AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Neverte všetkým údajom na internete, vaše dieťatko je jedinečné

Múdre knihy vedia presne, koľko hodín má novorodenec spať, ako často a ako dlho má jesť a kedy má plakať. Múdre knihy ale deti nemajú, preto ich neberte úplne vážne.
Neverte všetkým údajom na internete, vaše dieťatko je jedinečné

Predovšetkým si treba uvedomiť, že hoci je novorodenec malý a závislý od starostlivosti niekoho dospelého, stále je to človiečik so všetkým čo k nemu patrí, teda aj s najrôznejšími náladami a emóciami, ktoré navyše ešte nevie spracovať a ani im nerozumie.

Zatiaľ čo pri automatickej práčke viete presne, čo bude po zapnutí určitého programu robiť, u bábätka si vôbec nemôžete byť istí, ako na niektoré podnety zareaguje a čo mu bude vyhovovať. Na druhej strane obdobie neistoty, v ktorom sa len zžívate a poznávate, nebude trvať dlho.

Každé dieťa je iné

Kvalitný spánok potrebuje novorodené dieťa predovšetkým na správny vývoj mozgu, vplyv má však tiež na celkovú imunitu. „Pred narodením prvého syna som, samozrejme, hľadala informácie o starostlivosti o malé dieťa, pretože som s ňou nemala žiadnu skúsenosť,“ opisuje tridsaťpäťročná Zuzana.

„Prečítala som si, že novorodenec prespí až dvadsať hodín denne, takže okamihy, kedy je hore, sú vzácne. Keď sa potom Ondrík narodil, bola som veľmi prekvapená. Ondro totiž spal výrazne menej, dokázal byť i tri hodiny v kuse hore.

Hoci neplakal, aj tak ma to znervózňovalo, podľa internetu mal predsa spať. Detská doktorka ma, našťastie, upokojila. Už mala v opatere aj takýchto novorodencov a zďaleka nie všetko platí pre všetkých rovnako.“

Koľko hodín má spať?

Potreba spánku je skutočne veľmi individuálna, takže nasledujúce údaje berte s rezervou. Väčšina detí spí v prvých dňoch po narodení okolo 18 hodín denne, z toho asi polovicu v noci a polovicu cez deň.

Tento pomer ostáva podobný i na konci šestonedelia, kedy dojčatá obvykle spia asi šestnásť hodín. Až v troch mesiacoch sa pomer nočného spánku zvýši na desať hodín a ostávajúcich päť hodín pripadne na denný spánok. Výraznú spavosť môže spôsobiť tiež novorodenecká žltačka.

Fyziologické zožltnutie prezradí okrem kože aj sliznica. „Odporúčam mamičkám kontro- lovať nielen pokožku dieťatka, ale tiež farbu sliznice, napríklad keď odhrniete hornú peru, tak by sliznica mala byť červeno-ružová. Pokiaľ je žltooranžová, je namieste kontrola u pediatra,“ radí pediatrička Klára Šillerová.

Tí najmenší v číslach

  • Dieťa by malo do 6 mesiacov svoju váhu zdvojnásobiť a do roka strojnásobiť.
  • V prvom štvrťroku priberá väčšina detí asi 700 gramov za mesiac a každý mesiac vyrastie o 3 až 4 centimetre.
  • Priemerné slovenské dieťa má v dobe prvých narodenín asi 75cm a 10 kg. 

Obor a víla

K obvyklým rituálom v živote dojčaťa patrí pravidelné meranie a váženie. Zatiaľ čo deťom sú namerané údaje srdečne ľahostajné, rodičia sa obvykle pýšia patričnými váhovými prírastkami a naopak, pomalé priberanie berú ako možné ohrozenie vývoja potomka.

Oveľa dôležitejšia ako váhové posuny je však celková krivka, rolu, samozrejme, hrá aj celková telesná konštitúcia, ktorá sa veľmi často dedí. U drobnejších detí treba sledovať celkový vývoj, nie rozdiely medzi jednotlivými váženiami.

„Moja dcérka sa narodila s pôrodnou váhou 2,48 kilogramu a drobučká je i teraz, keď už chodí do škôlky,“ vraví dvadsaťosemročná Milada. „Pravdupovediac mi vôbec nenapadlo to riešiť, až keď sa sestre o štyri mesiace neskôr narodil syn a začali sme deti porovnávať. A zatiaľ čo Adamko s pôrodnou váhou 4,32 kila mal v šiestich mesiacoch 8,6 kg, Natálka sa na túto váhu nedostala ani ako ročná,“ dodáva Milada.

Dievča, alebo chlapec?

Oveľa väčšia pravdepodobnosť vyššieho vzrastu i vyššej hmotnosti existuje u chlapcov než u dievčatiek. Podľa niektorých vedcov sú deti mužského pohlavia väčšie už pri narodení skrátka preto, že v maternici viac jedia.

Zatiaľ čo v prvých dvoch tretinách tehotenstva je výživa viac-menej nezávislá od vôle plodu, v poslednom trimestri sa dieťa pomaly učí aktívne prijímať potravu a niektoré deti to robia s väčšou obľubou. Aké veľké dieťa
sa narodí, záleží najviac na funkcii placenty, svojím spôsobom je tak za telesnú konštitúciu dieťaťa okrem genetických predpokladov zodpovedné mamičkino telo.

Platí však, že ženský organizmus je nastavený tak, aby plodu nič nechýbalo, takže pokiaľ má matka vo výžive nedostatky, najprv sa uspokojujú potreby plodu a až potom tie jej. Až keď je deficit zásadný, prejaví sa aj na veľkosti či zdravotnom stave.

Váhové rozdiely existujú i medzi súrodencami. U nich väčšinou platí, že druhorodené a ďalšie deti bývajú väčšie než prvorodené. V priemere sú prvé deti asi o 200 gramov ľahšie než mladší súrodenci. 

Už sme kakali?

Podľa doktorky Šillerovej by dieťa v prvých troch mesiacoch malo priberať minimálne 100 až 250 gramov za týždeň. „Kontroly sú povinné po príchode z pôrodnice, v štrnástich dňoch veku, v šiestich týždňoch a potom od troch mesiacov vždy raz za dva mesiace. Ja si pozývam deti podľa individuálnej potreby, ale väčšinu z nich vážim a meriam i v štyroch týždňoch veku,“ opisuje lekárka.

Hmotnostné prírastky samozrejme súvisia i s početnosťou vyprázdňovania, ktoré sa tiež stáva obľúbeným námetom rozhovorov čerstvých rodičov. „Spočiatku majú deti stolicu počas každého kŕmenia, postupne sa počet stolíc zmenšuje a je celkom normálne, že plne dojčené dieťa má stolicu len raz za týždeň,“ dodáva lekárka.

Päť minút a hotovo

Aj v prípade rastu a priberania na váhe existujú medzi deťmi obrovské rozdiely. Rozprávať by mohla tridsaťdvaročná mamička ročných dvojčiat Adela. „Chlapci sa narodili v tridsiatom šiestom týždni tehotenstva, takže boli temer donosení. Obaja mali skoro tri kilá. Ale napriek tomu, že sú jednovaječní, každý je úplne iný, a najviac to azda platí o jedle.

Peťo sa vždy prebudil, zamrnčal, nadojčil sa v priebehu piatich minút, odgrgol si a bolo. Pavlíka som bežne dojčila tri štvrte hodiny, niekoľkokrát som pri tom vystriedala obe prsia, niekoľkokrát som ho musela dvíhať na odgrgnutie, a vo výsledku si myslím, že vypil menej než Peťo, pretože sa pri tom neustále krútil, púšťal sa prsníka, zakuckával sa,“ rozpráva Adela. Zodpovedali tomu tiež váhové prírastky. Pri prvej torte tak vyzerali skôr ako podobní si bratia.

Spočiatku kŕmte aj v noci

Ako teda poznáme dobre prospievajúce dieťa? „Známkou kvalitnej výživy je predovšetkým celkové prospievanie a spokojnosť dieťaťa. K tým praktickým pomôckam pri zisťovaní, či je všetko v poriadku, patrí šesť až osem pomočených plienok denne, vlhká pusinka a jazýček a u plne dojčených detí i farba stolice. Mala by vyzerať ako riedke miešané vajíčka, nikdy nesmie byť hnedá, to je známka tzv. hladovej stolice.

Nezabudnite tiež, že aj veľmi spavé dieťa môže byť vlastne hladné, potom si šetrí energiu neustálym spánkom,“ vymenúva príznaky dr. Šillerová. Podľa nej je v prvých dvoch až troch mesiacoch pre správny vývoj bábätka nevyhnutné i nočné dojčenie. „Spočiatku je nutné dojčiť každé dve až tri hodiny, neskôr každé štyri, a keď dieťa dobre prospieva, možno si dovoliť napríklad aj šesťhodinovú pauzu,“ dodáva detská lekárka.

Kedy ísť k lekárovi

Podobné individuálne rozdiely môžeme sledovať tiež v celkovej charakteristike najmenších detí. Niekoho je skrátka všade plno už od narodenia, u iných detí sa rodičia musia presviedčať, že ich vôbec majú doma. A platí to, samozrejme, aj o plači. Naozaj nebezpečný je však až dlhý neutíšiteľný plač.

„Pri niekoľkohodinovom plači, kedy dieťatko nemôže zaspať a odmieta piť, je nutná kontrola u lekára, eventuálne tiež urobenie ultrazvuku bruška, aby sme vylúčili nejaký závažný stav. Podobne je nutné skontrolovať bábätko, ktoré predtým reagovalo na rodičov a odrazu je celkom apatické,“ vysvetľuje pediatrička.

Ste rodičia, nie tréneri

Niektorí rodičia sledujú svojich potomkov s dychtivosťou športových trénerov a chvália sa pokrokmi v širokom okolí. Porovnávaniu potom prepadnú i mamičky či otcovia, ktorí prehnanými ambíciami netrpia. „Toto rodičovské súperenie mi vážne lezie na nervy,“ rozčuľuje sa čerstvá mamička Adela.

„Neustále sa ma niekto pýta, či už Nelinka pasie koníčky, či sa snaží zdvíhať hlavičku...“ Keď vám niekto opisuje, že jeho dvojmesačný drobček skoro lezie, logicky vám asi napadne, prečo sa vaša trojmesačná ratolesť ešte prak- ticky vôbec nehýbe. Podnetom na zamyslenie sú však opäť až zásadné extrémy.

„Príliš živé i príliš lenivé bábätká skutočne treba vyšetriť a prípadne neurologicky sledovať. Individuálne rozdiely sú však celkom bežné, takže skôr sledujte pokrok v psychomotorickom vývoji vášho dieťaťa, než aby ste ich porovnávali s inými deťmi.

Takými zásadnými medzníkmi je sledovanie blízkej osoby pohľadom, prvé úsmevy v dvoch mesiacoch a pasenie koníkov v štyroch mesiacoch. Pokiaľ toto vaše dieťa zvláda, nemal by tu byť žiadny problém,“ dodáva Klára Šillerová.

Bábätkovské rekordy

V Guinnessovej knihe rekordov nájdete, že v septembri 1955 sa v Taliansku narodil chlapec s hmotnosťou 10,2 kilogramu. Naopak, najmenším novorodeniatkom, ktoré nezomrelo v dojčenskom veku, bola maličká Marian, ktorá sa narodila v roku 1938 o šesť týždňov skôr, merala 31 centimetrov a vážila 283 gramov. 

Rady pre rodičov

  • Počúvajte svoj vnútorný hlas.

Pokiaľ sa s vaším dieťaťom niečo deje, ani vy nebudete v pohode. A platí to tiež naopak.

  • Neporovnávajte svojho potomka s inými deťmi.

Sledujte len jeho pokroky.

  • Nesnažte sa svoje dieťatko prerobiť.

Lenivosť či veľká aktivita sú záležitosťou povahy a osobného nastavenia, možno to má po vás!

  • Vydajte sa k pediatrovi, keď sa vám niečo nezdá.

V takom prípade naozaj nie je nad čím váhať. Buď má vaše dieťatko problém, a potom ho treba začať riešiť, alebo vás lekár či lekárka aspoň upokojí.

  • Relaxujte.

Čítajte, vystriedajte sa pri bábätku, choďte na kávu. S odpočinutým mozgom nebudete panikáriť. 

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma