AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Manžela prítomnosť pri pôrode zmenila - k horšiemu!

Sandrin manžel prítomnosť pri pôrode neplánoval. Všetko sa zbehlo náhodou. Lenže táto náhoda zmenila mladému páru život, bohužiaľ k horšiemu.
Manžela prítomnosť pri pôrode zmenila - k horšiemu!

Namiesto aby sa Sandra radovala z bábätka a užívala si spolu s manželom pokojného rodinného šťastia, ktorému sa doteraz nepriplietla do cesty žiadna vážna choroba, nedostatok alebo finančná núdza, rieši Sandra vážny partnerský problém.

V pozadí vlečúcich vzťahových problémov nestojí iná žena či muž, ani ďalšie v týchto prípadoch obvyklé dôvody, ale pôrod ich prvorodeného dieťatka a hlúpe správanie zdravotníckeho personálu. Od pôrodu ubehol už rok, manželia spolu intímne nežijú a dokonca zo vzťahu vymizli aj bežné nežnosti - nezáujem nemá Sandra (ako tomu po pôrode niekedy u žien býva), ale jej partner. A nepríjemný mu nie je len fyzický kontakt, ale napríklad aj pohľad na dojčenie. Tento základný nesúlad, koreň mnohých sporov, na seba nabaľuje ďalšie problémy a nezhody. Manželia sa vzďaľujú, obaja svojim spôsobom trpia. Ako a prečo k tomu došlo?

Myslela som, že má milenku (nemal, len sa mu hnusím)

"Než som pochopila, prečo sa manžel tak zmenil, myslela som si, že má milenku. Dokonca som doma začala hysterickú scénu, za ktorú sa doteraz tak trochu hanbím. Avšak sila mojich emócií a hnevu môjho muža premohla a on konečne vyšiel s pravdou von. Pôrod s ním vnútorne otriasol natoľko, že so mnou jednoducho nemôže spať. Sex v ňom vraj vyvoláva spomienky na prerezávajúcu sa hlavičku nášho syna, spomienky na krv a ďalšie telesné tekutiny na miestach, ktoré predtým vídaval v úplne iných situáciách.

Samozrejme som vedela, že pri pôrode nechcel byť, ale stalo sa, a ja som to pod vplyvom úplne nových starostí hodila za hlavu. S životom sa príliš nemaže, ťažké situácie jednoducho prichádzajú a odchádzajú - niekedy ich zvládnem, inokedy nie. Prečo sa babrať v minulosti? Lenže manžel je iný, zážitok z pôrodnej sály sa mu vpísal hlboko do mysle a ja som to podcenila a za jeho uzavretosť hľadala úplne iné dôvody. "

Sme absolútne protiklady (ktoré sa nakoniec začali priťahovať)

"Asi si hovoríte, prečo bol manžel pri pôrode, keď sme to neplánovali a manžel k pôrodu ísť nechcel (čo som rešpektovala a vlastne aj vítala). S manželom sme naozajstné protiklady - mnohí naši známi nemohli uveriť, že sme sa dali dokopy. Ja som vyrástla na vidieku, rodičia majú statok.

On je chlapec z paneláku, jemný syn intelektuálov. Na vysokej škole sme boli priatelia - zdieľali sme rovnaké záujmy. Obaja sme ale mali dlhoročné vzťahy, ktoré skončili v rovnaký deň; naši partneri spolu začali totiž chodiť! Na ich svadbe sme sa potom dali dokopy aj my dvaja.

Ja, žena ktorej nerobí problém stiahnuť z kože králika a on, ktorý neznáša pohľad na krv, nenávidí injekcie a nie je schopný zožrať mäso, ktoré niečím (napríklad kosťami) pripomína, že bolo niekedy zvieraťom. Z mnohých dôvodov bolo teda jasné, že manžel k pôrodu nepôjde, čo ma nijako netrápilo. Pôrodu som sa nebála a nikdy ma ani nenapadlo, že by som u neho mala mať chlapa. Na čo?"

Pri pôrode omdlel (a otrasený je doteraz)

"Pôrod prebehol úplne inak, než sme plánovali. Do pôrodnice sme sa veľmi ponáhľali, pôrod postupoval rýchlo, kontrakcie boli veľmi silné a ja som úplne neriešila, čo sa deje okolo. Ponorila som sa do bolesti a sústredila sa na seba a bábätko. Manžel bol celou situáciou tak zaskočený, že sa nechal personálom doslova nahnať na pôrodnú sálu.

Nejako všetci automaticky počítali s tým, že chce byť ako väčšina oteckov pri pôrode. Myslím, že sme vtedy obaja boli v inom svete; ja ponorená do pôrodného procesu a on do akéhosi vnútorného tranzu. Čo tam vlastne robí, mne došlo až vo chvíli, keď ho lekárka vyzvala, aby prestrihol pupočník. V tej chvíli omdlel. Pupočník prestrihla lekárka a ešte sme spolu veselo vtipkovali na tému muži a pôrod.

Vtipkovanie ma však po pár mesiacoch prešlo. Pôrod s mojím mužom otriasol príliš hlboko; sex je u nás tabu a pohladenie výnimkou. Muž uteká z miestnosti aj vtedy, keď v nej dojčím syna. Postupne zmizol aj zo spoločnej postele a ja sa bojím, že vlastne uteká predo mnou. Je mi ho ľúto a je mi ľúto aj seba. Neviem, ako mu pomôcť. Rozhodne ho nechcem opustiť, ale ani takto nechcem žiť ďalej! Chýba mi láska a chcela by som aj ďalšie deti."

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma