AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Nie je škôlka ako škôlka

Kým sa so svojím predškolákom odpoludnia objímete v škôlkarskej šatničke a spýtate sa ho, aký mal deň, budete musieť zdolať niekoľko dôležitých rozhodnutí. Odkedy ísť do škôlky? A ktorú pre neho vybrať? Preverenú štátnu, alebo súkromnú? A ako vlastne vôbec poznať, kde bude dieťaťu najlepšie?
Nie je škôlka ako škôlka

Na tému škôlky by som mohla veľa rozprávať,“ zveruje sa tridsaťdvaročná mamička Jana. „Naša Janka je od narodenia živé a svojhlavé dieťa, ktoré potrebuje buď pozornosť, alebo mať niečo na práci. Takže som celkom logicky počítala s tým, že ju dám do Montessori škôlky v meste.

Lenže keď som to spomenula na rodinnej oslave pred manželovou mamou, nastalo v rodine dosť dusno, pretože svokra sa nehodlala vzdať predstavy, že jej vnučka bude chodiť do tej istej škôlky, čo chodil jej syn, Jankin otecko.

A začalo sa handrkovanie, ktoré svokra svojimi argumentmi samozrejme vyhrávala, pretože táto škôlka je u nás na dedine bez nutnosti dochádzania, neplatí sa školné a riaditeľka je navyše jej známa, takže miestečko by sa našlo, aj keby trojročnú Janku nechceli vziať kvôli pretlaku predškolákov... Proti tomu bol môj argument, že Janka potrebuje individuálnejší prístup, úplné nič.“

Aj také situácie prináša obdobie riešenia „akcia škôlka“. Mnohé mamičky potom nepremýšľajú nad ničím iným, len ako sa z potvorskej dilemy dostať a pritom dopriať dieťaťu to najlepšie. Preto je hneď na úvod dobré povedať, že takéto starosti sú však zbytočné.

Podľa rodinnej koučky a odborníčky na vzdelávanie Moniky Kulovej Skokanovej na tom, aký typ škôlky dieťa navštevuje, zase až tak nezáleží a rodičia by sa nemali výberom škôlky zbytočne stresovať. „V prípade, že je dieťa vývojovo v norme, to nie je taká podstatná téma, ktorá by sa mala nejako zásadne riešiť,“ upokojuje odborníčka.

„V tomto veku sa deti učia spontánne a na to potrebujú iba jasne dané hranice (režim a pravidlá), pocit bezpečia a psychickú podporu (učitelia sú na ne v škôlke dobrí a láskaví). Všetko ďalšie je už nadstavba.“ Pokiaľ teda práve nefandíte nejakému alternatívnemu vzdelávaciemu systému, potom sa pri výbere škôlky stačí riadiť praktickou stránkou veci (miesto, cena, referencie).

Iná vec je, keď cítite (rovnako ako Jana), že by vášmu dieťaťu prospel špecifickejší prístup. Potom je namieste dať si pri výbere záležať. „Ak nie je dieťa v norme – je jedno, či má fyzické, či mentálne znevýhodnenie alebo je, naopak, nadpriemerne talentované či interesované v nejakej oblasti – potom by sa rodičia mali zaoberať touto otázkou. Tu by som však odporúčala požiadať o odborné vyjadrenie patričného odborníka, aby s výberom škôlky pomohol,“ doplňuje odborníčka.

Škôlku robí učiteľ

Ako teda pred podaním prihlášky na predškolské vzdelávanie postupovať? Najprv je nutné sa zamyslieť, či chcete štátnu, alebo súkromnú škôlku. Často o tomto výbere rozhodujú praktické skutočnosti: financie, vzdialenosť alebo otváracia doba.

Väčšina rodičov preferuje štátnu škôlku v mieste bydliska (neplatí sa školné, len stravné, dá sa dôjsť peši, učiteľky i deti bývajú známe a nad tým všetkým ešte bdie rámcový vzdelávací systém, ktorý zaručuje, že deti sa budú patrične rozvíjať v potrebných oblastiach a pripravovať na školskú dochádzku). Lenže práve tento variant býva veľmi neistý.

Štátne škôlky totiž bývajú plné a niekedy musia najmä deti mladšie ako štyri roky odmietať. To sa však netýka predškolákov, ktorých majú štátne škôlky v rámci prípravky na školu prijímať prednostne. „Obe moje deti chodili do obyčajnej štátnej škôlky v našej dedine. Bola som nadmieru spokojná – od denného programu cez jedlo až po vybavenie. A ako najväčší bonus kamaráti, s ktorými chodia aj do miestnej školy, hrajú sa s nimi vonku a ja sa poznám s ich mamičkami. Aj môj tretí syn sem bude chodiť. Myslím, že malé dedinské škôlky (a školy) môžu plne konkurovať tým väčším a možno ich v niečom aj predstihnú,“ zveruje sa na našom FB mamička Anna.

Lenže také šťastie, ako má Anna, všetky mamičky zďaleka nemajú. „Našu Lucku v troch rokoch nevzali do štátnej škôlky, pretože vraj bol pretlak predškolákov. A ja som navyše doma na materskej so synom. Takže mi riaditeľka na zápise na rovinu povedala, nech si nerobím veľmi veľké nádeje. Museli sme teda nedobrovoľne hľadať medzi súkromnými.

Našťastie, ďalší rok už Lucinku vzali, a tak bol problém vyriešený. Ten rok v súkromnej škôlke nás ale stál vyše dvetisíc eur, naozaj sa nám veľmi uľavilo, keď sa dostala do tej štátnej dostala,“ rozpráva tridsaťsedemročná Linda a pokračuje zamyslením nad prístupom oboch typov škôlok: „Nemôžem povedať, že jedna by bola horšia alebo lepšia ako tá druhá.

Skôr takto: každá k svojej kvalite ponúka nejaké bonusy. Súkromná škôlka je neprekonateľná v prístupe učiteliek k deťom, na malú skupinku detí boli tri učiteľky. Takže prístup takmer rodinný, vypiplaný program, úzka spolupráca s rodičmi, s každým dieťaťom sa pracovalo na tom, čo potrebovalo vylepšiť (u našej Lucky to bola logopédia).

Ale štátna škôlka je zase neprekonateľná vo svojich možnostiach: veľká herňa, záhrada, kvalifikované skúsené učiteľky, veľa kamarátov, program typu hudobka, výtvarka, divadlo, grafomotorika, telocvik, všetko prirodzene v priebehu dňa. A k tomu odpoludnia široká ponuka krúžkov. 

Čo si však myslím, že je naozaj zásadné, nie je ani tak program alebo množstvo krúžkov, ale skutočne kvalitní učitelia, ktorí vedia deťom načúvať a zaujať ich,“ hovorí Lida. A má pravdu, aj odborníci vám povedia, že škôlku robí učiteľ. A je jedno, či je štátna alebo súkromná. „Pre nás najprv nebol iný variant ako súkromná škôlka, začala som totiž pracovať pred synovými druhými narodeninami,“ spomína na FB naša čitateľka Bára.

„Chodil do súkromnej vyše dva roky a do štátnej sa u nás dostal, až keď mal štyri a pol. Počas tej doby sme škôlku raz menili, jednu súkromnú nám odporúčalo veľa ľudí, ale malý tam plakal. Asi to bolo učiteľkou, ktorá tam prišla nová, práve keď sme nastupovali, a bola nepríjemná aj mne osobne. Ako by deti ani nemala rada, odmeraná, chladná.

V druhej škôlke sme, čo sa týka učiteliek, našli ozajstný poklad, a o tom to hlavne je, o ľuďoch. Nielen o tom, či Montessori, angličtina alebo čokoľvek. To je fajn doplnok, ale nie to podstatné. Hlavne keď sú tam učiteľky, ktoré práca baví. Či na to pani riaditeľka prihliada a vyberá si dobrých ľudí. Dôležité je aj to, či je riaditeľka a ňou dané podmienky fajn a učiteľky sa tam nemenia každú chvíľu, to je tiež nepríjemné.“ 

Dajte na svoj inštinkt

Ideálne teda je, pokiaľ si vytipované škôlky spoločne s dieťaťom obídete a zoznámite sa nielen s prostredím, ale tiež s pedagogickým personálom. Väčšinou zafunguje materská intuícia, ktorá vám presne napovie, aká škôlka je tá pravá.

„Keď dieťa nemá nejaký hendikep, ktorý by ho automaticky smeroval do určitej škôlky, potom je to vecou rodičovskej intuície, hodnôt a životného štýlu,“ potvrdzuje Monika Kulová Skokanová. „Keby som to mala veľmi zjednodušiť, potom by mala škôlka byť čo najviac v zhode s tým, čo má dieťa doma.

V prípade, že by to tak nebolo, potom je tu veľké riziko, že sa to negatívne prejaví. Buď na správaní dieťaťa, či v komunikácii rodiča so škôlkou. V prípade, že rodič napríklad preferuje slobodu v učení a páči sa mu Montessori prístup, potom s najväčšou pravdepodobnosťou zapíše dieťa do takej škôlky bez toho, aby zisťoval, či je to pre osobnosť jeho potomka dobrá voľba.

Jednoducho je o správnosti svojej voľby presvedčený.“ Na čo si teda dať pozor? „Treba dostatočne dobre poznať prístup škôlky. Teda skôr sa zoznámiť s týmto prostredím, pedagógmi, režimom a až potom zisťovať, či sa s tým môžu stotožniť a či by to mohlo vyhovovať aj dieťaťu,“ radí odborníčka. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma