa. A dobrá príprava

a pokoj v mnohých neočakávaných situáciách zaistia, že na batoľacie obdobie budete nakoniec spomínať s láskou. Stačí pritom málo: pochopiť svoje dieťa a seba oslobodiť od skľučujúcich vplyvov okolia, ktoré vnímame často až príliš silne.

„Každé dieťa je originál a má svoj temperament, ale prístup mamičky, respektíve rodičov, hrá veľkú rolu,“ potvrdzuje Hana Havrilcová, pedagogička a lektorka kurzov pre rodičov. „A práve detský vzdor môže byť v mnohých situáciách len reakciou na spôsob, akým s dieťaťom hovoríme a jednáme, alebo výsledkom neporozumenia.

Keď toto počujú rodičia po prvý raz, niekedy sú dosť prekvapení, ale veľmi skoro nám to potvrdzujú. Začnú to v priebehu kurzu vidieť aj u seba a svojich detí.“ Ide len o to, nájsť rovnováhu. A deti nám veľmi často odzrkadľujú nás samotných. Pokiaľ ste teda založením prudšia povaha, ktorá častejšie zvyšuje hlas, a vezmete do úvahy nevyvrátiteľný fakt, že deti sa učia napodobňovaním, je jasné, že vás nejaké „scény“ asi čakajú.

„Niektoré deti sa jedujú často a iné vôbec. Mávame vo zvyku pripisovať to povahe dieťaťa, toto je pokojné dieťa, tá mama má ale šťastie, a toto je jednoducho od prírody zlostník. Keď sa ale v kurze pozrieme bližšie, ako spolu mamička a dieťa fungujú, veľmi často zistíme, že nie je tak úplne náhoda, ako sa dieťa prejavuje,“ doplňuje H. Havrilcová.

„Dobre vychované dieťa“

Vzdor našich detí patrí medzi mamičkami k najdiskutovanejším témam. A je tiež najčastejším dôvodom, prečo siahame po príručkách a zbierame rôzne tipy, ako na to. Obrovský význam však hrá fakt, že často až príliš riešime svoje okolie. Hanbíme sa za prejavy svojich detí, pretože sa za nami ľudia obzerajú.

Hanbíme sa i za seba, pretože „výchovne zlyhávame“. Vychované dieťa je predsa to, ktoré sa nikdy nezlostí. Alebo nie? „S prvou dcérou som sa takto cítila veľakrát,“ vybavuje si Hana Havrilcová.

„Spomínam si, keď sa ako štvorročná jedovala pri pokladni, ja som už mala nákup na páse, za nami rad, nedalo sa inak, len ostať pri kase, dokiaľ nezaplatíme. Stačilo by asi povedať dve jasné, pokojné vety, nakupovať už sme spolu vedeli. Ale ako som tak cítila v tom rade prísne pohľady ostatných ľudí, začala som na dcéru kričať. A ona mi to pekne vracala.

Celý rad vrátane pokladníčok sa potom do mňa pustil, čo som to za mamu, a ja som sa triasla, potila a chcela hlavne zmiznúť.“ Prvá rada je teda jasná: Neklaďte na seba prílišné nároky. Skúste k celému zložitejšiemu obdobiu pristupovať viac z pohľadu dieťaťa, a nie z pohľadu okoloidúcich. Odpusťte si, keď vám „ujdú nervy“, a svojmu synovi či dcére tak isto.

A zachovajte pokoj. „Veľa mamičiek v našich kurzoch je ovplyvnených vlastnou výchovou, sú neisté a tiež sa boja, aby im dieťa neprerástlo cez hlavu. A tak niekedy potrebujú začať tým, že si uvedomia: Keď sa cítim ako nemožná mama alebo mám nepríjemný pocit, čo tomu povedia ľudia, ťažko sa mi na dieťa v hysterickom záchvate reaguje pokojne a s nadhľadom,“ vysvetľuje odborníčka.

„Keď sa potom naučia nenechať sa prevalcovať svojimi pocitmi, hovoria nám, že dokážu s deťmi i vo vyhrotených situáciách ostať pokojné.“

Hlboký nádych

Ak vaše dieťa prežíva učebnicové obdobie vzdoru, uvedomte si, že
tu nič nie je nastavené ako útok proti vám. Vo všetkých „zlostiacich“ situáciách je dieťa rovnako bezradné ako občas vy, akurát že vás delia prežité skúsenosti a jeho krátkodobé poznávanie sveta. Jedna univerzálna rada však existuje.

„Kým vo vypätej situácii niečo povieš alebo urobíš, na chvíľu sa zastav,“ odporúča H. Havrilcová. „A uvedom si, čo by si teraz potrebovala ty, mama, aby si to vyriešila v pokoji. Treba si pripomenúť, že ti ide nie o to, dieťa rýchlo umlčať, ale dobre to zvládnuť. Pre veľa rodičov je toto zo začiatku ťažké, ale len čo to zvládnu, zažívajú úľavu.“

Pokojná mama je kľúčom k zvládnutiu väčšiny vypätých situácií. Vaše dieťa potrebuje pomoc a vy ste tu na to, aby ste uznali jeho dôvody a zrozumiteľne mu vysvetlili, prečo mu nemôžete kúpiť to krásne auto na diaľkové ovládanie. „A nemá ani zmysel dieťaťu v tej chvíli dohovárať, aby sa nezlostilo.

Predstavte si seba, že máte obrovskú zlosť a niekto vám povie: ‚Prestaň sa jedovať.‘ A keď vás mamička vyplieska, revete ešte viac,“ podotýka odborníčka. Nezanedbajte ani možnosť celú situáciu prebrať znovu a v pokoji doma. Len tak ju totiž uzavriete alebo ešte lepšie vymyslíte, čo robiť, aby sa neopakovala. 

Obdobie vzdoru zvládnete lepšie vďaka rituálom

 

Mgr. Eva Šupčíková, špeciálna pedagogička raného veku

Môžeme ako rodičia ovplyvniť budúci priebeh „obdobia vzdoru“ už odmalička?

Základom je prevencia. Malé dieťa nemá stanovené hranice, to je úloha rodičov. Životný štýl nás samých má nedozerný vplyv na naše deti. Odporúčam zavádzanie rituálov a pevného režimu.

Veľa detí dnes totiž podľa rodičov vykazuje známky hyperaktivity, ale často je to kvôli tomu, že s nimi jednoducho nikto pri rôznych činnostiach „nesedel“ a príliš sa im nevenoval.

Čo a kedy do výchovy zavádzať?

Už od bábätiek je ideálnym štartom kontaktné rodičovstvo a základom všetkého je komunikácia. Nehľadiac na to, že nám dieťa ešte dlho neodpovie naším jazykom, mali by sme mu hovoriť, čo sa deje a bude diať, kam pôjdeme alebo čo budeme robiť. Dieťa sa potom orientuje v celom dni, vie, že po spinkaní sa naje a potom pôjdeme na prechádzku.

Všetci poznáme dni, kedy je „niečo inak“, a nie presne podľa režimu. Čo s tým? Zase by sme mali vysvetľovať, povedať, že dnes nepôjdeme na prechádzku, pretože príde návšteva. Už to postačí k lepšiemu porozumeniu.

Čo by ste mamičkám poradili?

Aby si odpustili, až im niekedy „ujdú nervy“. Keď vediem kurzy, vôbec mi neprekáža, keď sa tam dieťa jeduje, ale vidím, ako to riešia mamičky a je im to nepríjemné, dokonca sa mi za dieťa ospravedlňujú. Potom mu samozrejme, „jednu plesknú“, aby rýchlo zasiahli, ale je to k ničomu.

Oveľa lepšie je pokúsiť sa s dieťaťom situáciu riešiť, komunikovať a dohodnúť si riešenie aj za cenu zdržania. 

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma