AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Kiahne v tehotenstve: prevencia a liečba

Niektoré detské choroby sa v tehotenstve stávajú nebezpečnými a určité z nich dokonca natoľko, že môžu ohroziť aj vývoj plodu. Jednou z takých je napríklad vírus kiahní. Ako to s kiahňami v tehotenstve vlastne je a kedy sú pre nastávajúcu mamičku a jej bábätko nebezpečné?
Kiahne v tehotenstve: prevencia a liečba

Prakticky od dvoch rokov mojej staršej dcéry sme „zháňali“ kiahne. Chceli sme totiž, aby si túto detskú chorobu odbila radšej „plánovane“ a v čo najnižšom veku (hovorí sa, že čím starší je nakazený, tým horší priebeh).

Ale ani keď už druhej dcére ťahalo na piaty rok, stále sme doma nemali tú česť s vírusom varicella zoster. Až o rok neskôr, práve keď som začínala 31. týždeň tretieho tehotenstva, k tomu došlo... Staršia dcéra si kiahne priniesla zo školy, lenže... Práve teraz? A čo na to dieťatko?

Rozhodujúca je imunita matky

Trochu to pripomínalo scénu zo známeho filmu Dedičstvo... a starostovo rozhorčenie nad nezáujmom o plyn: „Tridsať rokov sme za to bojovali a teraz to nikto nechce!“

Lenže máloktorú mamičku stretnutie s kiahňami v priebehu gravidity nechá na pokoji. Našťastie však majú lekári aspoň pre tie mamičky, ktoré samy už kiahne prekonali, dobré správy. „Po prekonanom ochorení na ovčie kiahne sa vytvára solídna celoživotná imunita,“ hovorí doktor Pavel Slezák zo Strediska očkovania a cestovného lekárstva v Pardubiciach.

„Preto jedinec na ne už znovu neochorie a nemôže tiež preniesť infekciu na niekoho iného, vrátane prenosu z matky na plod. Keď si je matka istá, že prekonala ovčie kiahne, nemôže kontakt s infekciou v tehotenstve nijako ohroziť ani ju, ani dieťa.“

Iná je však situácia u tehotných, ktoré si kiahňami neprešli, tam už hrozí skutočné riziko pre nenarodené dieťatko. Lekári preto radia zamyslieť sa ešte pred otehotnením, či nie je namieste profylaxia formou očkovania. Nie ste si svojimi protilátkami istá?

„Stav imunity a hladinu protilátok možno overiť vyšetrením z krvi a prípadne očkovať. A pokiaľ by sa náhodou očkovala osoba už imúnna, ktorá už predtým kiahne prekonala, veľmi pravdepodobne to nebude mať na jej zdravie žiadny vplyv, teda okrem zbytočného finančného výdavku,“ vysvetľuje doktor Slezák.

Vírus kiahní môžete stretnúť pomerne ľahko, najčastejšie sa objavuje v detských kolektívoch na prelome jari/leta a jesene/zimy a prenáša sa vzduchom, kvapôčkovou infekciou alebo priamym kontaktom s nakazeným.

Inkubačná doba (čas od nakazenia po prvý prejav choroby) je zhruba dva až tri týždne (udáva sa 10 až 23 dní) a pacient je infekčný už deň pred výsevom pupienkov. Akútna fáza choroby trvá 4 – 7 dní a lekári tvrdia, že pacient je infekčný až do zaschnutia posledného pľuzgierika.

Príchod kiahní obvykle ohlásia bolesti hlavy či krku už deň pred výsevom, následne sa na tele (najmä na hlave a hornej časti chrbta) objavia drobné pupienky s priehľadnou tekutinou v strede.

Nekomplikovaný priebeh ochorenia nepotrebuje lekárske ošetrenie a celková liečba prebieha len symptomaticky (tlmí sa teplota, krémom či masťou sa znižuje svrbenie atď.). Deti obvykle znášajú ovčie kiahne bez komplikácií, zato u dospelých býva častý dramatickejší priebeh, a to nezriedka aj s nutnosťou hospitalizácie v nemocnici kvôli pridruženým komplikáciám, ako je zápal pľúc, zápal mozgových plien či vysoké horúčky.

Preto sa odborníci zhodujú, že ak sa organizmus nestretne s týmto vírusom v detskom veku, je lepšie nechať ho potom zaočkovať živou vakcínou. Najmä u dievčat by mali rodičia spozornieť a kiahne „ustrážiť“, aby potom v dospelosti mali dcéry protilátky, ktoré by pri stretnutí s vírusom v gravidite ochránili plod a zabránili jeho prípadnému poškodeniu.

Nie je to prehnané?

Riziko, že sa žena s vírusom kiahní stretne v priebehu deviatich mesiacov, je totiž vysoké, a to hoci sa ho snaží minimalizovať a podstúpi kvôli nemu neľahké opatrenia. Tak ako Miša, mamička Kuba (9) a Adamka (6), ktorá sa kiahňami nakazila tesne pred druhým pôrodom, aj keď sa celé tehotenstvo úzkostlivo držala v ústraní.

„Priznám sa, že v priebehu prvého tehotenstva mi riziko kiahní vôbec neprišlo na um. Vedela som, že z detských chorôb som mala iba rubeolu, takže som v podstate mohla tušiť, že existuje možnosť, že kiahne chytím. Ale v reáli som všetko začala riešiť až pri druhom tehotenstve, kedy sme sa presťahovali a zmenili aj detskú lekárku.

Jedna z jej prvých otázok, keď videla moje veľké brucho a prvého syna Kubíka vo veku dva a pol roka, bola totiž práve tá zásadná, či už som mala kiahne,“ spomína Miša, ktorú pre istotu lekárka hneď poslala na test protilátok.

Ten potvrdil, že Miša kiahne neprekonala, a ako tehotná s malým dieťaťom sa teda stala veľmi rizikovou. „Lekárka nakoniec navrhla, aby sa Kubko vírusom ovčích kiahní zaočkoval, aby sme si boli isté, že ich potom neprinesie z detského kolektívu.

Nebola to vôbec príjemná záležitosť a trpkosť celej situácie korunoval fakt, že Kubko musel byť po očkovaní tri týždne odo mňa izolovaný, čo bolo vzhľadom na jeho vek náročné ako pre neho a pre mňa, tak i pre moju mamu, ktorá Kubíka počas karantény strážila.

V rámci očkovania sa u Kubíka kiahne dokonca vysypali, takže táto ochranná lehota so všetkou náročnosťou, ktorá sa kládla na nás všetkých, bola celkom oprávnená.“

Po dlhom odlúčení a odznení synových kiahní sa Miša radšej ešte viac stiahla z aktívneho spoločenského života a medzi ľudí chodila minimálne. Napriek tomu, že to vyzeralo, že po všetkých peripetiách všetko dobre dopadne, tesne pred pôrodom sa Miša vírusom aj tak nakazila.

„Vírus kiahní sa mi prejavil tri dni po pôrode, práve keď sme odchádzali domov. Podľa lekárov má inkubačnú dobu dvadsaťjeden dní, a to mi vychádzalo na narodeniny staršieho syna. V ten deň sme totiž boli akční, vyzdvihovali sme tortu, jednoducho som sa v ten deň rozletela medzi ľudí a s najväčšou pravdepodobnosťou obávaný vírus niekde stretla,“ spomína ešte dnes rozhorčene Miša. 

Čo s tým?

Aj napriek všetkej snahe o prevenciu sa to môže stať. Keď už sa vám kiahne v tehotenstve vysypú, je potrebné sa čo najrýchlejšie dohodnúť s ošetrujúcim lekárom na ďalšom postupe. Vírus kiahní je totiž pre plod v období pred narodením i po ňom pre dieťa nebezpečný.

„Vrodené vývojové chyby hrozia pri ochorení matky v prvom trimestri tehotenstva asi v dvoch percentách prípadov,“ uvádza doktor Slezák.

„V prípade ochorenia matky v dobe krátko pred pôrodom alebo počas neho hrozí novorodencovi ťažká generalizovaná forma ovčích kiahní. Dieťa sa nakazí od matky v priebehu pôrodu, pretože samo ešte nemá vyvinutú imunitu.“

Najnebezpečnejšia situácia teda nastáva vo chvíli, kedy sa ochorenie prejaví 5 dní pred až 2 dni po pôrode. Vtedy si matka nestačí vytvoriť dostatočné množstvo protektívnych protilátok, ktoré by pasívne prešli na plod,
a u novorodencov môže vzniknúť spomínaná ťažká varicella s fatálnymi následkami. Tento predpôrodný výsev, bohužiaľ, stretol i Mišu.

„Prvé pupienky sa mi objavili v deň odchodu z pôrodnice. Ešte pred prepustením som teda informovala sestru i doktorku, aby sa na mňa šiel radšej niekto pozrieť, či to kiahne sú, alebo nie. Ale dostala som len šokujúce zamietavé odpovede, že je to zbytočné, pretože to ‚nie je možné‘!

Bola som z toho v šoku a pôrodnicu teda podľa plánu opustila. Radšej som však išla za svojím praktickým lekárom a ten kiahne potvrdil. Ihneď ma poslal do nemocnice na infekčné.“

V popôrodnom období totiž nie je čas na otáľanie, ak sa ochorenie u ženy potvrdí, prichádza na rad okamžitá medikamentózna starostlivosť o ohrozeného novorodenca, ktorému sa protilátky musia dodať.

„Pri výseve varicelly v pred a popôrodnom intervale nie sú vytvorené špecifické protilátky u budúcej matky a kvôli masívnej inkubácii novorodenec v popôrodnom období ochorie. Varicella potom u neho prebieha spravidla ťažko, a to s vysokou úmrtnosťou, až tridsaťpäť percent, v dôsledku krvácania do pečene a pľúc,“ vysvetľuje doktor Dalibor Sedláček z Infekčnej kliniky FN a LF UK v Plzni.

„V týchto situáciách sa novorodencom ihneď podávajú antivirotiká na zabránenie alebo aspoň minimalizáciu rizík rozvoja ovčích kiahní a ďalšieho množenia vírusu. Väčšinou je plne indikované vnútrožilové podanie hyperimúnneho imunoglobulínu, a to najneskôr do 72 hodín po narodení.“

Liečba dokáže prejavy ochorenia potlačiť a riziká minimalizovať, vždy však ide o náročné týždne psychického vypätia, najmä pre matku v šestonedelí. Lekári uvádzajú, že riziko ohrozenia plodu vírusom varicelly s trvalými následkami postihnutia je síce reálne zhruba len v 2% všetkých prípadov, u novorodencov však hrozia fatálne dôsledky až u tretiny z nich.

A k tomu treba rátať i s psychickou a organizačnou záťažou rodiny, najmä mamička je stále vystavená tzv. baby blues, únave i určitému fyzickému diskomfortu. Pokiaľ sa k tomu ešte pridá aj prípadná izolácia novorodenca, príp. odlúčenie matky od zvyšku rodiny, môže sa také ochorenie na „bežné kiahne“ premeniť na náročné obdobie.

Je teda namieste pridŕžať sa rád lekárov a riešiť zdravotnú stránku
(vrátane prekonaných ochorení) ideálne ešte pred otehotnením. 

Sú pre vás rizikové?

  • Kiahne ste už prekonali: Pri stretnutí s vírusom kiahní je plod v maternici účinne chránený vašimi IgG ochrannými protilátkami, ktoré mu dávate cez placentu.
  • Kiahne ste nemali: V tomto prípade existuje 2 % riziko poškodenia plodu:
  • Nakazenie vírusom v prvých 3 mesiacoch: Najčastejšie vedie k spontánnemu potratu.
  • Nakazenie vírusom medzi 3. – 5. mesiacom tehotenstva (najvyššie riziko medzi 13. – 20.tt): Môže viesť k vrodeným vývojovým chybám plodu, k poškodeniu CNS, k vytvoreniu kožnej lézie v podobe zjazvenia (najviac lebky) a k očným komplikáciám, 30 % takýchto postihnutých novorodencov umiera počas prvých mesiacov.
  • Nakazenie vírusom v a po 6. mesiaci: Infekcia vývoj dieťaťa obvykle nijako neovplyvní; čo však môže priebeh gravidity ovplyvniť, sú prípadné komplikácie ovčích kiahní u matky.
  • Nakazenie vírusom 2 – 3 týždne pred pôrodom: Ide o neonatálnu varicellu, kedy sa dieťa rodí s výsevom, príp. sa prejaví v prvých 10 dňoch po narodení, priebeh býva mierny, ochorenie je tlmené už prenesenými materskými protilátkami.
  • Nakazenie vírusom 5 dní pred až 2 dni po pôrode: Novorodenec nie je chránený materskými protilátkami, existuje riziko postihnutia dieťaťa, to sa musí liečiť a sledovať. 

Očkovanie v tehotenstve?

Očkovanie vírusom varicellazoster sa robí najneskôr 3 mesiace pred plánovaným otehotnením (zníži riziko rozvoja choroby až o 70 % a celkom eliminuje možné zdravotné komplikácie).

Tehotné ženy sa neodporúča očkovať kvôli nepreskúmaným rizikám vakcinačného vírusu na vývoj plodu. Tehotným, ktoré kiahne neprekonali a ani nie sú očkované, lekár pri možnej nákaze obvykle naordinuje injekciu s množstvom protilátok.

Osobám, žijúcim s tehotnou v spoločnej domácnosti, síce očkovanie nie je kontraindikované, ale niektorí výrobcovia vakcín odporúčajú minimalizovať kontakt očkovaného s tehotnou ženou po dobu 6 týždňov. 

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma