AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Najlepší vek dieťaťa prežívate práve teraz!

Premýšľali ste niekedy nad tým, ktorý vek vášho dieťaťa bol alebo je ten naj? Užívajte si to, čo máte, pretože ideálne obdobie prežívate práve teraz. Vyspovedaní rodičia s tým súhlasia.
Najlepší vek dieťaťa prežívate práve teraz!

Povedzme si to na rovinu: Na bábätko ste sa tešili, snažíte sa byť vzornou mamičkou, ale napriek tomu vám občas starostlivosť o dieťa i predsavzatia, ktoré ste si dali, prerastajú cez hlavu. Psychológovia sa zhodujú v tom, že je to predovšetkým preto, že materstvo ako také je nesmierne komplikované a veľmi vyčerpávajúce.

Pokiaľ sa včas nenaučíte dobíjať baterky, môžete trpieť rovnakým vyhorením ako zdravotníci, právnici, členovia vyššieho manažmentu, ale aj učitelia. Netreba však hneď hádzať flintu do žita.

Nami oslovené mamičky a oteckovia sa zhodli, že hoci majú občas starostí nad hlavu, sú nevyspatí a podobne, aj tak by nemenili: „Stačí, aby sa na mňa moje dieťa usmialo, aby mi dcéra namaľovala obrázok, aby ma pochválila, že som ako princezná, a všetok stres a tá neskonalá únava miznú.“

Tiež je všeobecne platnou pravdou, že ktorejkoľvek mamičky sa spýtate, povie vám, že jej dieťa je v najlepšom veku práve dnes. Že spoločne prežívajú to najnádhernejšie obdobie, ktoré už sa asi nikdy nebude opakovať. Pokiaľ ste ešte len mamička-čakateľka, máme pre vás stručný prehľad toho, čo vás
v nadchádzajúcich obdobiach života čaká a na čo sa môžete tešiť.

A je to tu

Pripravte sa na to, že nič nebude také, ako sa vám snažia vysvetliť rodičovské príručky. Má vaše dieťa podľa harmonogramu od renomovaného odborníka vstávať dvakrát za noc a budiť vás svojím krikom? Tak prečo práve vaše zlatíčko dokáže koncertovať aj jedenásťkrát za noc? Malo by vaše dieťa ochotne prechádzať z materského mlieka na príkrmy?

Kto na to prišiel, keď vy mesiac bojujete za lyžičku prehltnutého mrkvového pyré? Batoliatka že ľahko rešpektujú autority a s nástupom do škôlky nemajú problém? A to tvrdí kto?! Jednako len v každej komplikovanej situácii hľadajte nielen samé negatíva, ale aj pozitíva.

Napríklad to, že keby všetko išlo hladko, veľa by ste si toho v živote nepamätali. Respektíve inak: Možno pamätali, kde by ste však čerpali všetky tie zážitky do historiek, o ktorých raz zistíte, že sú nie tragické, ale vtipné?

Užívajte si každý moment

Všetky chvíle, ktoré so svojím potomkom trávite, sú čarovné. Vďaka nemu a jeho schopnostiam sa vraciate do detských liet, objavujete v sebe netušené možnosti, tešíte sa z toho, aký poklad ste priviedli na svet. Ideálne je ešte mať na pamäti vetu skúsených rodičov: „Malé deti rovná sa malé starosti, veľké deti prinášajú veľké starosti.“

Keď je pravdivá, prežívate dnes naozaj tie najkrajšie chvíle svojho života. Tak ich nepremárnite vďaka prípadným chmáram z únavy, ale radujte sa aj z komplikácií, ktoré vo svetle toho, o čom máte zatiaľ asi len hmlisté tušenie, vyzerajú celkom ako zábava.

Keď mi v pôrodnici priniesli to malé dieťatko, ktoré nevážilo ani tri kilá, raz mi ukázali preobliekanie, prebaľovanie a dojčenie, a to všetko v noci tri hodiny
po pôrode, myslela som si, že to nezvládnem. Bolo to toľko informácií odrazu, ktoré si človek musí zapamätať, a Kristínka bola taká maličká a krehučká...

Zo všetkého najviac ma desilo, že nezvládneme dojčenie a kúpanie, to bola moja veľká nočná mora – ako mám dieťatku držať hlavičku i telíčko, mydliť ho, oplachovať a to všetko, keď mám len dve ruky? Naozaj som mala chvíľami panickú hrôzu z toho, že nezvládnem povinnosti, ktoré sa na mňa valili zo všetkých strán.

Aj z dojčenia som mala strach, ale to sa tiež, našťastie, zaobišlo bez problémov a dnes si ho užívam ako intenzívny čas, kedy sme s malou len vo dvojici. Intimita dojčenia je absolútne neprenositeľná. Naplno si užívam tie chvíle, keď sme iba my dve, cítime vzájomný kontakt a neopakovateľné spojenie.

Našťastie sme na to neboli samy, veľmi mi pomohla staršia sestra
i mamka a za pár dní zmizli aj obvyklé obavy, či všetko robíme tak, ako by sme mali. Prvý úsmev bol pre nás tou najväčšou odmenou. A pretože som zároveň trojnásobná teta, dobre viem, ako rýchlo tie prvé týždne s dieťatkom utečú, takže sa snažím užívať si ich čo najviac.

Tú vôňu bábätka, ktorú nič nenapodobní, opatrnú komunikáciu, ktorou sa ubezpečujeme, že sme tu s Kristínkou a pre ňu, každodenné pokroky, úsmevy, dotyky, smiech, jednoducho, všetky tie po prvý raz. Je to skutočne nádhera, ktorú by som nevymenila za nič na svete! Asi tak, ako každá mamička, ktorá miluje svoje dieťa.

Naša Katka bude mať čoskoro 1,5 roka. Je to čarovné obdobie, kedy už máme za sebou väčšinu mamičkovských záležitostí – ťažkosti s dojčením a odmietanie príkrmov, koliky, problémy s trávením, preplakané noci... Tak isto ako počas prvého roku života je úžasné pozorovať pokroky, ktoré Kačenka robí.

Stačí, keď ju babička nevidí pár dní, a nestačí sa diviť, čo všetko nové Katka vie. Že už sa vie otočiť na bruško, posadiť sa, či dokonca postaviť. Už pár mesiacov chodí. Jej chôdza je však stále ešte trošku neistá, ale zdokonaľuje sa každý deň. Pohybuje sa už neuveriteľne rýchlo, a skúša dokonca utekať, aj keď je to zatiaľ nad jej sily. Najviac ma fascinuje, že to všetko ide tak rýchlo.

Katka už je tiež schopná občas sa sama najesť, takže spolu môžeme sedieť pri stole a spoločne jesť. Ona na detskej stoličke, ja za stolom. Začína už aj hovoriť, a to je skutočne veľká zábava „rozprávať“ sa s ňou.

Je až neuveriteľné, že s takou obmedzenou slovnou zásobou je ten malý človiečik schopný požiadať vlastne úplne o všetko a tak isto je udivujúce, že také malé dieťa má úplne zreteľný zmysel pre humor. Dokáže urobiť vtip tak, že na niečo ukáže a sama sa začne smiať. Katka je teraz naozaj rozkošná a dúfam, že jej to ešte chvíľu vydrží.

Ondro vyzerá na sedem, a niekedy sa správa ako štvorročný. Na jednej strane veľa mudruje a filozofuje o živote, ale emočne je to stále malý chlapec – keď prehrá v kartách, začne plakať. Super je, že z väčšej časti už je sebestačný – sám sa naje, oblečie, zariadi si kopu vecí.

Pretože celkom rád hovorí a nemá s tým problém, dohodne si kopu vecí sám – pozve sa k niekomu na návštevu, pozve niekoho na obed alebo deti na premietanie filmu, objedná si jedlo v reštaurácii... Už je to jednoducho
parťák, s ktorým sa dá podnikať množstvo vecí.

Chodíme na výlety na bicykli, spoločne lyžujeme a chodíme na golf. Má rád školu, učí sa čítať a písať, a to ho veľmi baví. Príjemne ho prekvapí, že si nejaké slovo môže prečítať sám a už vie, čo znamená. Samozrejme, má tiež napočúvané vety dospelých, ktorými nás zásobuje.

Je neuveriteľne vynaliezavý v argumentácii a má skvelé presvedčovacie techniky, ak chce niečo dosiahnuť. Pochopiteľne, pri takej príležitosti exceluje v schopnosti, ako rodičov „uvariť“ – napríklad tak, že chytí tatka okolo krku a vyhlási: „Ty si môj najlepší ocko na svete a ja ťa veľmi milujem!“ Samozrejme, že nás tiež dokáže rozčúliť dobiela a pekne brnkať na naše nervy, ale to krásne prevažuje a je to teraz veľmi príma vek, ktorý si užívame.

V štyroch rokoch je Barborka už naozaj „veľké“ dievča – väčšinou je s ňou bezproblémový dohovor, pretože obdobie vzdoru je preč. Skvelé je, že je veľmi samostatná, bez našej pomoci zvládne skoro všetko. Naje sa bez pokvickania, oblečie sa a obuje, väčšinou prespí celú noc, a keď už sa prebudí, neplače, ale príde, nepociká sa vo dne ani v noci...

Je fakt, že sa vlastne ani nečudujem, že v tomto veku začínajú oteckovia vnímať svoje deti ako rovnocenných parťákov a užívajú si s nimi zlostenie, aktivity na bicykli a ďalšie... Veľmi pekne sa s ňou aj zhovára, má záujem o všetko a z toho pramenia dlhé diskusie a kopa otázok.

Sú to však logické otázky, z ktorých má človek radosť a neobťažuje ho na ne odpovedať. Aj keď väčšinu času pôsobí ako veľké samostatné dievča, ešte stále sa so mnou rada pomazná, a keď je v nejakej nepohode, prítomnosť ocka vždy pomôže. Otcovstvo je vážne úžasná vec.

S úžasom posledné roky sledujem, ako moja „malá“ rastie. Pred nedávnom to bolo také malé stvorenie... Akoby to bolo včera, keď bola malé bábo, ktoré som dojčila, prebaľovala a uspávala. Čas však rýchlo letí a postupne sa to, samozrejme, začalo meniť, ale vždy som mala pocit, že to rozhodujúce slovo mám ja, aspoň kým začala chodiť do školy.

S tým nastúpila aj akási nevôľa či vzdor. Je síce pekné, že má svoj vlastný názor, ale pocit, že už ma tak nepotrebuje, mi trochu prekáža. Vďaka tomu som si však aspoň uvedomila, že moje dieťa začína mať svoj život. Vlastne ani neviem, kedy a ako sa to stalo, že si stihla vytvoriť vlastný svet a stala sa samostatnejšou.

Na tomto období je krásne, že sa vo vzťahu matky s dcérou utužuje i priateľstvo. A spätne si uvedomujem, že aj ona učila mňa – stať sa opäť dieťaťom. Teším sa na obdobie, keď už bude dospelá a budú z nás najlepši priateľky, jedna druhej sa budeme navzájom zdôverovať.

 

Hlavné medzníky

  • dvojmesačné dieťa vníma zvuky a smeje sa na „svojich blízkych“. očami sleduje priestor okolo seba. Miluje kontrastné farby.
  • v troch mesiacoch siaha po objektoch. usmieva sa, keď je mu dobre, mračí sa pri nepríjemných momentoch.
  • v štyroch mesiacoch brble – snaží sa vydávať zvuky, hovoriť. tiež uvoľňuje pästičky.
  • Šesťmesačné bábo sa prevaľuje, dokáže do ruky uchopiť hračku. pomaly ochutnáva rozmixované príkrmy, ktoré mu mamička začína zavádzať do stravy.
  • v siedmich mesiacoch reaguje na meno, dokáže hľadať ukryté predmety. dokáže jesť fingerfoods, niektoré deti v tomto veku vyslovia prvé slovko – zhluk slabík.
  • ročné vie chodiť samostatne alebo s podporou, rado napodobňuje dospelých. Má slovnú zásobu asi troch až siedmich slov.

 

Čo baví batoľatá?

V roku a pol samostatná chôdza a zlepšujú si reč. Dvojročné skáču, dokážu poskladať jednoduché vety, ak sa im chce, počúvajú jednoduché príkazy – hoci vám to tak možno nepripadá. S ohľadom na prudký rozvoj myslenia sa ľahko unavia, po obede ešte vyžadujú pravidelný spánok.

Trojročné dieťa vie chodiť po schodoch, dokáže triediť objekty podľa tvaru a farieb, spieva. Je už prakticky to, čo dospelý, len menej solené a vyprážané. V štyroch rokoch dokáže tráviť chvíle aj s inými dospelými než členmi rodiny, maľuje kruhy, štvorce a tiež hlavonožce.

V piatich rokoch počíta do desať, vie sa obliecť. Veľmi dobre zvláda jemnú motoriku, viac-menej je pripravené na nástup do školy. Pokiaľ sa vám vaše dieťa zdá „oneskorené“, nepanikárte. Rozptyl medzi jednotlivými činnosťami a ich zvládnutím môže byť až trojmesačný, s vekom sa interval predlžuje.

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma