AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Kedy je ten správny čas na prvý príkrm

Okolo pol roka veku už väčšina detí ani trochu nepripomína toho nekomunikujúceho malého živočícha, ktorého ste si priviezli z pôrodnice. Možno aj preto nastal ten pravý čas na prvý príkrm.
Kedy je ten správny čas na prvý príkrm

Nie je dôležité, či dojčíte alebo kŕmite svoje dieťatko umelou mliečnou výživou, pretože jediným rozdielom pri podávaní príkrmov v týchto dvoch skupinách detí je čas prvého zavádzania pevnej stravy.

„Naozaj v tom žiadny rozdiel nie je, len sa častejšie u nedojčených detí zavádzajú príkrmy o niečo skôr, teda už okolo štvrtého ukončeného mesiaca veku,“ potvrdzuje detská lekárka Klára Šillerová. Oproti tomu prospievajúce dojčené deti môžu začať s prvým jedlom na lyžičku asi o dva mesiace neskôr.

Uvariť, alebo kúpiť?

Najčastejšou otázkou rodičov v prípade príkrmov býva, či majú svojmu dieťaťu pokrmy variť, alebo sa môžu spoľahnúť na kupované príkrmy. Väčšina pediatrov sa zhoduje na tom, že oboje je možné a každý z prístupov má svoje výhody a nevýhody. Pri pohárikoch máte (až na úplne ojedinelé výnimky, ktoré patričná kontrola obvykle zachytí) istotu, že použité suroviny boli kvalitné a hygiena pri príprave bezchybná.

Neoceniteľnou pomocou sú potom v trochu nabitejších dňoch alebo keď ste napríklad chorá. Temer všetci rodičia ich využívajú pri cestovaní. Pri doma varenom jedle si môžete vychutnať pocit, že svojmu dieťaťu prvé jedlo pripravujete s láskou a presne viete, čo ste mu doň dali.

Problém však môže byť v kvalite použitých surovín, do mrkvy a zemiakov skrátka na rozdiel od chemických laboratórií nevidíte. Mnoho rodičov tak volí kombináciu oboch spôsobov stravovania, ktorá im umožňuje naučiť dieťa jesť domáce jedlo, ale pritom sa nestrhať pri vyváraní.

Buďte trpezliví...

V každom prípade znamená prvá tuhá strava pre tráviaci trakt dojčaťa obrovskú zmenu a záťaž. Nech už ste ho dosiaľ dojčili alebo kŕmili umelou výživou, dostával jedlo prevažne stále rovnakej chuti, v konštantnej teplote a vždy tekuté. A odrazu sa od neho a jeho tráviaceho ústrojenstva vyžaduje oveľa väčšia aktivita a tolerancia.

Už samotný pocit pevnej stravy v pusinke je pre niektoré deti taký šok, že sa s ním nechcú zmieriť a vyžadujú návrat k osvedčenému mlieku. Ťažkosti s prvými príkrmami zažila väčšina rodičov, len máloktoré bábo sa na jedlo ihneď vrhlo s chuťou a spakovalo plnú misku.

„Prvé dni s mrkvou na lyžičke u nás vyzerali skôr ako hra na preťahovanie a pľuvanie,“ smeje sa tridsaťročná Andrea, ktorá je mamičkou osemmesačnej Anežky. „Myslím, že úplne na začiatku Anežka vôbec nechápala, prečo jej tú divnú oranžovú hmotu strkám do pusinky. Vždy sa na mňa neuveriteľne prekvapene pozrela, a potom všetko vypľuvla.

Manžel prvé kŕmenie natáčal, takže máme celkom vtipné videá. Len tú mrkvu som trochu podcenila, takže z látkového podbradníka a trička pod ním som ju už nedostala. Nabudúce už som však bola vybavená igelitovým podbradníkom a veľkou plienkou,“ dodáva Andrea.

...ale vytrvalí!

Andrea je síce po prvý raz matkou, zato trojnásobnou tetou, a tak dobre vie, že prvé neúspechy sú úplne normálne. „Moja sestra má troch chlapcov, takže o rodičovstve aspoň čosi viem. A toto je jedna z vecí, s ktorými som mala skúsenosť už pred materstvom, takže ma to nezaskočilo. Vedela som, že si malá musí na novinku v jedle nejakú dobu zvykať.

Trvalo to asi tri týždne a ja som odrazu prekvapene zistila, že zjedla celú misku. Ďalšie výkyvy potom boli s novými chuťami, niektoré Anežka prijala hneď, iné až na niekoľký pokus, napríklad karfiol odmieta dodnes.“ Andrein pokojný prístup celkom schvaľuje i doktorka Šillerová. „Určite je potrebné neprestávať a každý deň to skúšať, prípadne len po lyžičkách.

Dieťa, ktoré by bolo len dojčené, napríklad v období medzi ôsmym a desiatym mesiacom, bude prinajmenšom anemické kvôli nedostatku železa. Ale sama mám tú skúsenosť, že sa mi deti viac rozjedli až okolo desiateho, jedenásteho mesiaca,“ hovorí pediatrička, ktorá je sama mamičkou štyroch detí.

Robíme to dobre?

Niektorých rodičov však miniatúrne množstvo zjedeného jedla predsa len znervózňuje. Existuje spôsob, ako sa uistiť, že robíme všetko, čo je potrebné? „Samozrejme, je stále potrebné dbať na dostatočný prísun mlieka či už materského alebo umelej výživy, v minimálnom množstve pol litra za deň.

Príkrmy by sa mali začať zavádzať najneskôr v šiestich mesiacoch, hlavne kvôli zásobám železa, ktoré dieťa v tom čase už vypotrebovalo. Pokiaľ postupne zavádzate nové druhy zeleniny, mäso, potom i ovocie, nemusíte mať obavy. Rast dieťaťa a jeho spokojnosť sú jasným dôkazom správnej výživy,“ vysvetľuje detská lekárka.

Aj v prípade, že zatiaľ používate dojčenskú výživu, nemusíte si s presným zložením stravy lámať hlavu. Renomovaní výrobcovia (doktorka Šillerová odporúča napríklad značky Hami, HiPP či Alnatura) totiž dbajú nielen na kvalitu použitých surovín, ale i na výživové hodnoty potrebné v konkrétnych vekových obdobiach.

1.jpg

Prvých 1000 dní

Pokiaľ tak trochu tápete vo všetkých možných odporúčaniach a názoroch, ktoré sa veľmi často radikálne líšia, počúvate protichodné rady od babičiek a od kamarátok, niečo iné sa dočítate na internete a nemáte čas každý deň volať pediatrovi, doktorka Šillerová má pre vás osvedčený tip.

„Najnovšie poznatky a odporúčania pod hlavičkou Českej pediatrickej spoločnosti nájdete na stránkach www.1000dni.sk. Web je naozaj veľmi pekne pripravený a sú tam pre rodičov veľmi zrozumiteľne podané odporúčania, ktoré sa týkajú výživy. 

A prečo prvých tisíc dní? Ide o to, že práve výživa po dobu prvých tisíc dní života môže kľúčovo ovplyvniť zdravie dieťaťa
v budúcnosti,“ dodáva pediatrička.

Prvé známky alergie

Alergikov medzi deťmi stále pribúda, a tak možno máte obavy, aby ste prípadné príznaky dobre a včas rozpoznali. „Najčastejšie sú prejavy alergie, ktoré sa objavujú v rozmedzí niekoľkých dní až týždňov po požití problematickej suroviny. Sú to predovšetkým kožné prejavy, vyrážky či zhoršenie ekzému, ale môže to byť krv a hlien v stolici, hnačka a nepriberanie
na váhe.

Tie najzávažnejšie príznaky alergie, ktoré sa objavia rádovo v minútach
až hodinách po požití alergénu, teda opuchy pier, hrtanu, dýchavičnosť a silný kašeľ, sú, našťastie, naozaj vzácne,“ vysvetľuje Klára Šillerová.

Najčastejšou potravinovou alergiou pritom nie je neznášanlivosť lepku, ako sa mnoho rodičov domnieva, ale alergia na bielkovinu kravského mlieka, ktorá postihne až tri percentá dojčiat a môže vážne poškodiť tráviace ústrojenstvo dieťaťa. Preto je potrebné jej prejavy, to znamená časté hnačky, vracanie, hlien alebo krv v stolici, okamžite konzultovať s pediatrom.

Bezmliečna diéta

Alergiu na bielkovinu kravského mlieka diagnostikovali aj štvormesačnému Peťovi, ktorého mamička Zdena si už po príchode z pôrodnice všimla, že niečo nie je v poriadku. „Peťo mal už v pôrodnici veľmi vodnatú stolicu, občas s trochou krvi. Doma sa potom pridal ešte ekzém.

Celkovo som mala pocit, že mu jednoducho nie je dobre, a keď nepriberal, detská lekárka mi navrhla testy, ktoré alergiu potvrdili,“ vysvetľuje Zdena. Pretože dojčiť chcela ďalej, musela zo svojej stravy celkom vylúčiť kravské mlieko.

„Dokiaľ nemáte také obmedzenie, ani si nevšimnete, v čom všetkom je mlieko a ako ste naň zvyknutí. Ale pre dieťa sa, samozrejme, obmedzíte, takže som skutočne vysadila všetko s obsahom mlieka a malému sa veľmi skoro uľavilo. Hnačky zmizli prakticky hneď, ekzém trochu neskôr.

Keď som prestala dojčiť, doktorka mi odporučila špeciálne mlieko s vysoko naštiepenou mliečnou bielkovinou, takže už nevyvoláva alergiu. Určitú dobu to bol trochu boj, ale potom si naň Peťo zvykol a teraz ho pije bez problémov. O nejaký čas skúsime malú dávku kravského mlieka, a pokiaľ by alergia ustúpila, mohli by sme mlieko pomaly zaraďovať,“ hovorí Zdena.

Ryby sú späť

Podľa najnovších odporúčaní sa zo zoznamu zakázaných potravín na detské taniere môžu vrátiť ryby, a to dokonca aj tie morské. Staršie názory totiž varovali pred požívaním sladkovodných rýb v prvom roku a morských dokonca ešte o rok či dva dlhšie, najčastejšie kvôli riziku vzniku alergie.

Podrobné štúdie však preukázali, že odďaľovanie ponuky pokrmov s rybami jednoducho k nižšiemu výskytu alergií nevedie. V súčasnej dobe lekári potvrdzujú, že nie je dôvod, prečo čakať, koniec koncov v prímorských oblastiach jedia morské ryby i tie najmenšie deti a je im to na prospech.

Samozrejme, vždy treba dbať na bezpečnosť a starostlivo odstrániť všetky kosti.

Červené mäso je lepšie

Napriek tomu, že si väčšina rodičov myslí, že pre dieťa je najvhodnejšie mäso biele, teda predovšetkým ľahko dostupné kuracie, predseda Spoločnosti pre výživu a vedúci lekár oddelenia liečebnej výživy v Motole doktor Peter Tláskal by oveľa radšej na tanieroch malých stravníkov videl mäso červené.

„Vyberajte predovšetkým chudé druhy mäsa a majte pri tom na pamäti, že červené mäso obsahuje až trikrát viac železa ako biele. Nedostatok železa nesúvisí len s možným rozvojom anémie, ale môže zapríčiniť aj poruchy rozvoja poznávacích funkcií alebo problémy s imunitou.

Najvhodnejšie je mäso v tomto poradí: chudé hovädzie, teľacie, kuracie, morčacie, králičie, chudé bravčové, jahňacie. Odporúčame tiež raz týždenne nahradiť mäso vaječným žĺtkom. Celkom nevhodné sú pre deti údeniny, ktoré obsahujú okrem prídavných látok aj veľké množstvo soli,“ upozorňuje na častý výživový nešvár doktor Tláskal.

Dôležité obilniny

Po zvládnutí prvých mäsovo-zeleninových príkrmov a ovocných výživ prichádzajú obvykle na rad kaše. Obilniny sú pre malé deti veľmi dôležité, pretože ich hlavnou výživovou zložkou sú zložité sacharidy. Kaše prirodzene obsahujú len malé množstvo soli a cukrov, naopak je v nich veľa vitamínov, najmä skupiny B, a minerálov, ako napríklad potrebné železo a zinok.

Prvá kaša by mala byť čisto obilná s dojčenským mliekom a bez ďalších prísad. Na trhu sú tieto výrobky označené ako počiatočné jednodruhové kaše. Môžete si kúpiť kašu bezmliečnu a zmiešať ju podľa návodu s mliekom, na ktoré je dieťa zvyknuté. Alebo skúste rovno kašu mliečnu, napríklad od rovnakého výrobcu, od ktorého dieťa pije mlieko.

Neskôr je dobré zaradiť kaše s viacerými druhmi obilnín a ovocím. Napriek tomu, že je u nás zvykom dávať deťom kašu predovšetkým na noc, aby boli dlho sýte a nebudili sa, kvalitná dojčenská alebo batoľacia kaša môže byť skvelými raňajkami alebo desiatou.

Vyberajte produkty s jasným vekovým určením, s nízkym obsahom sodíka i pridaného cukru, bohaté na železo, vitamín D.

Batoľa nie je malý dospelý

V našich rodinách sa väčšinou pomerne veľmi dbá na zdravé stravovanie dojčiat, len čo však dieťa sfúkne prvú sviečku na torte, stane sa v očiach radu ľudí malým dospelým, a tak sa tiež stravuje.

S prechádzaním batoliatka na dospelý jedálny lístok by sme sa ale nemali príliš ponáhľať. Jednak si v tomto veku deti budujú stravovacie návyky pre celý svoj budúci život, jednak sa učia napodobňovaním svojich rodičov. V ideálnom prípade by sa teda jedálny lístok dospelých členov mal skôr prispôsobiť najmenším.

Ani potom, čo dieťa bezpečne zvládne prechod na pevnú stravu, sa nezaobíde bez mlieka. Vďaka obsahu železa a vitamínu D v umelej mliečnej výžive určenej batoliatkam pomáhajú tieto výrobky deťom správne rásť a vyvíjať sa.

Pamätajte na to, že batoľa má aj odlišné výživové potreby, vyžaduje napríklad štyrikrát viac železa a dvakrát viac vitamínu D než dospelý človek. Nedostatočný príjem vitamínu D má u nás, bohužiaľ, 62 % batoliat, nedostatkom železa trpí každé tretie dieťa vo veku od jedného do troch rokov a každé desiate slovenské batoľa je málokrvné. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma