AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Najhorúcejšie témy prvého roku dieťatka

Nepotrebujete horoskop, aby ste vedeli, čo sa bude prvý rok s vaším dieťatkom diať. Na rozdiel od toho astronomického je totiž materský vesmír pomerne konštantný a ľahko predvídateľný. Môžeme vám tak dopredu prezradiť, ktoré hlavné témy budete v prvých dvanástich mesiacoch svojho drobčeka najviac riešiť...
Najhorúcejšie témy prvého roku dieťatka

To, že nepôjde o trendy farbu rúžu alebo najúčinnejšie sérum proti mimickým vráskam, vám zrejme došlo už v pôrodnici. Váš svet sa otriasol v základoch, vo vás sa teraz odohráva nová evolúcia a svet dosiahol iný rozmer. Dovolenka? To už nie sú Kapverdské ostrovy, ale dvadsať minút ticha a pokoja s kávou pri odpoludňajšom spaní bábätka.

Zdolávanie prekážok v extrémnych podmienkach? To nie je výstup na Mont Everest, ale nočná výhra nad horou nevyžehlenej bielizne Mont Perus. Funkčná životospráva? Predtým ovos, zelenina a proteíny, dnes už hrnček kávy a rýchle cukry z vyjedenej špajze. A čo ešte tie zmeny v komunikácii so zvedavým
(a vševediacim) okolím! Pripravte sa, že jej obsahom budú v prvom roku po pôrode najmä nasledujúce horúce témy:

„A ako vám spí?“

Toto bude zaručene jedna z najčastejších otázok, na ktoré budete (nevyspato) odpovedať. Hoci poučky uvádzajú potrebu spánku dieťaťa v prvom roku medzi 20 (novorodenec) až 12 hodinami (ročné dieťa), v šestonedelí budete mať pocit, že nerobíte nič iné, len dojčíte a uspávate. Všetko sa však zmení po troch mesiacoch, kedy sa deťom vytvára pevný režim.

Bábätko noste čo najčastejšie pritúlené v náručí, až do šiestich mesiacov
ho nie je možné „rozmaznať“ (iba láskyplne podporiť), a nastavenie „pravidiel“ nechajte až na obdobie po pol roku.

Pediater Martin Gregora uvádza výpočet základných pravidiel pokojného dojčenského spánku: „Pokojné rodinné prostredie a vyrovnané bábätko, to je zázemie, ktoré zásadným spôsobom pomáha spokojnému spánku dieťaťa. Ďalej ukladanie do postieľky v bdelom stave, kedy sa naučí usínať samo. Rituály, teda rovnaké alebo aspoň podobné podmienky, pri ktorých sa zaspáva. A nepokojným deťom dopriať pevnejšie zabalenie.“

„Dojčíš, alebo dávaš fľašku?“

Ak budete dojčiť, pridá sa ešte podotázka, či tak robíte v pravidelných intervaloch, alebo reagujete na potreby bábätka. Laktačná liga odporúča dojčiť tak, ako si dieťa povie, a najmä v šestonedelí by to tak rozhodne malo byť.

Avšak množstvo mamičiek (vrátane mňa) vám poradí dodržiavať následne aspoň určité pravidelné intervaly, kedy dieťa bude nielen efektívnejšie piť a vy nebudete s boľavými prsníkmi stále len dojčiť, ale tiež predídete bolestiam bruška z preplneného žalúdka.

Laktačná poradkyňa radí: „Pre úspešné dojčenie je veľmi kľúčové obdobie šestonedelia. Spočiatku, na správne naštartovanie laktácie, teda dostatočnú tvorbu mlieka, je nutné dieťa dojčiť tak, ako samo vyžaduje, z oboch prsníkov a správnou technikou. Zo začiatku to môže byť veľmi často, aj každú hodinu či dve, dojčenie tiež môže trvať dlho. Všetko sa však počas prvých šiestich až dvanástich týždňov upraví, intervaly sa predĺžia a dĺžka dojčenia sa skráti.

Dieťa sa postupne naučí efektívnejšie a intenzívnejšie piť, zosilnie a nebude mu robiť problém zvládnuť nakŕmenie v priebehu kratšej doby. Dĺžka dojčenia by u starších, niekoľkomesačných dojčiat nemala presiahnuť 45 minút, inak ide skôr len o cumľanie prsníka.“

Nedojčíte? Či už nemôžete, alebo jednoducho nechcete, rozhodne sa pred okolím zbytočne neobhajujte. Dojčenie je právo a výsada, nie povinnosť, a vy ho môžete prijať či odmietnuť. Neschovávajte sa za zástupné dôvody a výčitkami sa nezaoberajte, vy rozhodujete o tom, ako dieťa vychovávať, a vaše okolie to musí rešpektovať.

„Netreba sa tým stresovať, jednoducho je to daná okolnosť,“ súhlasí doktor. „Hoci som priaznivcom dojčenia, nepovažujem nedojčenie za fatálny problém.

Nemám rád, keď napríklad niekto takej mamičke naznačuje, že absencia dojčenia dieťa poškodzuje, že príde o citové puto, ktoré vzniká práve dojčením. Toto tvrdia len fanatici a tí ešte pred pár rokmi tvrdili, že najlepšia je pre dieťa umelá strava. Dojčenie je špecifický faktor, ale vôbec nie v tom zmysle, že by ovplyvňoval citové väzby. “

„Tiež máte záchvaty plaču?“

Bolesti bruška a náhle záchvaty pravidelného večerného plaču dojčiat sú jedným z najčastejších smútkov rodičov. Pokiaľ koliku odlíšime od tzv. rastového špurtu (výživovej krízy dojčiat, ktorá trvá niekoľko hodín či dní), ostávajú príčiny dojčenskej koliky väčšinou neobjasnené. Aj následná liečba je tak skôr o skúšaní rôznych režimových opatrení, ktoré vedú k úľave.

V absolútnej väčšine prípadov odznievajú ťažkosti s boľavým bruškom
v troch mesiacoch dieťaťa, kedy je tráviaci systém zrelší a bábätká sa viac hýbu. Zistilo sa, že u detí často nosených v šatke (či zavinovačke) sa výskyt kolík objavuje menej často a s miernejším priebehom.

Neonatologička hovorí: „V prípade podozrenia na dojčenskú koliku by som skúsila nasledujúci postup: po prvé, po každom dojčení nechajte dieťa dostatočne odgrgnúť (držte dieťa i niekoľko minút vo zvislej polohe); po druhé, pri bolestiach bruška zbaľte dieťa do klbôčka, je to úľavová poloha; po tretie, môžete skúsiť jemnú masáž bruška; po štvrté, položte na bruško dieťaťa teplý ručník alebo nahriatu plienku; po piate, kúpte kvapky, ktoré znížia plynatosť dieťaťa; po šieste, skúste podávať probiotiká.“

„Už sa otáča? Už vám lezie?“

Len čo sa posadíte na lavičku v parku medzi ostatné mamičky, začne nevyhlásená súťaž o titul „najšikovnejšie bábätko“. Najostrejšie sledovanými kategóriami sú najmä disciplíny ako pretáčanie, lezenie a chôdza.

Klinická psychologička k tomu dodáva: „Rodičia by si mali uvedomiť, že vývoj každého dieťaťa je veľmi individuálny a jedinečný. Je dobré rámcovo vedieť, čo by malo dieťa v akom období vedieť a poznať, ale tiež je vhodné mať na pamäti, že sa vývoj môže od danej tabuľky odkloniť a nemusí znamenať oneskorený vývoj. Každé dieťa má iné vstupné podmienky do života, napríklad má iné genetické dispozície.

Je vhodné deti neporovnávať, pretože tým si rodičia zbytočne ubližujú a menej sa radujú z toho, že majú dieťa zdravé a v poriadku. Pokiaľ je dieťa spokojné, postupuje svojím tempom a bavia ho nové podnety, nemajú sa rodičia prečo znepokojovať.“

„Dávaš kľúče do chladničky?“

Zhruba do prvých narodenín dieťaťa budete roztržitá, nesústredená a tak trochu mimo. Kvôli nevyspaniu, večnému nestíhaniu, a predovšetkým kvôli dojčeniu (ktoré svojím uvoľňovaním určitých hormónov „zatemňuje“ mozog) budete zabúdať a robiť šialené veci (napríklad odídete na celý deň z domu bez toho, aby ste zavreli vchodové dvere, čo sa mi raz podarilo). Nemôžete za to.

Máte prosto „dieťa na mozgu“ a príroda vedela, prečo vás uvaliť do tejto okolím často vysmievanej „kliatby“. Neurologička a neuropsychiatrička Louann Brizendine vysvetľuje: „Stav zmätenosti a nesústredenosti matky je po pôrode a v prvom roku dieťaťa veľmi obvyklý. Dojčenie ho môže ešte zvýšiť a predĺžiť.

Tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za koncentráciu a sústredenie, sú totiž prvých šesť mesiacov plne zamestnané myšlienkami na ochranu novorodeniatka. Magnetická rezonancia potvrdila, že sa mozog tehotnej ženy v druhej polovici tehotenstva zmenšuje, zväčšuje sa, naopak, kôra (úsudková časť mozgu), aby mamička ľahšie odhadovala nebezpečenstvo číhajúce na bábätko. Do pôvodnej veľkosti a koncentrácie sa mozog mamičky vracia približne až šesť mesiacov po pôrode.“

„Kedy začnete? a budeš variť, alebo kupovať príkrmy?“

Odborníci jednoznačne odporúčajú začať s nemliečnymi príkrmami (zeleninou, ovocím, mäsom) až po ukončenom 4. mesiaci dieťaťa. Dovtedy totiž dieťa nie je fyziologicky pripravené prijať, jazykom posunúť a prehltnúť nemliečnu stravu z lyžičky.

Optimálna doba na zavádzanie príkrmov je podľa lekárov u prospievajúceho, plne dojčeného dieťaťa 6. mesiac, u detí na umelej strave ukončený 4. mesiac. Doktor Pavel Frühauf radí: „Zavedenie komplementárnej výživy (KV) je flexibilné, s ohľadom na individuálny vývoj dojčaťa. Dôvody na včasnejšie zavedenie KV (nie však skôr ako po ukončenom 16. týždni a nie neskôr než v 24. týždni) sú napríklad váhové neprospievanie preukázané opakovaným vážením, hlad pri neobmedzenom dojčení, prekročenie váhy 6000 g, nutnosť dojčiť alebo podávať formulu viac než 8 – 10x denne, pitie viac než 900 – 1000 ml mlieka.

V našich podmienkach je obvykle prvou súčasťou KV zeleninový, prípadne mäsovo-zeleninový príkrm, ktorý sa ponúka ako pyré najčastejšie miesto poludňajšej porcie mlieka. Spočiatku sa odporúča podávať monokomponentné pyré (mrkva, fazuľka, hrášok) a postupne v priebehu asi 2 až 3 týždňov sa podávajú viaczložkové príkrmy s pridaním chudého mäsa, asi 20 g.

Potom sa zavádza ovocný príkrm, spravidla dopoludnia. Naposledy sa zavádza cereálny príkrm (večer), spočiatku z bezlepkových cereálií (ryža, kukurica), neskôr ako kaša s obsahom lepku (ideálne však ešte v období, kedy je dieťa dojčené).“ A je lepšie variť doma, alebo dávať kupované príkrmy?

Podľa lekárov vyhovuje oboje, po zdravotnej stránke ale lepšie vyhovujú príkrmy kupované, pri ktorých máte prísnymi kontrolami a certifikátmi zaručenú kvalitu a zloženie pokrmov, bez plesní, pesticídov, konzervačných látok, dochucovadiel a iných prídavkov. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma