AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Musí dieťa štvornožkovať?

Tak táto otázka istotne potrápi zrejme nejednu mamičku. V minulosti totiž nebolo nič výnimočné, ak deti nelozili a v deviatich mesiacoch behali po byte či už v chodítku alebo samy. Treba si však uvedomiť, že všetko má svoju postupnosť a svoj čas. Dieťa by podľa odborníkov nemalo preskočiť nijaké vývojové štádium. Prečo by teda mali vlastne deti štvornožkovať? O tom sme sa porozprávali s PaedDr. Andreou Murániovou, PhD, ktorá vedie vlastnú akadémiu pohybu a tanca a vyše desať rokov pomáha mamičkám pri správnej manipulácii, polohovaní a stimulácii tých najmenších.
Musí dieťa štvornožkovať?

Je lozenie vo vývoji dieťaťa naozaj také veľmi dôležité?

Každé vývinové štádium je pre dieťa dôležité. Vývin motoriky je daný každému a mal by prebiehať automaticky. Štvornožkovanie je súčasťou zdravého vývinu a tvorí významnú časť rozvoja psychomotoriky v období od 6 do 9 mesiacov.

Podstatné je zvládnuť okolo 6. mesiaca druhé vzpriamovanie, čo znamená, že sa dieťa vie oprieť o skoro natiahnuté rúčky a taktiež sa vie pretočiť z chrbátika na bruško ako aj opačne. Táto poloha na brušku mu umožňuje lepšie uchopenie predmetov aj pohyb vpred. Pri správnej rotácii z boka na brucho sa dostáva do šikmého sedu, z ktorého sa dostáva do polohy na štyroch.

Ako dieťa motivovať, aby lozilo?

V polohe na „štyroch“ si dieťa musí nejaký čas zvyknúť. Tým, že sa dostalo do ďalšej vývinovej dimenzie, posilní si svalstvo ramenného pletenca, paží, ale hlavne trupu. Spravidla sa v polohe na štyroch dieťa najprv pohojdáva vpred a vzad. Je dôležité dieťa v tomto období podporiť, aby toto obdobie nepreskočilo, ale hravo ho zvládlo.

Ak bude mať dostatok kvalitných podnetov a príležitosti na aktívny pohyb, zapojí sa celé telo v spolupráci s ľavou aj pravou mozgovou hemisférou. V tomto prípade je lepšie, ak má dieťa možnosť loziť po koberci, penových puzzle. Šmykľavá laminátová či parketová podlaha je nevhodná, keďže dieťa si tak nájde ľahšiu cestu a bude sa plaziť. Plazenie je pohybový vzor, ktorý by nemal pretrvávať do obdobia, kedy by už malo štvornožkovať, pretože si neposilní ramenný a bedrový pletenec. 

Čo ak dieťa odmieta štvornožkovať a chce hneď chodiť?

Často sa vo svojej praxi stretávam s týmto prípadom. A práve štvornožkovaním si dieťa posilňuje celý svalový korzet, ktorý ho pripraví na sedenie a vertikalizáciu. Každé dieťa je individuálne, máloktoré je „tabuľkovo“ ukážkové, ako píšu „príručky“.

Dôležité je však poznamenať, že dieťa by si malo v podstate prejsť všetkými vývinovými štádiami od narodenia od ľahu po samostatnú chôdzu v priestore. Je toho naozaj veľmi veľa, čo musí dieťa zvládnuť za jeden rok. Každé preceňovanie, urýchlenie vývinu, nesprávna manipulácia, jednostranné polohovanie, zvislé nosenie vedie k odchýlkam v správnom vývine psychomotoriky. 

Je veľa mamičiek, ktorých deti neštvornožkovali. Je to chyba alebo to dieťaťu nikdy chýbať nebude?

Štatistiky hovoria, že približne 8-10 % neštvornožkuje–nelozí. Každá pohybová zručnosť je pre dieťa a jeho ďalšie napredovanie významná. Podľa Jeana Piageta každá fáza fyzického pohybu dieťaťa tvorí základ pre kognitívny, sociálny aj emocionálny vývin. Ak sa nevyvinie fyzický pocit rovnováhy, je pravdepodobné, že následne vznikne problém s mentálnou rovnováhou.

Zručnosti, ktoré „preskočí“ alebo ich nedosiahne v danom období, sa budú musieť kompenzovať v neskoršom veku, čo si bude vyžadovať dostatočnú ašpiráciu. V prevažnej miere ide hlavne o odchýlky v správnom držaní tela, ale aj o výskyt plochých nôh, chybné zakrivenie chrbtice ako skolióza, či iné možné kognitívne komplikácie.

Kedy by dieťa malo začať loziť?

Zväčša je to v 8.–9. mesiaci. Tu treba zdôrazniť, že je ideálne, ak štvornožkovanie predchádza sedeniu. Do súhry vstupujú aj rôzne predispozície ako anatomická štruktúra tela dieťaťa, váha, ale aj prostredie.

Čo ak začne neskôr?

Každé dieťa je iné, osobité, ja hovorím, že je originálom. Nie je vhodné porovnávať ho s ostatnými rovesníkmi. Dôležité je uvedomiť si, že ak dieťa má už 9 mesiacov a ešte nezvládlo druhé vzpriamovanie, pretože nerado trávi čas na brušku, bolo by vhodné vyhľadať odbornú pomoc. 

So štvornožkovaním priamo súvisí aj sedenie (keďže dieťa by si malo samo sadnúť práve z tejto polohy). Prečo by rodičia nemali dieťa dávať do tzv. pasívneho sedu?

Mojou snahou na kurzoch babygymnastiky je vysvetliť mamičkám, že by nemali dávať deti do pasívneho sedu, pokiaľ si dieťa nesadne samo. Pasívnym sedom preťažujeme u dieťaťa pohybový aparát na úkor chrbtice. Sed je poloha, ku ktorej sa musí dieťa dopracovať samo, a to lozením cez šikmý sed. Všetko má svoj čas aj dôvod, nič nie je dobré urýchliť. 

Ak dieťa nelozí, tak sa bude zle učiť. Je to pravda? Existuje takéto prepojenie?

Prepojenie tam určite je. A to hlavne prepojenie psycho (mozog) s motorikou. Okrem miernych problémov s priestorovou orientáciou sa môžu zjaviť komplikácie napríklad v aritmetike, ale aj v písaní. Nelozením nedozrievajú pohybové reflexy a preto tieto deti môžu pôsobiť nemotorne, nekoordinovane, poprípade nevedia správne odhadnúť silu, rýchlosť či vzdialenosť. 

Je jedno, ako dieťa štvornožkuje alebo existuje správny a nesprávny spôsob?

Je na mieste si uvedomiť, že nie je potrebné robiť žiadne pohybové vzory za dieťa. Napríklad aj zlá manipulácia s dieťaťom sa môže odzrkadliť na nesprávnom spôsobe štvornožkovania. Ide najmä o slabé brušné svaly, chrbtové svaly, retrakciu ramien. V polohe na štyroch má dieťa v začiatočnom štádiu flexované členky približne na 90 stupňov. Takto sa dieťa môže začať pohupovať na mieste či pomaly sa pohybovať vpred počas 10-14 dní. Potom už by malo nastúpiť správne štvornožkovanie, kde členky spočívajú v priamom predĺžení s predkolením so zemou.

Lozenie je v podstate vývojové predkolo chôdze. Niektorí rodičia dieťaťu „pomáhajú“ pri chodení práve toľko diskutovanými chodítkami alebo ho vodia za ruky. Je to správne?

Nepoznám nič horšie, čo môžu v tomto období rodičia či starí rodičia urobiť. Môžem to potvrdiť zo svojej praxe. Mamičky sa často sťažujú, že im ich rodičia hovoria, že v takom veku už dávno sedeli obložení vankúšmi, vodili ich za ruku, či „behali“ a trávili čas v chodítku. Napríklad je to aj môj prípad, keď som sa už od 8 mesiacov preháňala v „chodítku“ a od 9 mesiacov samostatne chodila. Mám ploché nohy a po dovŕšení tridsiatky nastúpili bolesti hlavy, migrény.

Kedy a na čom môžeme vidieť, že prichádza fáza prechodu z lozenia na chodenie? Ako dlho trvá, kým dieťa prejde zo štvornožkovania do chôdze?

Nemali by sme nič urýchliť a najlepšie je nechať dieťaťu dostatok času. Ako som už spomínala, štvornožkovanie je dôležité na posilnenie svalových partií ramien, chrbta, brucha, čím sa telo pripraví na postupnú vertikalizáciu. V nemalej miere je dôležitá aj súhra a prepojenie mozgových hemisfér, čím sa zlepšuje koordinácia a sústredenie. Podľa správnosti by malo dieťa loziť približne 4-5 mesiacov.

Po zvládnutí štvornožkovania spojeného s objavovaním, kam všade sa dá dostať, začína dieťa stúpať vyššie. Dieťa si v tomto období bude striedať všetky naučené pohybové vzorce – lozenie, šikmý aj rovný sed, vzpriamený nákľak, sed na pätách, prekážkový sed a následne stavanie sa cez rytiera. Po dosiahnutí tejto istoty nastáva kvadrupedálna chôdza okolo nábytku, pridŕžanie sa nábytku oboma neskôr jednou rukou. Samostatná chôdza do priestoru je ideálne načasovaná približne v 16. mesiaci života dieťaťa. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma