AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Nechce požičiavať svoje hračky? Skúste toto

Aj vaše dieťa nechce požičiavať hračky? Možno z toho vyrastie, možno však bude potrebovať usmerniť.
Nechce požičiavať svoje hračky? Skúste toto

Prirodzene, nehovoríme o deťoch do jedného roku, ktoré sa potom, čo im niekto zoberie vec, ktorú práve skúmajú, usedavo rozplačú. Reč je o batoliatkach či mladších predškolákoch, ktorí sa odmietajú deliť o svoje obľúbené kúsky, od ostatných však túto schopnosť vyžadujú.

Predškolák

Čo si dieťa môže dovoliť a čo nie

Zhruba od prvých narodenín by ste mali dieťa začať cielene pripravovať na to, že sa postupne z vašej bezpečnej ochrannej náruče bude vydávať do ľudskej spoločnosti, kde bude musieť nejakým spôsobom kooperovať s ostatnými. A to v sebe zahŕňa i schopnosť podeliť sa s nimi.

Krik je normálny

Máloktoré dieťa odmalička ochotne požičiava všetko, čo má. Väčšinou je reakcia presne opačná: krik, plač, jedovanie sa, bitka. Zaujímavé je, že batoliatka tak nejako automaticky predpokladajú, že s nimi sa rád podelí každý, zatiaľ čo ich veci sú jednoducho ich.

Keď nastane spor o hračku vášho potomka, rozhodne nezaujímajte pozíciu mŕtveho chrobáka. Skúste sa na problém pozrieť jeho uhlom pohľadu: Mám peknú vec, s ktorou sa rád hrám, dosiaľ tu stále bola len pre mňa, a odrazu prišiel niekto úplne cudzí a jednoducho mi ju vzal.

Nie je to k zlosti? Začnite tým, že obrátite pozornosť dieťaťa k pocitom toho druhého: Pozri sa, teraz to dievčatko plače a je veľmi smutné. Čo keby sme jej to auto na chvíľu požičali, a potom sa zase vystriedate?

Chce to trpezlivosť

Nečakajte však, že to pôjde rýchlo a ľahko. Sú síce i poddajné deti, ktoré rady urobia, čo od nich rodičia žiadajú, hoci by sa im to priveľmi nepáčilo, to sú však spravidla ratolesti tých druhých. Tým vašim bude veľmi pravdepodobne trvať dosť dlho, kým zistia, že na výmennom systéme a vzájomnom zdieľaní predsa len niečo je.

Dôležitý je preto trpezlivý prístup, vysvetľovanie, upozorňovanie na lepšie stránky vzájomnej kooperácie a pokoj. Čím viac budete na dieťa tlačiť a čím viac dáte priechod svojim negatívnym emóciám, tým pravdepodobnejšie je, že sa vaše batoľa zablokuje a už s ním nepohnete.

V tom sú totiž naše batoľatá doslova majstrami. Je to ťažké, ale pokúste sa ovládnuť a nelámať palicu nad svojím malým lakomcom.

Obľúbenci sú tabu

Aby ste svojho potomka celkom neodradili, vezmite do nezrušiteľnej ochrany jeho najväčšieho obľúbenca. Ak má vaše dieťa hračku, ktorú odmieta pustiť z ruky vo dne v noci, a musíte sa kvôli nej vrátiť z diaľnice pri odchode na hory, pretože bez nej sa jednoducho nedá odísť, mal by taký maznák mať na povinné požičiavanie imunitu.

Nenúťte ratolesť požičiavať vec, ktorá je pre ňu extrémne dôležitá, tak isto ako nikto nenúti vás, aby ste niekomu odovzdávali svoje talizmany, napriek tomu, že ich zmyslu možno nerozumiete ani vy sami.

Domov a rodina | Psychológia a vzťahy | Životný štýl | Predškolák | Školák

Učme deti k etikete

Keď teda dôjde ku konfliktu pre obľúbenú hračku, do sporu sa vložte a kamarátovi či kamarátke vysvetlite, že toto je veľmi obľúbená hračka vášho dieťaťa, s ktorou sa zatiaľ nedokáže ani na chvíľu rozlúčiť.

Zároveň ponúknite iné hračky, ktoré požičať môžete. Pokiaľ sa však váš syn či dcéra začne hádať aj o tie, musíte byť dôslední a trvať na uzavretej dohode – imunitu má len najväčší obľúbenec.

Ako sa do lesa volá

Pomerne spoľahlivým receptom, ako donútiť malého tvrdohlavca, aby sa o svoje hračky začal deliť, je uplatniť postup: Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva. Keď sa teda vaše dieťa odmieta deliť o svoje hračky, nebude si ani požičiavať nič od iných.

Väčšinou to funguje, obzvlášť v prípadoch, kedy k vám na návštevu príde kamarát s niečím, po čom váš potomok dlho túži. Takú konšteláciu môžete využiť: Môžeš si od neho požičať jeho lietadlo z animovaného filmu, on sa však na oplátku môže hrať s tvojou autodráhou.

Takému ultimátu obvykle neodolajú ani tie najtvrdošijnejšie batoľatá. Tak dieťa naučíte, že požičiavanie hračiek je vzájomná radosť.

Buďte príkladom

Tak ako vo všetkých iných oblastiach ľudského konania i tu hrá obrovskú rolu vlastný príklad. Keď sa niektorý dospelý (alebo skôr „dospelý“) bezmála pobije o mobilný telefón alebo iPad, ťažko potom môže hovoriť do duše svojim deťom, ktoré sa nechcú deliť o svoje hračky.

Pokiaľ je však zdieľanie a ochota rozdeliť sa bežnou súčasťou života rodiny, môžete argumentovať: Ja sa tiež delím s oteckom o časopis – najprv si ho prečíta on a potom mi ho požičia.

Životný štýl | Batoľa

Obliekať dieťatko vie byť pekne frustrujúce

Deti sa, ako je známe, učia napodobňovaním, a tak vlastný príklad funguje obvykle zo všetkého najviac. Môžete tiež dieťaťu ukázať, ako to vyzerá, keď sa zlostí kvôli nejakej hračke, ktorú si trebárs práve vypožičal jeho súrodenec. Taká malá herecká etuda môže poskytnúť ratolesti cenný obraz vlastného konania.

Podobne efektívne je aj zrkadlenie – keď za vami dieťa príde, že hračku kamarátovi na návšteve nepožičia, správajte sa ako jeho zrkadlo. Niektoré deti to rozosmeje, iné zaskočí, väčšinou ale pochopia, že sa hráte na jeho správanie, ktoré nie je úplne správne.

Zastavte akútnu zlosť

To všetko však môžete robiť v situáciách, kedy je vaše dieťa relatívne v pokoji. Keď sa však dostalo do afektu, treba, aby zistilo, že rozumiete tomu, prečo sa zlostí, zároveň ale trváte na tom, o čo sa dlhodobo vo výchove usilujete.

Najjednoduchšie je vysloviť to, čo práve cíti, treba mu povedať: Aha, ty sa teraz hneváš, pretože nechceš požičať kamarátovi hračku. Tým ho donútite, aby si uvedomilo, čo je za jeho plačom alebo zlosťou. Niekedy sa totiž deti zlostia tak intenzívne, až zabudnú prečo.

Potom mu môžete pomôcť vlastným príkladom a pochopením: Rozumiem ti, tiež sa mi to nepáčilo, keď som bola malá, ale postupom času som prišla na to, že je lepšie rozdeliť sa, tak bež a skús to tiež.

Alebo mu môžete priblížiť vaše vlastné pocity: Je mi ľúto, že plačeš, a veľmi ma trápi, že sa nechceš deliť, nemohol by si to predsa len skúsiť? Keď vysvetľovanie nezaberie, neostáva iné, len uplatniť už spomínaný model o volaní do lesa – kto sa nedelí, nebude sa hrať s cudzími hračkami.

Vy ste rodičia

A ešte jedna vec hrá niekedy dôležitú rolu – naša snaha vyzerať dobre pred ostatnými. Niektorí rodičia podliehajú pocitu, ktorý mnohí z nás nadobudli v detstve, že sa musíme zavďačiť svojmu okoliu. Potom zasahujeme možno príkrejšie, ako je nutné, aby ostatné matky a otcovia nemali pocit, že naše dieťa ublížilo tomu ich a my sme nič neurobili.

Takým motívom na výchovné zásahy sa pokiaľ možno snažte vyhnúť – vaše dieťa im totiž nerozumie a mohlo by sa cítiť ukrivdené, trebárs keď vlastne neviete, kto začal s naťahovaním o určitú hračku, pre istotu však pokarháte svojho potomka. Koniec koncov – i to druhé dieťa má rodičov, ktorí by v prípade potreby iste zasiahli.

Predškolák | Školák

WingTsun tréning pre deti ako prevencia

Poraďte sa s odborníkom

Keď dieťa vášmu dlhodobému snaženiu stále odoláva a konflikty sú na dennom poriadku, pretože už možno nastúpilo do jaslí alebo do škôlky, nebojte sa poradiť s odborníkom. Prvú konzultáciu vám môžu poskytnúť zdravotné sestry z jaslí a pedagogičky zo škôlky.

Jednak vidia situáciu z iného uhla pohľadu a nie sú v nej osobne citovo zainteresované, jednak poznali vaše dieťa v situáciách, v ktorých ho vy obvykle nevidíte. Keď i ony majú pocit, že riešenie je v nedohľadne a situácia sa dlhodobo nelepší, navštívte detského psychológa.

Nemusíte sa báť – na prvú konzultáciu obvykle chodia len rodičia, takže môžete vybraného psychológa okuknúť a dieťa k nemu priviesť až neskôr.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma