AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Mami, už buď ticho! Alebo dieťa a nadmiera slov

Malé deti sa niekedy strácajú v premiere našich slov; vo vysvetľovaní, zdôvodňovaní a filozofovaní. Zatiaľ by mnohokrát stačila jednoduchá a zrozumiteľná odpoveď či pokyn...
Mami, už buď ticho! Alebo dieťa a nadmiera slov

Mal zhruba 3 roky, a tak sa nemožno čudovať, že ho hodinové posedávanie vo vlaku nebavilo. Chvíľu sa hral s dvoma autíčkami, potom si s mamičkou prezeral knižky, potom mu mamička čosi šeptala do uška a nakoniec dostal mobil. Ubehlo necelých 15 minút a "malý čert" vykríkol "blbý!" A udrel s mobilom o sedačku, ktorú razom povýšil na multifunkčné šplhadlá.

Mamička s chápavým úsmevom upratala mobil, odmotala "čerta" z provizórnej hojdačky (kabát milej seniorky sediacej vedľa) a začala chlapcovi vysvetľovať, čo sa stane, keď sa mobil rozbije a ako bude majiteľka kabáta žialiť, keď sa odtrhne pútko. "Čertíka" však vľúdne vysvetľovanie nedojalo (ani nezaujalo), a zatiaľ čo mamička pokračovala v sugestívnej prednáške, malý divoch sa radostne húpal na pestrofarebnej športovej bunde.

Tvrdý "športovec" bol opäť láskavým hlasom požiadaný, nech bundu pustí. Naliehavosť prosby samozrejme sprevádzalo sugestívne rozprávanie o tom, ako bude majiteľ odevu plakať. A nielen to! Chlapec sa dozvedel, čo sa stane, keď vlak prudko zabrzdí, ako sa za prehrešky platí pokuta a čo sa píše v prepravnom poriadku. Trpezlivá mamička ešte nevyčerpala výpočet možných krívd na spolucestujúcich a majetku ČD a "čert" roztrhol majiteľovi hojdačky časopis a vylial kelímok s kávou, načo sa čosi utrhlo a chlapec aj bunda sa trochu nekoordinovane postarali o vysušenie poliatej podlahy.

Než sa mamička nadýchla k objasneniu ďalšej príčiny aj následku nehody, zaznelo vyrovnaným basom: "Sadni si na zadok, chlapče, a počúvaj mamu!" - Doteraz tichý pán, sediaci v rohu kupé, trochu neočakávane ukončil prebiehajúcu estrádu. Prednáška zmĺkla, chlapec na okamih zaváhal a pozrel po mamičke. "Sadni si," zaznelo opäť stíchnutým kupé. "Čertík" si naozaj sadol, pritisol sa k mamičke a za chvíľu spolu usporiadane vystúpili. "

Trojročné dieťa žije okamihom, prítomnosťou a momentálnou hrou

Je samozrejme skvelé, na koľko bola mamička malého nezbedníka trpezlivá a mala úprimnú snahu chlapcovi vysvetliť, prečo je jeho správanie nevhodné. Lenže pochopí ani nie trojročný hoch súvislosť medzi príčinou a teoretickým následkom, ktorý možno príde niekedy v budúcnosti?

Navyše ak trvá vysvetľovanie 5 minút a nezaznie v ňom jasná požiadavka a padajú v ňom slová ako pokuta alebo prepravný poriadok? Musí vôbec v každej situácii a za každú cenu malé dieťa rozumieť tomu, prečo danú vec nemá robiť? Trojročné dieťa žije prítomnosťou, okamihom a momentálnou hrou, uvažovanie dospelých v štýle "čoby - keby" mu je vzdialené.

"Súvislosť medzi príčinou a následkom spoznáva dieťa z reči až vtedy, keď pred tým situáciu zažilo na vlastnej koži a zážitok si môže pripomenúť vo svojich predstavách." Tvrdí vo svojej knihe "Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu" populárna psychologička a Jiřina Prekopová. A ďalej dodáva: "Až okolo štvrtého a piateho roku vývoja dáva dieťa otázku, prečo, pretože chce poznať všetky súvislosti. Predtým dáva otázky, pretože niekoho napodobňuje. Chce byť ako tí veľkí...".

Koľko slov je veľa?

Samozrejme, že nejde o to, aby rodičia s deťmi hovorili výhradne v jednoduchých vetách a používali predovšetkým jednoslabičné odpovede typu áno a nie. S deťmi je nutné sa rozprávať, spievať, čítať im, pýtať sa ich, nechať si od nich rozprávať - len je v niektorých prípadoch vhodné si uvedomiť, že detský svet a jeho vnímanie je iné, a chápanie času a schopnosť okamžitej empatie býva otázkou budúcich rokov života.

"Ak sa dieťa pred štvrtým rokom pýta, prečo si musia brať gumáky, mnohokrát postačí ako odpoveď, preto. A táto odpoveď má rovnaký výsledok ako podrobné vysvetlenie. Dieťa chcelo len dostať nejakú - akúkoľvek - odpoveď na svoju otázku a je spokojné. Alebo chcelo otázkou, prečo ̒ začať hru. " tvrdí Prekopová.

Musia nás stále „testovať“

Prirodzene, že existuje celý rad situácií, kedy si s vysvetľovaním môžu (alebo musí) dať rodičia prácu, alebo sa na okolnosti problému vrátia napríklad v rozprávke, alebo keď sa s danou situáciou dieťa opäť priamo stretne. Avšak je mnoho situácií, kedy je siahodlhé filozofovanie nielen zbytočné, ale aj nebezpečné, bezohľadné alebo neslušné voči ostatným. Navyše si musia niektoré deti neustále overovať, že naozaj platí už predtým ustanovené pravidlo a že okolitému svetu naozaj chápu. Jednoducho testujú hranice, alebo nás svojím správaním upozorňujú na to, že určité mantinely potrebujú, aby svetu rozumeli a neboli v ňom stratené.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma