AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Marta Jandová: Maruška je veľmi pokojné dievčatko

Speváčku pred pôrodom potrápilo rizikové tehotenstvo. Čo ju najviac nebavilo na domácom „väzení“, a keby vedela, aké riziká gravidita prináša, šla by do nej znovu?
Marta Jandová: Maruška je veľmi pokojné dievčatko

Pri príprave fotenia sme sa vrátili k jej rizikovému tehotenstvu a tiež k tomu, či jej neprekáža, že všetci si dnes spájajú Jandová rovná sa riziková gravidita. Vôbec som teda spočiatku nevedela, či túto tému nadhodiť, a Marta mi to krásne uľahčila: „O tom, čo som prežila, sa predsa musíme baviť.

Slávne maminky

Hana Gallová sa stala maminkou

Napríklad preto, že pohľad na moju Marušku pomôže inej mamičke, ktorá je v takej istej situácii ako ja pred pár mesiacmi, a uvedomí si, že keď chvíľu bude dodržiavať odporúčania lekárov, nakoniec sa dočká svojho šťastia,“ vysvetľuje a doplňuje svoj názor stowattovým úsmevom, ktorým je taká známa.

Ako to teda bolo v tehotenstve?

V šiestom mesiaci som sa dozvedela nielen to, že musím ležať, ale tiež to, čo mi hrozí, a že vlastne môžem ísť len na záchod. V prvej chvíli som sa strašne zľakla, otvorila som si internet a googlovala všetko, čo sa dá zistiť o mojom stave.

Hrozne mi pomohlo čítať tie príbehy a vidieť, že nie som jediná, kto niečím takým prechádza. Že množstvo žien musí ležať i s horším nálezom a pokiaľ sú disciplinované, bábätko sa im podarí donosiť. Najviac ma nabíjali tie historky, keď sa zverovali, že donosili a porodili zdravé dieťa.

Odrazu som si verila, že to s Maruškou zvládneme… A vidím dodnes, ako mi podobné debaty pomáhajú. Napríklad keď mala Maruška sedem týždňov a v noci začala robiť také divné zvuky. O štvrtej ráno po dojčení vyludzovala zo spania zvuky, akoby sa dusila, chrochtala…

Tak som si to ráno zadala zase do Googlu a zistila, že aj iné deti toto robia, čo ma dosť upokojilo. Našla som niekoľko príhod, vďaka ktorým som zistila, že nie je ani divná, ani chorá.

Ale aby som sa vrátila k pôvodnej otázke. Myslím si, že ženy by svoje zážitky mali zdieľať práve preto, že niektorým to pomôže, iným dodá odvahu… Takže debata o tom, že som mala rizikové tehotenstvo, mi vlastne vôbec neprekáža.

A čo ste zistili o tom chrochtaní?

Že to patrí k veku. Už ju tak pevne nebalím, takže si zo spánku diriguje, navyše má zadnú nádchu a asi ani ten spánok nie je taký hlboký. Tiež je po dlhšom nočnom spaní hladná a mliečko potom hltá, takže to asi pracuje v črevách.

Keď som si vás zadala po prvý raz do vyhľadávača, zistila som, že žijete s pôrodníkom Miroslavom Vernerom, a začala som vám hrozne závidieť. V dobe, keď som bola tehotná, chcela som na ultrazvuku byť hodiny a hodiny, aby som mohla bábo kontrolovať.

Využili ste takto jeho profesiu?

Nie. Priateľ ide podľa pravidla, že jeho priateľka nie je jeho pacientka. Ultrazvuk mi robil raz, ale bol z toho taký nervózny a úprimne povedané, ja tiež, že som nabudúce chcela radšej jeho kolegu. Raz sme sa boli spoločne pozrieť, ale on už bol v úlohe diváka, nie lekára. To sa naozaj nedá miešať.

Myslíte si, že vzhľadom na svoje vedomosti bol počas tehotenstva viac nervózny než vy, pretože vedel, čo všetko sa môže stať?

Presne tak. Keď sa dozvedel, že mi hrozí riziko predčasného pôrodu, premietli sa mu v hlave prípady všetkých jeho pacientiek, koľko bábätiek predčasne porodených zachraňoval a podobne, takže mal hrozný strach, že sa to stane.

My sme to dieťatko veľmi chceli, ako si to prajú všetci, ktorí na ňom pracujú, a tak sa bál viac než ja. Ja som si nakoniec myslela: „Sladká nevedomosť.“ Od neho som chcela, aby mi nehovoril všetko, ale len to, čo mám robiť. Je fakt, že som si svoj stav trochu oplakala, pretože som sa tešila, ako budem všetkým ukazovať bruško.

Slávne maminky

Halle Berry v 47 rokoch porodila syna. Aké dostal meno?

Potom som išla na Google, zistila si, že nie som jediná, kto takto leží, priateľ sa však upokojil naozaj až v momente, kedy sa malá narodila. Vždy tvrdil: „Musíme vydržať do 24. týždňa,“ potom posunul hranicu do 28. týždňa, potom do 30. Potom do 32., potom do 34. A potom už ma upokojoval, že keby sa už narodila, nemusela by ísť na dlho do inkubátora.

Dá sa rizikové tehotenstvo užiť?

Ale hej. Ja som si to užila. Keď som mala návštevy, vždy som sa zdvihla, aby ma videli, aké mám bruško. V mobile mám asi tisíc fotiek seba z profilu, ktoré som posielala všetkým kamarátom. Nakoniec mi aj napadlo, že mám práve okolo pupka tetovanie slnka, a to sa s objemom bruška zväčšovalo.

A mne došlo, že moje dieťa rastie pod symbolom slnka, že to bude moje slniečko. Navyše som dosť skoro intuitívne cítila, že ju donosím. Upokojovala som i priateľa tým, že viem (i keď bez vedeckého podkladu), že Marušku donosím.

Preto som celé tehotenstvo bola v pokoji. Čo však neznamená, že som nemala strach. Ten určite má každá mama, avšak vnútornému pocitu som tiež veľmi verila.

Boli ste počas pobytu na lôžku osamelá, nenudili ste sa?

Vôbec. V núdzi poznáš priateľa a za mnou stále niekto chodil. Nosili mi strašne veľa dobrôt, knižky, filmy, takže mi to i celkom utekalo. Iste som občas bola smutná, pretože vonku bolo krásne, začínala sa jar a ja som ležala a bruškom som sa nemohla poriadne chváliť, do parku s psíkmi to tiež nešlo…

Ležala som a mala prebytok energie, ale dá sa to zvládnuť. Asi by som mala problém, keby som ležala s nejakou chorobou, keď som však vlastne každý deň videla, ako bruško rastie, ako sa mení, to ma veľmi motivovalo. Pekné bolo, keď som poležiačky premýšľala, či tento hrbolček je jej pätička, toto že teda musí byť zadoček.

Vlastne na to nakoniec rada spomínam. Tiež som rada na ultrazvuku sledovala srdiečko, raz som šla na 3D ultrazvuk, lenže Maruška bola hlavou prilepená k maternici a nič nebolo vidieť. Tak som ju poprosila, ona sa pootočila, lenže stále to bolo málo. Tak znovu a ona ma zase poslúchla… Bola som z toho v šoku. Potom sme urobili prvé fotky a ja som plakala od šťastia a vôbec som nemohla pochopiť, že ju mám v sebe…

Je to nádherné, a kto nemá deti, ten to nepochopí, mamičky, ktoré toto čítajú, iste vedia, o čom hovorím. Keď som potom konečne smela ísť von, obliekla som si šaty a hrozne som si rovnala chrbát, aby všetci videli. Myslela som si: „Hej, ja budem mama, pozerajte sa,“ a ich pozornosť mi robila dobre.

Takže ste vedeli, že čakáte dievčatko, hneď od prvého možného ultrazvuku?

Dali sme si to povedať, ale samozrejme, nikdy to nie je stopercentné. Takže som počítala s dievčatkom, ale keď som potom mohla ísť von a všetky ženy mi hovorili, že mám špicaté brucho a že to bude dozaista chlapec, trochu som zneistela.

Na ďalšom vyšetrení som to teda chcela znovu vedieť a pán doktor povedal, že ak to bude chlapec, bude celý život hrozne nešťastný. (smiech) Vedeli sme to teda na deväťdesiatdeväť percent. A bola som rada za dievčatko. Vždy som to chcela mať tak, že starší bude chlapec, potom dievča – tento model sme mali doma, aby sa chlapček staral o sestru a tak, lenže vzhľadom k môjmu veku som asi rada, že sme začali dievčatkom a časom sa uvidí.

Teším sa, ako jej budem zaplietať vrkôčiky, viesť dievčenské reči, maľovať obrázky a tak. Chcela som dievčatko a som šťastná, že sa mi to podarilo. Navyše kamarátky majú chlapcov, tí sa bijú, mlátia a trieskajú, chodia po parku a strieľajú, a to som asi nechcela. Kto by sa chcel stále hrať na nindžu. Na druhej strane je fakt, že napríklad s legom sa budeme hrať. To nás s priateľom baví už teraz.

Aká je Maruška?

Je to hrozne pokojné dievčatko, myslím si, že nebude mať rada stres, občas však, keď jej niečo nejde – má vetríky a hlad –, dokáže sa aj zlostiť. Je fakt, že keď bojujeme napríklad pri dojčení, tak sa prejavuje ten Levíček v nej, znamenie, v ktorom sa narodila.

Dokonca keď som bola v Blížencovi, hovorila som si, azda neporodím teraz, ľudia narodení v tom znamení sú takí zvláštni… Pri Rakovi už som jej hovorila, teraz môžeš. (smiech) Rak bola moja maminka, takže toho mám rada. A Levíček, ten je úplne super. Síce je s ním veľa práce, ale v živote sa nestratí.

V čo veríte?

Je to ľahké. Čo si prajem, to sa mi vráti, tak isto ako to, čo vysielam do sveta za energiu. Takže sa snažím byť optimista a zlé myšlienky si nepripúšťať. Nestrachovať sa niečím, čo by som si na seba a svoju rodinu mohla privolať.

Kedy Maruška vstáva?

Okolo pol siedmej s tatkom. Chce ho vidieť.

A vída ho?

Ale hej, tatko máva občas nočnú, takže sú spolu, koľko sa to len dá. Keď má pol dňa voľno, užívajú si to. Mirko je z nej celý blázon a robí s ňou všetko. Keď príde domov z práce a vidí, že som unavená, tak mi ju vezme a povie, aby som si šla na hodinu ľahnúť.

Dokonca už trikrát varoval v čase, keď som musela pracovne ísť mimo domov. Po prvý raz som išla na dve hodinky, ale odstriekala som mliečko a Mirek mi potom poslal jej fotku s takými tými opileckými očami, ktoré novorodenci po jedle tak skvelo dokážu predviesť.

Navyše Maruška má po jedle otlačenú hornú peru, takže bolo krásne vidieť, že je najedená. A na druhej fotke od neho bola prázdna fľaštička. Navyše to bolo po prvý raz, keď pila z fľaštičky, a ja som nevedela, či to funguje, alebo nie. A Mirkov fotoseriál ma dosť upokojil. Ale aby som sa vrátila k pôvodnému. Mirek vie prebaľovať, čičíkať, kúpať…

Je trpezlivý a myslím si, že ako malá porastie, bude ako otec čím ďalej, tým lepší. Je hrozne bystrý a sčítaný, všetko si pamätá, teší sa, až ju budeme voziť na výlety, chodiť po Prahe a on ju bude učiť všetko, čo vie. Ukazovať hrady, stromy, mestá.

Navyše ma straší, že ju (ako horolezec) vezme na hory. A určite sa bude Maruška časom s ockom potápať. Myslím, že detstvo s takým ockom za chrbtom si naše dievčatko dosť užije, len ja pritom máličko zošediviem.

Otca pre dieťa ste si teda vybrali dobre?

Hej. Síce vo chvíli, keď sme sa zoznámili, som sa na Mirka nedívala očami ženy, ktorá hľadá otca pre svoje budúce dieťa, bola som sklamaná z minulých vzťahov a chcela chvíľu pokoj, ale čím viac času sme trávili spolu, tým skôr som vedela, že on je jednoducho ten dokonalý muž pre mňa a aj tatko, ktorého by som chcela pre svoje dieťa, a som rada, že to tiež tak cítil.

V období zamilovanosti sa veci ako rodičovstvo veľmi neriešia, neskôr je dobré, keď vedľa seba máte niekoho, do koho ste zamilovaná a zároveň s ním chcete mať deti – to si myslím ja. Navyše odpoveď na to, či je dobrý ocko, je jednoduchá. Pracuje ako pôrodník a myslím, že človek, ktorý deti neznáša, by túto prácu nikdy nerobil.

Dá sa únava, ktorú teraz zažívate, porovnať trebárs s únavou po koncerte?

Bývala som unavenejšia. Mala som roky, kedy som naozaj veľa pracovala. Maruška je taká dobrá, že chce, aby si maminka odpočinula. Vtedy som spala štyri, možno päť hodín denne, teraz toho naspím viac. Jediné, čo ma trochu unavuje, je to, že sa sama zásobujem stresom.

Slávne maminky

Alena Buffon: Mužská energia mi vyhovuje viac. Je menej zákerná

Príklad – myslím si: „Máme zajtra to fotenie, stihnem to? Zvládneme to, čo malá, nebude nevrlá, nebude chcieť mliečko?“ Potom sa upokojím, že je to pre ňu, aby mala pekné fotky, a že keď to nepôjde, tak to skrátka nepôjde. Že sa v pokoji naje, že chvíľu počkáme, až si odpočinie. Stres si vytváram sama a úplne zbytočne. V Nemecku je komik, ktorý po narodení dieťaťa celý program vystaval práve na rodičovstve. A deťoch.

Robil si žarty z toho, ako mu kamaráti kedysi hovorili, musíš mať dieťa, a mali pritom hrozné kruhy pod očami. Boli nevyspatí a všade zaspávali. Keď sa ich na to pýtal, súhlasili s tým, že sú absolútne vyčerpaní, že však stačí jeden jediný úsmev a vy svojmu dieťaťu odpustíte noci bez spánku. A že to naozaj pochopí len ten, kto má deti. Ten komik tiež priznal, že to takto mal po narodení dieťaťa, a ako to mám dnes ja?

Maruška bola dve hodiny v noci hore, potom robila zvuky, pri ktorých mama nespí, a my sme toho veľa nenaspali. Potom sme si ju vzali do postele, Mirek si ju položil na kolená a ona sa začala smiať. A čím viac sa smiala ona, tým viac my a naozaj sme v tej posteli vydržali smiať sa asi päť minút a odrazu mi bolo úplne jedno, že som nevyspatá.

A vedela som, že presne toto je to, prečo je super mať dieťa. Navyše, Maruška je zlatá i v tom, že sa zobudí raz, maximálne dvakrát za noc, kamarátka sa sťažovala, že jej dieťa i šesťkrát. Naozaj je zlatíčko, spánok po polhodinách by som naozaj nedala. Alebo asi dala, ale vyzerala by som ako zombie.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že už sa v živote veľmi nevyspíte… Deti stále potrebujú starostlivosť a dohľad...

Ale to mi asi neprekáža. I dnes, keď viem, že Mirek vstáva ráno do práce, prebaľujem a dojčím malú v noci radšej v obývacej izbe, aby som ho nebudila. Rešpektujem to, že si musí odpočinúť, že bude celý deň v práci. Ja sa môžem s Maruškou dospať aj inokedy počas dňa. On v nemocnici nie.

Občas mamičky tvrdia, že ich dieťa plačom terorizuje, vnímate to tiež tak?

Nie, ona nevydáva zvuky preto, že by mala radosť z toho, ako ma vyčerpá, chce mi len niečo povedať. Že jej niečo chýba. Inak komunikovať nevie. Kamarátka má trojtýždňové dievčatko.

A problémy s dojčením. Takže odstriekava mlieko a s priateľom majú služby. Jednu noc spí ona, druhú noc má službu on. Pritom ráno, po svojej službe, ten muž ide do práce. To by som asi neurobila.

Na Googli som si prečítala, že máte Aničku, nie Marušku. Prekáža vám bulvár?

Prekáža mi to, že keď už o mne chce niekto písať, ani si neoverí informácie. Týždeň po narodení Marušky sme išli na prechádzku do parku a nafotili nás tam. Neviem či hostia alebo niekto z reštaurácie zavolali bulvár a vyfotili ma, ako ju nesiem k autu.

Pretože bolo horúco a nechcela som, aby na ňu svietilo slnko, mala som cez ňu prehodenú plienku a spod nej vykúkala len nožička. Navyše ma fotili pri aute, kde som pred chvíľou dojčila. Síce za tmavými sklami, ale aj tak išlo o dôvernosť medzi mnou a malou.

Potom, keď som to videla, som si hovorila, prečo to robia? Predsa som nikdy nepovedala, že im ju neukážem, ale v šestonedelí by maminka a dieťatko mali byť chránené. Navyše k článku napísali: „Chytili sme Martu Jandovú a jej Aničku.“ A mňa naštval nielen nedostatok empatie, ale i tá blbosť, že si neoveria, čo píšu.

Plánujete, či z vašej dcéry bude hudobníčka alebo lekárka?

Jasné. My dvaja máme rôzne profesie, tak nám napadne, aká bude ona, čo bude robiť. Ja by som chcela, aby vyštudovala vysokú školu. Možno preto, že ja ju nemám. Ale hlavne chceme, aby si život užívala. Priateľ hovoril, že možno bude mať talent na hudbu.

Boli sme na skúške Bedárov a ona reagovala na orchester. On sa nadchol, že by z nej mohla byť slávna huslistka, a ja som si pomyslela: „Panebože, len to nie. Musela by, chudinka, denne šesť hodín cvičiť.“ Chcem, aby robila niečo, čo ju baví, v čom by bola úspešná. Aby mala pekný život a vedela si ho užiť…

Aby mala kamarátov, možnosť cestovať, aby bola šťastná. Keď mi povie, že ju baví študovať a sedieť v knižnici, budem ju podporovať. A viem, že ju s ockom nikdy neopustíme. Dáme jej všetko, čo bude v našej moci.

Utratili ste veľa za výbavičku?

Nie, mám ohromné šťastie, že som kopu vecí dostala. Len keď som ležala, tak som nakupovala šatočky cez internet, ale po chvíli ma to zase prešlo. Vtipné bolo, že keď mi to potom prišlo a ja som balík rozbalila, žasla som, aká malinká bude, až sa narodí. Veci pre novorodenca sú čarovné.

Ako dlho chcete dojčiť?

Minimálne tých šesť mesiacov. Pre zdravie. Mlieka mám zatiaľ dosť, tak uvidíme. Navyše, tieto chvíle (Maruška je práve kŕmená) považujem za nádherný súzvuk mamy a dieťaťa, tak prečo sa o to pripraviť preto, že nechcem mať po dojčení zničený dekolt, však? Navyše po roku by sme sa chceli pokúsiť ešte o jedno dieťatko, potom by som dojčiť prestala.

Pred čím by ste svoju dcéru chceli uchrániť?

Pred zlými ľuďmi, chorobami a sklamaním. I keď chorobu nepočítam, pretože ja som sa rozhodla, že to, čo si budem priať bez pochybností a s čistým srdcom, to sa mi vyplní. A prajem jej zdravie. A navyše kvôli mojej skúsenosti – prajem jej, aby mala mamičku a otecka minimálne do svojich štyridsiatich rokov.

Ako veľmi vás dnes mrzí, že už nemáte maminku, že si ju nemôže pritúliť?

Vlastne nad tým nepremýšľam, som plná toho, čo prežívajú novopečené mamičky… Tie emócie sú silné. Raz mi niekto povedal, že láska k dieťaťu nahradí aspoň časť smútku po maminke, a musím povedať, že do určitej miery to tak naozaj je. Ale aj tak mi chýba. I keď je preč 22 rokov…

S tým sa človek nikdy nevyrovná. Verím ale vo veci medzi nebom a zemou – napríklad že dieťatká vidia, čo veľkí nie. Maruška doma občas pozerá na jedno miesto a hrozne sa tomu chichoce. A ja sa jej pýtam, či je tam maminka moja, alebo priateľova.

Zhodnete sa s partnerom v názoroch na výchovu?

Úplne. Už počas tehotenstva sme sa o tom veľa bavili a zisťovali, čo chceme a čo nechceme. Rozhodne nebudeme naše dieťa vychovávať tak, aby smelo úplne všetko alebo aby, naopak, nemohlo vôbec nič. Taká tá moderná antiautoritatívna výchova sa mi vôbec nepáči.

Je zlé, a v tom som staromódna, nechať dieťa, aby si vybralo, kedy jesť chce a kedy nechce, odbiehať od stola, kedy sa mu zapáči… Viem však, že sa mi o tom teraz hovorí jednoducho, pretože nemám skúsenosti, ale chcela by som, aby sme sa schádzali pri jednom stole a bola pohoda. To by mi urobilo radosť.

Kto vymyslel meno Maruška?

Obaja. Naše babičky sa volali rovnako, babička mojej nevlastnej sestry, s ktorou si báječne rozumiem, sa volá tiež tak… To meno je krásne. Máme k nemu vzťah a je celosvetovo známe. Všetci ho vyslovia.

A navyše, nepoznám veľa malých dievčatiek, ktoré by sa volali rovnako. Marušky poznám len staršie dámy, takže toto všetko hralo rolu pri výbere mena. Navyše je tradičné. Skvelé a dokonalé. Marie, Maruška…

Bude svadba?

Teraz to cez zimu neriešime, obaja sme ale staromódni; hoci si myslím, že ľudia sa brať nemusia, ale za seba hovorím, že sa na svadbu teším, že prijmem jeho meno. Tak to podľa mňa má byť. Jandová pôjde do hája. Na Vernerovú si ľudia tiež zvyknú. Rýchlo.

Slávne maminky

Syn Williama a Kate je pokrstený. Malý princ má hneď 7 strýkov

Ako dlho speváčka vydrží bez práce?

Hrozne rada pracujem a som rada finančne nezávislá. Nerada si hovorím o peniaze, i keď sme jedna rodina.

Takže do práce musím ísť kvôli sebe, ale zle sa mi od Marušky odchádza. Prácu plánujem. Už som mala nejaké muzikály, Bedárov, bolo okolo toho práce, a na konci decembra máme v Nemecku tradične štyri koncerty s mojou kapelou.

To tam pôjdeme všetci. Priateľ bude s malou večer sám dve hodiny, cez deň sa budeme spoločne presúvať vlakom… Budeme chodiť na prechádzky a hrať sa. Teším sa. A o rok idem na turné s kapelou, keď mi pomôže Mirek a kamarátka.

Čo Maruške spievate?

Rôzne. Melódie kolied napríklad, ale s vlastnými textami. Páči sa jej koleda na dudlajdudlajda – Maruško, kočičko, já tě budu kolíbati, no, niekto by ma mal nahrať.

V slohách potom preberám, čo s ňou práve robím, že ju bolí bruško a tak. Spevom sa sťažujem na vodičov. Spievam na každú melódiu, ktorú mám v hlave, len s českými slovami.

Pred časom ste nafotili charitatívne snímky s deťmi z dojčenského ústavu. Teraz, keď máte na rukách vlastné dieťa, uvedomujete si ešte viac, aké sú deti krehké?

Dokážete si predstaviť, že by ste Marušku opustili?

Je to hrozné. Ale je lepšie dať dieťa do babyboxu, ako ho odhodiť v igelitke do kontajnera. Nikdy nevieme, čo sa v živote môže diať, chápem, že niekto má dieťa, opustí ich manžel, psychicky sa zloží a niekto sa o nich musí postarať, čo však nepochopím nikdy, je - a v tom ma štve celá Česká republika - prístup ku kondómom.

Vidím to u známych a všetci sa mi smejú, keď toto slovo vyslovím. Všetci si užívajú, ale keď nemám partnera, tak by som mala užívať antikoncepciu alebo neveriť v čaro prerušovanej súlože. Tak to nie je. Navyše, kondómy sú i zdravotná poistka.

Prekáža mi, že ľudia si myslia, že kondóm je divný, tak ho nepoužijem, dievča otehotnie a ide na potrat. Na deň. Pred rokmi som ležala v nemocnici a tam dievčatá v mojom veku chodili na potrat ako na formu antikoncepcie, to je to, čo ma fakt štve. 

Rýchly dotazník:

Akú pesničku z detstva máte najobľúbenejšiu?
Otcovu, čo mi zložil: Vedro jak to Pedro.

Čím ste ako malá chceli byť?
Menilo sa to. Chcela som byť povrazolezkyňa, speváčka, herečka, zverolekárka.

Oblečenie, ktoré by ste si na sebe nevzali?
Je toho veľa. Vzhľadom na postavu si na seba nemôžem vziať všetko. Napríklad šaty s voľným chrbtom. A som konzervatívna. Skôr sa zakrývam.

Bez čoho nie je váš deň úplný?
Bez nežností a prechádzky.

Jedlo, ktoré milujete?
Rezne.

Čo, naopak, nezjete?
Žabie stehienka.

Definícia materstva podľa vás?
Bezhraničná láska.

Čo by matke rozhodne chýbať nemalo?
Trpezlivosť.

Foto - Ondřej Pýcha, časopis Maminka

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma