AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Nedonosené ale plné života

Každá desiata tehotná žena dnes svoje dieťa porodí predčasne. Väčšina z týchto matiek ale počíta s tým, že bude rodiť v termíne. Ako sa vyrovnať so skorším príchodom dieťaťa na svet?
Nedonosené ale plné života

Príbeh našich dvoch najúžasnejších bojovníkov sa začal písať 10. decembra 2013 večer, kedy mi doma praskla plodová voda. To už som mala za sebou dva mesiace neustáleho ležania s nohami hore, najprv jeden mesiac v nemocnici, kde som podstúpila i serkláž, a potom ďalší doma. Pretože boli dieťatká ešte veľmi malinké, previezli nás rodiť do Prahy na pôrodnícku kliniku,“ spomína na najdôležitejšie okamihy svojho života Viera.

Jej dvojčatá prišli na svet o deň neskôr, vtedy bola Viera presne dvadsaťsedem týždňov a päť dní tehotná. Deti sa narodili akútnym cisárskym rezom, najprv prišiel na svet Janík s mierami 39 centimetrov a 1225 gramov a minútu po ňom Eliška, o dva centimetre kratšia a s váhou 1045 gramov. Po narodení chlapček schudol až na kilogram a päť gramov, dievčatko vážilo iba 905 gramov.

„Od tretieho dňa však začali priberať a my sme sa tak mohli radovať z každého deka navyše. Presne si naše prvé stretnutie nepamätám, veľmi ma to položilo, na ARO bolo veľké teplo, v inkubátoroch maličké telíčka, samá hadička...

A ako bábätká z fotiek, na ktoré je človek bežne zvyknutý, naše deti vôbec nevyzerali. Ale napriek tomu boli obe prekrásne! Prístroje všade pípali, čo mi naháňalo hrôzu. Sestričky mi dovolili deti si pohladkať, strašne som sa bála ich čo len dotknúť, aby som im neublížila,“ opisuje Viera prvé okamihy.

V čom je problém

Za nedonosené sa považuje každé dieťa narodené pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. S každým týždňom dlhšie stráveným v maternici je na tom dieťatko po pôrode lepšie, preto lekári rozlišujú ľahkú nedonosenosť (deti narodené medzi 34. a 37. týždňom tehotenstva, spravidla bez závažnejších problémov s adaptáciou na život mimo maternicu), strednú nedonosenosť (dieťatká narodené medzi 30. a 33. týždňom gravidity (pravdepodobnosť zdravotného postihnutia je menej než 10 %), ťažkú nezrelosť (novorodenci narodení medzi 27. a 29. týždňom) a extrémne ťažkú nedonosenosť u detí, ktoré prišli na svet pred 26. týždňom tehotenstva.

Posledné dve kategórie sú obvykle spojené so závažnejšími zdravotnými problémami, a preto tieto deti väčšinou strávia v nemocniciach dlhší čas. Okrem nízkej pôrodnej váhy mávajú predčasne narodené deti nízku telesnú teplotu a v prípade strednej až ťažkej nedonosenosti im navyše nefungujú niektoré orgány, predovšetkým pľúca.

Pre rodičov je to šok

Predčasný pôrod v každom prípade znamená pre rodičov šok. „Na predčasný pôrod sa nedá pripraviť. Je to veľký zásah do života mamičky a celej blízkej rodiny. Odrazu je všetko úplne inak, ako ste si predstavovali, nič sa nedá vrátiť. Dieťatko je na svete a začína sa boj o jeho krehunký život.

Je to veľmi náročné obdobie, plné strachu, obáv a zvratov, ale i pocitov víťazstva, radosti z pokrokov a dobrých správ. Čím menšie a zraniteľnejšie sa dieťatko narodí, tým je cesta dlhšia a náročnejšia.

Ale dnes je medicína na skvelej úrovni, z roka na rok rastie počet detí, ktoré tento neľahký štart do života zvládnu bez vážnejších následkov, drvivá väčšina je zdravá,“ hovorí Lucia Žáčková, riaditeľka občianskeho združenia, ktoré pomáha rodinám s nedonosenými deťmi.

Lucia vie veľmi dobre, o čom vraví, pretože sama je mamičkou dnes už päťročného dievčatka Elly, ktorá sa narodila v 26. týždni tehotenstva s pôrodnou váhou 730 gramov.

Nie ste v tom sami!

Naše združenie tohto roku v januári spustilo projekt Nie ste v tom sami. Ak ste sa teda ocitli v tejto zložitej životnej situácii, neváhajte a pripojte sa. Do formulára na stránke Nejstevtomsami. nedoklubko.cz zapíšte údaje o svojom predčasne narodenom bábätku, t. j. jeho meno, váhu a týždeň gravidity, v ktorom sa narodilo.

Pridajte svoj príbeh a odkaz pre vystrašených rodičov, ktorí sú ešte len na začiatku dlhej cesty, ale vy ju už máte za sebou alebo ste aspoň v jej polovici. Rodičia, ktorí už strávili dni, týždne a mesiace pri inkubátoroch, vyhrievaných lôžkach, v odstriekavacích miestnostiach, čakárňach a nemocničných bufetoch, sú presne tí praví, ktorí môžu povzbudiť tých, ktorí sa s týmito stresujúcimi okamihmi ešte len zmierujú.

Pocit, že tým niekto už prešiel a že sa dočkal úspešného konca, môže novopečených rodičov nedonosencov obrovsky posilniť. „Naším cieľom je, aby noví rodičia nedonosených detí vedeli, že zďaleka nie sú sami. Že takto je viac či menej zasiahnutá jedna z desiatich rodín na celom svete.

A že máme to šťastie a v našich centrách je o nedonosené deti dobre postarané. Potrebujú pomoc rodičov, vieru a presvedčenie, že to bude v poriadku, že všetci okolo nás robia maximum, skrátka, že v tom nie sú sami,“ hovorí Lucia Žáčková.

Koniec dobrý, všetko dobré

„Deti som mohla po prvý raz klokankovať už tretí deň po narodení. Odvtedy sme s manželom túlili a klokankovali na striedačku počas každej našej návštevy, kedy sme deťom vozili odsaté materské mliečko. Janíčko i Eliška strávili v nemocnici celkom 62 dní.

Po všemožných vyšetreniach sme konečne mohli ísť domov; 11. februára 2014, dva mesiace po pôrode, sme sa vydali na tú zatiaľ najkrajšiu spoločnú cestu,“ opisuje Viera vytúžený odchod domov.

„Doma nastal kolotoč, ale podarilo sa nám všetko zladiť dosť skoro, a tak to nebolo vôbec desivé. Zo začiatku sme museli veľa chodiť po kontrolách kvôli kompletným vyšetreniam, ale stálo to za to. Deti boli pod dohľadom a všetko, našťastie, dopadlo dobre. Dnes majú naše deti už rok a pol a je krásne sledovať, ako doháňajú svojich vrstovníkov. Janík už krásne ťapká a Eliška začína pomaličky obchádzať nábytok.

Je o trochu viac bojazlivejšia a všetko robí tak tri mesiace po bračekovi,“ hovorí Viera a dodáva: „Do konca života budem vďačná všetkým zdravotníkom, ktorí sa podieľali na záchrane a starostlivosti o naše deti, tak isto ako mojej rodine a priateľom za podporu a pomoc, keď sme ju najviac potrebovali.“

Opičte sa po kengurách

Klokankovanie je metóda, pri ktorej sa predčasne narodené dieťa prikladá priamo na telo mamičky alebo tatka. Priamym telesným kontaktom kože na koži sa tak vytvára prostredie, ktoré nedonoseným deťom pomocou telesného tepla a počuteľného tlkotu srdca pripomína prostredie v maternici, čo má pozitívny vplyv na ich vývoj.

Klokankovanie bolo po prvý raz použité v Kolumbii v roku 1978. Keďže tu chýbali inkubátory, matky začali zahrievať svoje deti vlastným telesným teplom. Lekári pritom vypozorovali, že takto nosené deti majú nižší výskyt infekcií a deti si s matkami oveľa rýchlejšie vytvorili pevné puto oproti deťom uloženým v inkubátore.

Podľa odborných štúdií klokankovanie znižuje úmrtnosť predčasne narodených detí, zabraňuje infekciám, podporuje rast a schopnosť termoregulácie. Predovšetkým má však zásadne pozitívny dopad na vytváranie vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi.

Prečo práve my?

Pri celých 40 percentách predčasných pôrodov nie je príčina príliš skorého spustenia pôrodu objasnená, pri ďalších je identifikovaná infekcia, niekedy ide o komplikáciu vyšetrenia plodovej vody. To všetko vedie u mnohých matiek predčasne narodených detí k sebaobviňovaniu a neustálemu kolotoču otázok a pochybností: Prečo sa to stalo práve nám? Mohla som tomu nejako zabrániť?

Možno keby som (ne)urobila to alebo ono... Predčasný pôrod skrátka predstavuje obrovský nápor nielen na telo, ale i na psychiku novopečených rodičov. K tomu sa pridružuje veľký strach o bábätko, pocity úzkosti a neistoty, ktoré navyše trvajú veľmi dlho, pretože skôr narodené dieťa a jeho zdravie sú v ohrození dlhé týždne.

Navyše, prakticky žiadna žena s možnosťou skoršieho pôrodu nepočíta, takže keď príde, zastihne ju celkom nepripravenú. Ak pripočítame nemožnosť byť so svojím práve narodeným dieťaťom v neustálom fyzickom kontakte a s tým súvisiace pocity bezmocnosti a rodičovského zlyhania, máme tu životnú križovatku, v ktorej sa psychika dostáva pod obrovský tlak.

Pokiaľ ste sa teda dostali do podobnej situácie, máte pocit, že je všetko zle a že vám vlastne nikto nerozumie, neváhajte a vyhľadajte psychologickú pomoc. Vaše dieťa vás predsa potrebuje predovšetkým zdravú a silnú.

Vieme to najlepšie

Slovenská republika patrí v starostlivosti o predčasne narodených a rizikových novorodencov k svetovej špičke. Prispelo k tomu zavedenie nových postupov v intenzívnej starostlivosti v 80. rokoch 20. storočia, ale predovšetkým zriadenie perinatologických centier.

Tie sú vybavené práve na starostlivosť o deti narodené od 24. do 32. týždňa tehotenstva. Od polovice 90. rokov systém funguje tak, že všetky nemocnice v regióne sú povinné odoslať ženu s hroziacim predčasným pôrodom alebo s komplikáciami vedúcimi k predčasnému ukončeniu tehotenstva do týchto zariadení tak, aby k samotnému pôrodu došlo práve v špeciálne vybavenom perinatologickom centre.

Tak je zaistená okamžitá špičková starostlivosť o predčasne narodené deti. Programu sa hovorí transfer in utero alebo prevoz v maternici. Keď sa dieťatko narodí tam, kde sú na opateru o neho najlepšie vybavení, odpadá množstvo komplikácií, súvisiacich s prevozom krehkého nedonosenca.

Malíček

Malíček je občianske združenie, ktoré vzniklo oficiálne v apríli 2011 z iniciatívy rodičov predčasne narodených detí. Sú mostom medzi rodinami a odbornou verejnosťou, aby prispeli k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti a ich rodiny. Participujú na rôznych projektoch, snažia sa o zviditeľnenie problematiky predčasných pôrodov, starostlivosti o "predčasniatka" a o komplexnú starostlivosť o rodiny.

www.nasmalicek.sk

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma