AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Kedy (nie) sú antibiotiká potrebné?

Dostalo vaše dieťa nádchu alebo kašeľ? Potom je jasné, že si prajete, aby bolo čo najskôr zase fit. Pravda, chcieť od detského lekára, aby vám na obyčajnú virózu predpísal antibiotiká, nie je ten najlepší nápad. Antibiotiká sa totiž nehodia na každú chorobu a nie vždy sú naozaj potrebné.
Kedy (nie) sú antibiotiká potrebné?

Som zástancom zdravého prístupu k chorobám svojich detí, takže neriešim každú „somarinu“ chémiou. Okrem toho máme šťastie na skvelú detskú lekárku, ktorá vždy vie, čo je v tej chvíli správne a aká liečba je pre nás najvhodnejšia.

Alexandra Vidnerová je skúsená odborníčka, ktorá len tak pre zábavu antibiotiká nepredpisuje, hoci si to vraj mnohé mamičky často prajú, pretože po nich bude ich dieťa rýchlejšie zdravé. Pamätám sa, ako dostal prostredný syn pred rokmi vírusovú angínu.

Hovorila som si: Panebože, prečo mu nepredpíše antibiotiká? Angína sa predsa tak lieči! Lenže lekárka ma vyviedla z omylu. „Pri rozhodnutí, či ide o vírusový alebo bakteriálny zápal, pomôže napríklad výter z krku, ďalej vyšetrenie CRP, pri ktorom sú zápalové parametre nízke,“ hovorí doktorka Vidnerová.

Pravda, keď dostal najmladší syn šarlach, bolo jasné, že pôvodcom ochorenia je baktéria Streptococcus. Aj tu by sa však najprv malo urobiť mikrobiologické vyšetrenie z krku, ktoré potvrdí, či ide skutočne o šarlach. Liečba antibiotikami je i v tomto prípade vhodná len pri prejavoch akútneho ochorenia, ktoré sa môže prejaviť ako šarlachová faryngitída alebo šarlachová angína.

„Pri pozitívnom náleze streptokoka sa najčastejšie predpisuje penicilín, deťom, ktoré sú naň alergické, sa predpisujú iné antibiotiká, ktoré účinkujú proti streptokokom,“ hovorí pediatrička. O tom, kedy teda nasadiť či nenasadiť antibiotiká, by mal vždy rozhodnúť lekár a to podľa toho, o aký druh ochorenia ide. 

Nehodia sa na každú chorobu

Podľa štúdie, ktorú urobili odborníci z pediatrickej kliniky v Pittsburghu, sa v USA zhruba 11 miliónov predpisov na antibiotiká predpisuje zbytočne. Len 27 % infekcií akútnych dýchacích ciest je totiž spôsobených baktériami. Čo to znamená? Že viac než dve tretiny detských infekcií sú vírusového pôvodu, a na vírusy antibiotiká nezaberajú!

Pokiaľ teda vášmu dieťaťu predpíše lekár antibiotiká a nejde o bakteriálny zápal, vôbec mu nepomôžu. Naopak mu môžu uškodiť. Čím častejšie deti užívajú antibiotiká, tým menej „fungujú“. Telo si totiž voči nim vytvára rezistenciu, takže sa potom môže stať, že jednoducho nezaberú. Okrem rezistencie môžu antibiotiká vyvolať vedľajšie účinky, ako je alergia, hnačka či bolesti brucha.

Dať dieťaťu antibiotiká v prípade vírusovej infekcie má za následok zabíjanie zdravých baktérií v tráviacom systéme dieťaťa, čo vedie k nižšej odolnosti voči nasledujúcej bakteriálnej infekcii. Odolajte teda rodičovskému nutkaniu požiadať svojho pediatra, aby vám predpísal antibiotiká zakaždým, keď dieťa bolí v krku, tečie mu z nosa alebo kašle.

„Najlepší liek na vírusovú infekciu je čas a domáca liečba, veľa čaju, sirupov
a pokoj na lôžku,“ hovorí tridsaťpäťročná Radka. „Syn dostal pred rokom zápal pľúc, ale nezistila sa žiadna baktéria, ktorá by ho spôsobila.

Pani doktorka nám teda predpísala expektoranciá (lieky na odkašliavanie) a lieky na znižovanie teploty. Okrem toho sme praktizovali masáž hrudníka a masáže chrbta,“ rozpráva dvadsaťosemročná Tamara. A na čo sa mamičky najčastejšie pýtajú pediatrov? 

1. Dieťaťu tečie z nosa žltý alebo zelený hlien. Neznamená to, že ide o bakteriálnu infekciu?

V priebehu nachladnutia je normálne, že z nosa vytekajú hlieny, ktoré môžu mať rôznu farbu. Nádchu obvykle spôsobujú vírusy, pravdaže, na ne potom môžu „nasadnúť“ baktérie.

Ak má teda dieťa nádchu so zeleným hnisavým hlienom, ktorá trvá dlhšie než desať dní, alebo ak má vysokú horúčku, môže to byť, samozrejme, príznakom bakteriálneho zápalu vedľajších nosových dutín. V takom prípade sú antibiotiká namieste. Niekedy postačia aj lokálne vo forme kvapiek, ktoré sa kvapkajú do nosa. 

2. Prečo nám lekár nepredpísal antibiotiká?

Pretože usúdil, že je to zbytočné. „Keď nejde o bakteriálny zápal, ale o vírusový, môžu mať antibiotiká skôr negatívne dôsledky. Hrozí vyššie riziko obezity, astmy a autoimunitných ochorení,“ vysvetľuje detská lekárka Marta Šimůnková. 

3. Ako sa antibiotiká podávajú a aké sú pre deti najšetrnejšie?

Najšetrnejšie sú práve najstaršie penicilíny (sú stále účinné), jedinou nevýhodou je, že vzácnejšie môžu vyvolať alergickú reakciu. Svoj význam majú aj aminopenicilíny, v prípade neznášanlivosti penicilínu potom erythromycín (makrolidy).

Pokiaľ ide o to, ako ich podávať, potom vždy tak, ako vám povie pediater. Lieky môžu účinkovať len vtedy, keď sa podávajú správne. Niektoré antibiotiká sa užívajú súčasne s jedlom, iné nalačno.

Niektoré zase „neznesú“ kombináciu s mliekom a mliečnymi výrobkami. Antibiotiká sa musia užívať presne v stanovenú dobu v presných časových intervaloch (napríklad po 8 hodinách). Pokiaľ sa interval predĺži, dôjde k poklesu ich koncentrácie a tým tiež účinnosti. 

4. Kedy začnú antibiotiká zaberať? Záleží na intervale podávania antibiotík?

Všeobecne by mali antibiotiká zabrať do 48 hodín od začatia užívania.

5. Čo mám robiť, keď dieťa odmietne pilulku prehltnúť alebo nechce ani sirup?

Nedá sa nič robiť, musíte sa pokúsiť aj pod nátlakom liek dostať do dieťaťa. Keď sa vám to nepodarí, hrozí, že skončí v nemocnici. Môžete vyskúšať rôzne fígle: pridať šťavu, detskú výživu či inú obľúbenú maškrtu. Na niektoré dieťa vraj zaberie prítomnosť hračky.

Keď sa však s vami dieťa mocuje, je lepšie, keď pri podaní lieku asistujú obaja rodičia. Jeden dieťa drží, druhý mu stlačením z oboch strán otvorí ústa, mierne upchá nos a až na koreň jazyka vloží liek. Ihneď musíte podať tekutinu na zapitie a skontrolovať, či dieťa tabletku niekam v ústach neschovalo.

Sirup sa môže aplikovať pomocou striekačky. Niektorým deťom stačí pridať k tabletke na lyžičku trochu nutelly alebo granulovaného kakaa. 

6. Čo sa stane, keď dieťaťu zabudnem dať antibiotikum v konkrétnom čase? Kedy mu dať zabudnutú dávku?

Zabudnutú dávku dajte dieťaťu hneď, ako si spomeniete, teda čo najskôr od času, kedy mala byť tabletka alebo dávka podaná. „Ďalšiu potom už v správnom čase, teda aj po kratšom intervale. Ak sa podávajú antibiotiká v režime 6–12–18–24, potom zabudnutie o 6 by následnú schému predstavovalo 8–12–18–24. Je nutné udržať stálu terapeutickú hladinu v krvi,“ vysvetľuje Marta Šimunková. 

7. Čo mám robiť, keď je dieťaťu zle od žalúdka a má po antibiotikách hnačku?

V takom prípade je nutné dohovoriť sa s ošetrujúcim lekárom a zvoliť inú formu aplikácie, teda injekcie. „Mierna hnačka pri užívaní antibiotík je však bežná, vystupňovanú je nutné liečiť. Pokiaľ dieťa antibiotikum vyvráti, potom je nutné podávať ich v injekciách, samozrejme, pri opodstatnenej indikácii,“ vysvetľuje doktorka Šimunková. 

8. Ako možno obnoviť črevnú mikroflóru po podávaní antibiotík?

Existujú probiotiká (lieky a potravinové doplnky z lekárne), ktoré je dobré užívať súčasne s antibiotikami a ešte aspoň týždeň po ukončení. „Obávam sa, že takzvané živé jogurty nie sú na obnovenie črevnej mikroflóry najvhodnejšie, pretože nemusia obsahovať dostatočný počet skutočne živých kultúr,“ radí lekárka. 

9. Aká je dlhá rekonvalescencia a kedy môže ísť dieťa do škôlky či športovať?

Pri užívaní antibiotík musí byť dieťa doma v relatívnom pokoji. Keď je mu dobre, môže sa hrať pri stole, v izbičke na podložke, na koberci, ak nemá teplotu, nemusí ležať v posteli. „Malé deti by mali ostať ešte pár dní doma, školáci môžu už ísť do školy s tým, že podľa závažnosti samotného ochorenia je vhodné na jeden až šesť týždňov vylúčiť fyzickú námahu (šport a telocvik).

Tých šesť týždňov je nutných po preukázanom zápale pľúc a iných vážnych infekciách. Podcenením rekonvalescencie riskujete návrat choroby, oslabenie imunitného systému, nutnosť skorého nasadenia ďalších antibiotík, skrátka, začarovaný kruh,“ varuje Marta Šimunková. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma