AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Musia deti školu milovať?

Musia deti školu milovať?

Cesta do školy

Určite, je lepšie, keď je to tak. Na druhú stranu, spomeňte si vy na obdobie, keď ste boli malá a úprimne si povedzte, či sa vám do nej chcelo každý deň ísť. Opíšte veci, ktoré vám robili radosť a iné, ktoré vás hnevali. Ak chcete, aby vaše dieťa videlo na škole len pozitívne veci, uľahčite mu život.

Nástup do prvej triedy je veľkou zmenou ako pre samotné dieťa, tak i pre ostatných členov rodiny. Prváčik má pred sebou rad nových vecí, ktoré sa musí naučiť, rodičia si musia vyhradiť čas na prípravu do školy, súrodenci si musia navyknúť, že sa im brat alebo sestra nebudú venovať toľko ako predtým…

Ideálne, samozrejme je, pokiaľ sa dieťa do školy teší a páči sa mu v nej, ale i v tomto prípade pre neho táto situácia znamená dosiaľ nepoznanú záťaž. Musí si zvyknúť na to, že je potrebné, aby takmer štyri hodiny sedelo v pokoji, sledovalo výklad a počúvalo aj iné osoby než len rodičov. Aj doma si musí vypracúvať úlohy a nemôže sa celé dni len hrať.

Kladú sa na neho nové nároky, očakáva sa od neho určitý výkon a život sa pre neho stáva o niečo zložitejším. Každé dieťa na tieto zmeny reaguje inak. Niektoré sa môže prispôsobiť viac-menej bez problémov, u iného sa môže objaviť zvýšená únava, bolesti brucha, hlavy, plačlivosť alebo sa môže začať z ničoho nič správať ako mladšie dieťa (šušle, chce spávať s rodičmi, berie menšiemu súrodencovi fľašu a podobne).

Tieto prejavy, vrátane tých zdravotných, sú do určitej miery normálne. Malé deti sa dosiaľ nevedia vyrovnávať so stresom efektívnym spôsobom a ten sa práve preto často prejavuje predovšetkým telesnými symptómami. K tomu prispieva i to, že detský organizmus ešte nie je na rozdiel od toho dospelého celkom vyvinutý a dozretý a je preto na rôzne neduhy náchylnejší.

Ako predísť problémom?

Samozrejme je menšia pravdepodobnosť, že podobné ťažkosti nastanú, keď dieťa do školy chodí rado. Základy pre postoj potomka ku škole sa formujú už v predškolskom veku podľa toho, čo počuje v škôlke a tiež podľa toho, ako o nej doma hovoríte.

Keď mu vykladáte, aká sa mu začne v škole vojna, že sa bude už stále len učiť, nebude sa môcť toľko hrať a podobne, tak sa nemôžete čudovať, že sa do nej práve nehrnie. Naopak, keď mu vysvetlíte, že si v škole osvojí množstvo dôležitých znalostí a nájde si nových kamarátov, nebude mať pocit, že ho posielate na galeje.

Základným predpokladom bezproblémového priebehu je, samozrejme, tiež to, či posielate do školy dieťa zrelé, nezrelé alebo, naopak, „prezrelé“, ktoré malo správne nastúpiť už pred rokom a teraz je pred spolužiakmi výrazne vpredu a na vyučovaní sa nudí.

Čo však robiť, aby všetko prebehlo čo najľahšie, keď už máte novopečeného prváčika? Sú nejaké faktory, ktoré sú dobre ovplyvniteľné, a potom tie ostatné, ktoré vy sami len tak nezmeníte. Pre hladký priebeh školského roku je každopádne vhodné, aby sa rodičia vopred dohodli na tom, ako všetko zorganizujú a zaviedli príslušný režim.

Pre deti je dôležitá pravidelnosť, školák by teda mal chodiť spať a vstávať v približne stále rovnakú hodinu, úlohy písať každý deň v rovnakom čase a mať jasne stanovené i ďalšie domáce povinnosti. Je samozrejmosťou, že je potrebné dbať na zdravú a pravidelnú stravu a pitný režim.

Ako ísť na denný režim?

Dobrá organizácia predíde zbytočným zmätkom a nervozite.
Predovšetkým ráno je dôležité, aby malo dieťa (a aj vy) pohodový deň. Nechajte teda na ráno len tie nevyhnutné veci a všetko ostatné si radšej nachystajte už večer.

Budete tak mať viac času, nebude dôvod na zhon a pokojné posedenie pri raňajkách bude príjemným štartom pre všetkých. Porozprávajte sa s potomkom, čo ho v ten deň čaká, vypočujte jeho obavy i to, na čo sa, naopak, teší. Pre dieťa znamená prvá trieda predovšetkým celkom nové povinnosti a môže nejakú dobu trvať, kým si na ne zvykne.

Nečakajte, že bude domáce úlohy robiť s radosťou. Priznajte si, že vás by trochu monotematické písanie písmenka „a“ tiež nebavilo. Malý žiačik sa však musí zmieriť s tým, že v živote bude musieť robiť i veci, ktoré ho príliš netešia.

Domáce úlohy by ste aspoň spočiatku mali vypracúvať spoločne s ním. Školák by určite mal mať svoj vlastný písací stôl a na prípravu do školy mu zaistite dostatočný pokoj.

K úlohám by mal zasadnúť najedený a napitý, aby sa počas práce nesťažoval na hlad ani smäd a nenútilo ho to činnosť prerušovať. Keď už sa pustí do úloh, nemalo by ho nič vyrušovať, a to ani vy sami. Keď sa potomok učí, mali by počkať nielen všetky hry a rozprávania, ale i domáce práce.

Žiadny jednoznačne ideálny učebný štýl neexistuje, bude teda predovšetkým na vás a vašom dieťati, aby ste našli spôsob, ktorý mu vyhovuje najviac. Určite však nie je vhodné tráviť nad školskými povinnosťami viac než hodinu denne, a to ani vtedy, keď ratolesti niečo nejde podľa vašich predstáv. Bola by potom preťažená a otrávená, čo by bolo skôr kontraproduktívne.

Zabudnite teda na nekonečné nacvičovanie úloh nanečisto. Raz áno, ale päťkrát už je jednoducho veľa. Neznamená to nič strašné, keď úloha nebude celkom dokonalá. Oveľa dôležitejšie je, aby vaše dieťa bolo spokojné a o dvadsať rokov nevykladalo, že vysokú školu nevyštudovalo preto, že ste v ňom v prvej triede vypestovali neprekonateľný odpor k učeniu, lebo muselo stokrát opisovať „mama melie mäso“.

Vzhľadom na to, že zmien je pre prváčika až-až, neodporúčam, aby dieťa dostalo zároveň so školskými úlohami aj novú nálož domácich prác a začalo dochádzať hneď na niekoľko nových krúžkov. Je dôležité ho nepreťažovať a dbať na to, aby malo dostatok času i na hru.

Snažte sa, aby zmien nebolo zbytočne mnoho naraz. Aby sa vyvážil negatívny nádych nových záväzkov, môžete dať dieťaťu nejaké nové privilégiá, napríklad možnosť chodiť spať o niečo neskôr.

Bolo by tiež pekné vyhradiť si každý deň chvíľku, ktorú by ste venovali len jemu a ktorú by ste strávili tak, ako si praje. Bude tak vedieť, že je pre vás dôležité aj z iných hľadísk, než je škola a že zábava sa nekončí. Tiež neberte školské výsledky prehnane vážne.

Samozrejme, sú dôležité, ale predsa len sú v živote i podstatnejšie veci, než je známka z čítania. Na nedostatky potomka upozornite, zapracujtena zlepšení, ale nerobte mu kvôli nim scény. Akurát by potom bol nešťastný a bál by sa s vami riešiť školské ťažkosti.

Je potrebné ho do života naučiť, že robiť chyby je normálne, a že je nutné sa k nim postaviť čelom a snažiť sa ich napraviť. Keď na neho kvôli nim budete kričať a zakazovať, tak si tento spôsob myslenia tak ľahko neosvojí. Chyby bude brať ako niečo nenormálne a zahanbujúce, nie ako podnet na sebarozvoj.

Navyše môže získať dojem, že je vlastne úplne neschopný a nemá teda cenu sa snažiť. Práve tak nie je dobré robiť prehnanú drámu z toho, čo dieťaťu ide a v čom vyniká. Nie je nutné usporiadať oslavu na počesť jednotky z prvouky.

Malý školák musí, samozrejme, dostať ocenenie, aby videl, že z jeho úsilia máte radosť, ale zároveň by nemal získať pocit, že vaša láska závisí čisto od jeho výsledkov. Keďže škola nie je len o učení, ale z veľkej časti aj o spolužiakoch, hrajú v celkovej spokojnosti veľkú rolu.

Dieťa bude oveľa šťastnejšie, pokiaľ bude mať v škole kamarátov. Rozhodne ho teda v nadväzovaní priateľských vzťahov podporujte a poskytnite mu čas a priestor, aby s nimi mohlo byť i mimo školu.

S čím môžu byť problémy

Ako som už spomenula, pre ratolesť môže byť prvá trieda záťažou, napriek tomu, že sa jej tam páči a zdanlivo by všetko mohlo prebiehať v úplnom pokoji. Môže však istý čas trvať, kým sa dieťa prispôsobí školskému režimu a môžu sa objaviť už vyššie spomínané bolesti bruška, plačlivosť atď.

Je dobré ho podporiť tým, že ho vypočujete, všetko s ním preberiete, dáte mu najavo, že ho máte radi a že ho chápete, ale neodporúča sa dovoliť potomkovi do školy nejsť. Pokiaľ, samozrejme, naozaj nemá nejaké vážne zdravotné problémy.

Prváčik tak pochopí, že škola je naozaj dôležitá a zároveň ho tak nebudete podporovať v tom, aby svoje problémy riešil chorobami. Dieťa by sa malo časom na zvýšené nároky adaptovať a tieto neduhy by mali ustať. Pokiaľ však i po dvoch mesiacoch pretrvávajú, ide zrejme o problém hlbšieho charakteru a treba ho riešiť.

Môže byť veľa príčin, prečo nechce chodiť do školy tak veľmi, že z toho temer alebo doslova ochorie. Pokiaľ mu vy ako rodičia zabezpečujete bezpečné a harmonické prostredie a zo školy nerobíte stred vesmíru, je potrebné pátrať po príčine, ktorá minimálne čiastočne leží mimo dosah vášho vplyvu. Medzi tie najčastejšie patrí:

1. STRACH Z NEÚSPECHU

Môže sa stať, že vaša ratolesť sa tým, že jej niečo nejde, trápi oveľa viac, než by ste čakali a vy nechápete prečo.

Môže tu hrať rolu výsmech ostatných detí, nepekné poznámky pedagóga alebo i neopodstatnený strach z vašej reakcie.

V tomto prípade je vhodné dieťa upokojiť, že nikto nie je vo všetkom dobrý a že málokto v nejakej oblasti vyniká bez tréningu. Dajte mu najavo, že ho máte radi a nehneváte sa na neho a pomôžte mu tento nedostatok napraviť.

2. DIEŤA NEMÁ KAMARÁTOV

Keď vaše zlatíčko ako jediné z triedy nemá žiadneho kamaráta, nemôžete sa mu čudovať, že je z tejto skutočnosti smutné a do školy nechodí rado. Iste nie je práve príjemné vidieť, ako sa medzi sebou ostatní bavia a smejú, zatiaľ čo ono sedí bokom, nikto ho nechce do družstva na telocviku, sedieť vedľa neho v autobuse cestou na školský výlet a podobne.

Tieto ťažkosti by ste mali brať vážne, a pokiaľ je s kamarátskymi vzťahmi vášho dieťaťa niečo v neporiadku, pokúste sa spoločne prísť na to, čo by sa dalo napraviť a zapracovať na tom.

Ak je chyba napríklad v tom, že je až príliš nesmelé, skúste medzi sebou natrénovať, ako by mohlo niekoho zo spolužiakov osloviť, čím by mohlo deti zaujať, pokúste sa spoločne vymyslieť, u koho zo spolužiakov by pre neho bolo najľahšie začať atď. Tu treba konať dosť situačne, pretože u každého dieťaťa môže spočívať jeho osamelosť v niečom inom a nemožno poskytnúť nejaký všeobecný návod.

3. ŠIKANA

O šikane počul azda už každý. Nejde len o obyčajné nebavenie sa, ale dieťa sa tu pasuje so skutočným fyzickým i psychickým terorom. Šikana má vlastné špecifiká a dynamiku a na jej vysvetlenie by bol potrebný celý samostatný článok.

Dôležité je však vedieť, že sa nesmie podceňovať a musí sa riešiť hneď za pomoci triedneho učiteľa, prípadne i psychológa. Je to problém celej triedy, nielen jednotlivca, preto je nutné pracovať so všetkými. Svoje dieťa podporte, pomôžte mu vymyslieť spôsoby, ako sa brániť, ale nenechávajte všetko len na ňom.

4. TRIEDNY UČITEĽ

Napriek tomu, že verím, že väčšina pedagógov schopná, zodpovedná a má k deťom ústretový vzťah, môže sa stať, že budete mať smolu a narazíte na učiteľa, ktorý s deťmi nedokáže vychádzať a svojím správaním ich poškodzuje.

Pokiaľ ste presvedčení, že práve učiteľ alebo učiteľka majú na svedomí zlý stav vášho potomka, zvážte jeho preradenie do inej triedy alebo školy. Váš syn alebo dcéra si, bohužiaľ, v tomto prípade sami nepomôžu a sú celkom odkázaní na vašu pomoc. A kto iný by sa o nich mal postarať, keď nie rodičia? Buďte však v hodnotení pedagógovho správania spravodliví.

Ako rodičia nemôžete byť celkom objektívni a nemusí byť pro vás ľahké priznať, že vina je na strane vášho potomka a nie učiteľa, ale aspoň sa o túto objektivitu pokúste. Kým začnete niekoho obviňovať, úprimne si tiež odpovedzte na to, či v skutočnosti len nerobíte z komára somára, pretože je vám učiteľ nesympatický.

I keď tento výpočet vecí, ktoré sa môžu pokaziť, môže pôsobiť tak trochu hrozivo, v praxi sa, našťastie, úplná väčšina prváčikov zaškolí bez problémov, má kamarátov, nosí jednotky a svojim rodičom robí radosť. Napriek tomu však bude vaše dieťa i naďalej potrebovať vaše porozumenie, podporu, ocenenie, trpezlivosť a hlavne množstvo rodičovskej lásky.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma