AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Kedy je optimálny vek na pôrod?

Optimálny vek, kedy je žena pripravená porodiť dieťa, je medzi dvadsiatimi a dvadsiatimi piatimi rokmi. Tak hovorí príroda a lekári. Stále častejšie sa však stáva, že ich ženy (či dvojice) nepočúvajú a tehotenstvo odkladajú. Niekedy sa, samozrejme, môže stať aj pravý opak...
Kedy je optimálny vek na pôrod?

Gynekológovia odporúčajú potomka plánovať a dôkladne sa pripraviť na graviditu zdravým životným štýlom, psychickým vyladením, ideálne mať dokončenú školu, zamestnanie a bývanie. O to sa väčšina dvojíc snaží, ale nie vždy nám život pripraví také ideálne načasovanie.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Slávne maminky

Zuzana Kanócz: Naše dni začínajú veselým úsmevom od ucha k uchu

A veľa žien dnes graviditu odkladá programovo. Vzdelanie, cestovanie, zahraničné skúsenosti, budovanie kariéry, hľadanie vhodného otecka, iný životný štýl a tempo... Ani to nie je úplne ľahké, pretože nároky mladých ľudí
na náprotivok sa s vlastnými skúsenosťami, schopnosťami a plánmi logicky zvyšujú.

Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi len jedna žena z päťdesiatich porodila prvé dieťa po tridsiatom piatom roku veku, dnes je to každá piata. Veková hranica rodičovstva sa stále posúva. Priemerný vek prvorodičiek bol v roku 1991 mierne cez 24 rokov, dnes sa pohybuje medzi 27 a 32 rokmi.

A rozhodne nie je žiadna zvláštnosť, keď si žena tehotenstvo posunie za hranicu 35 rokov alebo štyridsiatky. Opačným extrémom je, keď sa tehotenstvo týka mladistvých dievčat.

Vďaka prevencii v podobe osvety nielen rodinnej, ale i na školách či užívanie širokej škály antikoncepcie, sa počty dievčat vo veku do 18 rokov, ktoré sa stávajú mamičkami, znižujú, ale napriek tomu sa v populácii vyskytujú. Aké to je, keď rodí 16-ročná dievčina a keď žena v štyridsiatich rokoch?

Tehotenstvá násťročných

Sú stále veľkým problémom, pretože veľa dievčat má obavy z rodičov, z problémov v škole a svoju graviditu taja. Gynekológa začínajú navštevovať až v druhom trimestri (alebo neskôr), teda v dobe, kedy najzásadnejšie obdobie vo vývoji plodu bolo dávno ukončené.

Nedbajú na pravidelné kontroly, všetky predpísané a odporúčané vyšetrenia a testy, často na zdravý životný štýl, pestrú stravu, nedodržujú zásady totálnej abstinencie, fajčia... Veľa budúcich mladistvých mamičiek nemá dobré
a kvalitné rodinné zázemie, psychickú oporu vo svojom stave, materiálne podmienky na úspešnú starostlivosť o seba ani o budúce bábätko.

Telo dospievajúcej ženy navyše ešte nie je pripravené na veľkú záťaž, ktorú tehotenstvo predstavuje, preto hrozí riziko predčasného pôrodu. Okrem nedozretého organizmu a psychickej nedospelosti sa riziko zvyšuje i kvôli tomu, že lekár nemá možnosť graviditu pravidelne kontrolovať.

Domov a rodina | Materstvo | Batoľa | Dojča | Novorodenec

Čo keď sa nezrastie fontanela

Mladé mamičky môžu porodiť potomka s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Je to tým, že plody nemajú v maternici dostatočný prísun živín potrebných na vývoj orgánov a hmotnostný nárast, v priebehu tehotenstva je tak isto zásadnou príčinou nízkej pôrodnej váhy novorodenca fajčenie.

Na druhej strane u mladistvých rodičiek nedochádza k vyššiemu počtu cisárskych rezov, mladé dievčatá netrpia niektorými chorobami, ktoré trápia staršie tehotné (napríklad cukrovkou, vysokým krvným tlakom, obezitou...). Nič sa však nedá paušalizovať.

Existujú rodiny, kde sa o mladistvú budúcu mamičku starajú, sprevádzajú
ju do tehotenskej poradne na pravidelné kontroly a snažia sa jej zaistiť pokojný priebeh tehotenstva. Táto náročná životná situácia má rad riešení: od utajeného pôrodu, adopcie až k osvojeniu bábätka prarodičmi či zapojenia širokej rodiny do starostlivosti a pomoci, aby sa mladá matka mohla
o dieťa starať, dokončiť školu a zapojiť sa aj s partnerom do bežného života.

Tehotenstvo vo vyššom veku

Plodnosť ženy v priebehu života klesá. Na vrchole je okolo dvadsiatky, postupne sa znižuje množstvo vajíčok vo vaječníkoch, tie navyše starnú. Podľa štatistík má každá druhá žena nad štyridsať ťažkosti s prirodzeným otehotnením. Všeobecne sa u žien nad 35 rokov označuje ich
prvá gravidita za rizikovú.

Záleží však na fyzickom a psychickom stave každej jednotlivej budúcej mamičky, nemusí mať nutne problémy. Naopak, niektoré ženy si tehotenstvo užívajú a znášajú ho celkom bez problémov, tak isto ako ženy o desať rokov mladšie. Isté riziká so vzrastajúcim vekom však hrozia – potrat a predčasný pôrod, výskyt niektorých ochorení, ako je tehotenská cukrovka, vysoký krvný tlak.

Štúdie ukazujú, že deti starších matiek nemávajú viac vrodených porúch než deti mladých žien, jedinou výnimkou je postihnutie spôsobené narušením chromozómov – Downov syndróm. Preto by mala každá budúca mamička nad 35 rokov veku podstúpiť vyšetrenie plodovej vody (amniocentézu), ktoré toto ochorenie stopercentne vylúči.

Pozitívne je, že staršie tehotné sa o seba maximálne starajú, tehotenstvo si obvykle mojkajú, sú v pohode, majú vyriešenú kariéru, bývanie i partnerstvo. Toto všetko prispieva k úspešnému priebehu gravidity. Vďaka pokroku medicíny môžu využiť aj metódu asistovanej reprodukcie v prípadoch, kedy nie sú schopné počať dieťa prirodzenou cestou.

Domov a rodina | Materstvo | Recepty | Zdravá výživa | Batoľa

S tvarohom počkajte

Ďalšia dobrá správa od amerických vedcov znie: Neskoré tehotenstvo chráni ženu pred rakovinou vaječníkov oveľa viac než u mladších žien. Výsledky
štúdie ukázali, že u žien mladších ako 25 rokov sa znižuje riziko vzniku rakoviny vaječníkov o 16 %, u žien do 30 rokov už o 45 % a ženy nad 40 znížili neskorým tehotenstvom riziko až o 58 %.

 

Príbehy s dobrým koncom (v každom veku...)

Eva (42)

S manželom sme sa zoznámili krátko po tridsiatke, obaja už sme mali jedno manželstvo za sebou a ako bezdetní sme s nadšením plánovali deti. Rok, dva, potom jeden potrat, druhý... Bola som zúfalá, roky leteli ako voda. Vôbec som nemohla myslieť na nič iné. A to bola asi tá chyba. Skúšali sme umelé oplodnenie a bez výsledku.

Respektíve s hrozným záverom – totálne hormonálne vyhasnutie, už to vzdajte. Myslím, že nemusím komentovať, ako sa mi ako žene žilo. Bolo to náročné obdobie, nakoniec sme sa zmierili s realitou, začali cestovať, menili zamestnanie, zariaďovali byt. Keď už som vôbec nič nečakala, otehotnela som.

Nečakane, celkom neplánovane, oboch nás to zaskočilo. Sme starí, čo si v štyridsiatke počneme? Ako to zvládneme, budeme mať ešte silu vychovať dieťa? Tehotenstvo nebolo prechádzkou ružovou záhradou, temer celé som ho preležala v nemocnici, tehotenské bruško som si sotva stačila vyfotiť, aby mi susedia verili.
Dnes sme rodičmi ročného chlapčeka a sme veľmi šťastní.

Vôbec si nepripadáme starí. Jasné, o pár rokov bude horšie, ale sme nadšení. Možno dáme voľný priechod osudu, azda sa ešte pridá dievčatko...

Anita (27)

Dopredu chcem povedať, že som si určite takto skoro (v 17) dieťa nechcela zaobstarať. Bohužiaľ mi v tom roku, kedy som otehotnela, zomrel otec a to bol začiatok všetkého. Problémy s matkou a nakoniec láska, ktorá sa skončila dieťaťom. Reakcia bola neskutočná, hlavne preto, že som to zistila až v 5. mesiaci tehotenstva.

Dovtedy nebolo nič poznať a ja som mala normálny cyklus. Stačila jedna bežná návšteva gynekológie a bolo to. Vôbec som nevedela, čo robiť. Moja matka nesúhlasila, ale, bohužiaľ, už sa nedalo nič robiť. Vyhodila ma z domu so slovami: „Čo si si nadrobila, to si aj vyžer.“

Asi aj preto, že v tej dobe som nebola veľmi dobrá dcéra (puberta, chlapec...). Otec dieťaťa bol o rok starší, takže tiež žiadna sláva. Prácu nemal, školu žiadnu, totálny povaľač. Bohužiaľ mi šupiny spadli z očí až neskoro. Nemali sme žiadne peniaze, iba byt jeho matky, kde boli dlhy.

Len sľuboval, ale nikdy nič neurobil. Tehotenstvo inak prebiehalo normálne a musím povedať, že som sa aj tešila. Strach som nemala, myslela som, že to všetko spoločne zvládneme. Nakoniec nás z bytu vysťahovali a ja som so synom skončila v azylovom dome.

Pre učiteľov i spolužiakov bola celá situácia šokujúca. Chodila som na tanečné konzervatórium a ukončila som ho, ostala mi jedna kamarátka, s ktorou som dodnes v kontakte. Bolo to totálne dno, ale odrazila som sa od neho. Rodičovská rola bola pre mňa celkom ľahká, s bábom som sa zžila v pohode.

Samozrejme, bola som mladá a chcela som si užívať ako moji vrstovníci, ale s pomocou opatrovania som všetko zvládla. Mám skvelého syna, bez ktorého by som si život už nedokázala predstaviť, ale spätne si myslím, že to bolo naozaj skoro. Musela som rýchlo dospieť a vzdať sa kopy vecí. Ľahké časy to neboli. Boli doby, kedy nebolo čo jesť, kedy som nemala na darček na Vianoce.

S otcom chlapčeka nie som, naopak sa súdime kvôli alimentom... Dnes mám priateľa, s ním ďalšie dve deti a žijeme si dobre. Syna vychováva od jeho troch rokov a berie ho za svojho, tak isto ako ho syn berie za otca, hoci vie, že nie je ten „skutočný“.

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma