AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Keď sa ozve žiarlivosť

Hoci väčšina ľudí považuje žiarlivosť za negatívnu emóciu, berie ju zároveň ako bežnú súčasť partnerstva. Niektorí ju dokonca pokladajú za dôkaz lásky. A čím väčšia žiarlivosť, tým väčšia láska, ako sa mylne domnievajú.
Keď sa ozve žiarlivosť

Hovorí sa, že kto nežiarli, nemiluje... Je to skutočne pravda? „Do istej miery je to prirodzené a trochu žiarlivosti očakáva asi každý. Záleží však na tom, o aký typ ide. Žiarlivosť rozdeľujeme na tzv. situačnú a patologickú. Situačná znamená, že žiarlite vo chvíli, kedy váš partner napríklad flirtuje s inou ženou.

Táto forma je prirodzená a bolo by divné, keby vám také správanie neprekážalo. Patologická alebo chorobná žiarlivosť znamená, že na partnera žiarlite aj vo chvíli, kedy na to nemáte žiadny zjavný dôvod, a že sa snažíte jeho bežné správanie kvôli žiarleniu obmedzovať,“ hovorí psychologička Mgr. Tereza Beníšková.

Asi každý sa niekedy stretol so žiarlivosťou, pravdaže, reakcie na ňu sa líšia človek od človeka. Niekto zachováva chladnú hlavu,hoci sa jeho partner/partnerka pred jeho očami dôverne baví s príťažlivým príslušníkom druhého pohlavia, iný by hneď urobil scénu.

Väčšina ľudí iste potvrdí, že je lepšie naraziť na človeka, ktorý svojmu partnerovi dôveruje a nemá potrebu zbytočne ho kontrolovať alebo zisťovať, čo robí každú minútu počas dňa. Patologický žiarlivec bohužiaľ ani nevníma, ako sa svojím správaním degraduje.  Často mu ani nie je trápne byť voči druhému sprostý, keď ho v amoku obviňuje „s kým že sa to kde ťahá“.

O svoje zážitky sa podelila pani Lenka (30): „Mám skúsenosti s oboma typmi mužov. Môj bývalý bol priamo stíhačka, nie nadarmo mal prezývku Gripen :-). Neustále ma kontroloval, kde som, kedy prídem, čo som celý deň robila... Šalel od zlosti, keď som sa mala zísť so svojím dlhoročným kamarátom, upozorňujem, že gayom.

Pravda, to pre neho nič neznamenalo, predsa to bol chlap, takže sexuálna orientácia nehrala rolu. Keď som s niekým telefonovala alebo si písala textovky, okamžite vyzvedal, kto to bol a čo píšem. Na Facebooku stále sledoval, kto mi ‚lajkuje‘ fotky alebo píše komentáre.

Keď to bolo z jeho pohľadu už vyše miery, chcel, aby som si inkriminovaného kamaráta odobrala z priateľov. Asi nemusím dlho hovoriť, ako ma toto správanie obťažovalo. Všetko vyvrcholilo, keď som mala odísť s kolegami na pracovný teambuilding. Vtedy bol od zlosti úplne bez seba a snažil sa mi to zakázať. Obviňoval ma, že sa tam určite budem správať ako šľapka a že sa teším, až skončím s niektorým z kolegov v posteli.

V tej chvíli už môj pohár trpezlivosti pretiekol a náš vzťah som radikálne ukončila. Jednoducho už to nešlo ďalej. A dnes? Mám skvelého manžela, ktorý je, našťastie, normálny. Mojich kamarátov toleruje a s väčšinou sa dokonca skamarátil. Som rada, že som sa vtedy odhodlala vzťah s chorobným žiarlivcom ukončiť. Aj keď som ho najprv milovala, po rozchode mi spadol kameň zo srdca a teraz som veľmi šťastná.“

Vernosť sa nedá dokázať

V niektorých prípadoch to však nie je také jednoduché, zvlášť keď sa žiarlivosť spočiatku skrýva za veľkú lásku. Niekedy má človek (a ženy zvlášť) tendencie vidieť partnera ružovými okuliarmi a byť až veľmi tolerantný. Žiarlivosť považujú za dôkaz lásky a svoju oddanosť demonštrujú tým, že dobrovoľne ukončia alebo aspoň obmedzia kontakt s inými mužmi.

Pravdaže, také správanie chorobného žiarlivca o vernosti aj tak nepresvedčí. Aké sú teda patologické „príznaky“? „Chorobný žiarlivec žiarli, aj keď na to vlastne nemá dôvod. Nedá si vysvetliť, že milujete len jeho, že ide o nedorozumenie, že vaše správanie nič neznamenalo a pod. U patologického žiarlivca s logickými argumentmi nepochodíte.

U normálneho, situačného žiarlivca máte nádej, že dá na logiku a rozumné argumenty a nechá sa presvedčiť. Pri nezdravej žiarlivosti nech vysvetľujete, ako vysvetľujete, aj tak ho o svojej nevine nepresvedčíte,“ upozorňuje Mgr. Beníšková. Vernosť sa, bohužiaľ, nedá dokázať, dokázať možno len neveru.

Pokiaľ patologický žiarlivec nenájde indície vašej nevery, nie je to pre neho dôkaz, že ste mu verná, ale znamená to pre neho, že pátral málo alebo zle. V týchto prípadoch už ide naozaj do tuhého, pretože taký partner obmedzuje vašu slobodu.

Chce o všetkom vedieť, všetko mať pod kontrolou. Overuje si, o koľkej hodine ste odišli z práce, ako dlho vám trvala cesta domov, s kým si telefonujete a mailujete, kam presne chodíte s kamarátkami, koľko času na mieste strávite a s kým všetkým ste hovorili...

Tereza Beníšková hovorí: „Príznaky nezdravej žiarlivosti môžu spočiatku vyzerať ako veľká láska. Žiarlivec s vami chce byť najradšej sám a mať vás len pre seba. Často vám telefonuje a vypytuje sa na všetky podrobnosti vášho dňa. Na začiatku vám to môže imponovať ako záujem o vašu osobu, neskôr sa z toho však vykľuje obmedzovanie a zasahovanie do vašej slobody.

Žiarlivec vám bude kontrolovať telefón, e-mailovú schránku a vaše profily na sociálnych sieťach, bude vám prehľadávať vrecká, zásuvky a všade bude pátrať po dôkazoch vašej nevery. Nikam vás nepustí samotnú, bude vás chcieť všade sprevádzať.

Od kolegov z poradne pre rodinu som počula o prípade klienta – staršieho muža, patologického žiarlivca, ktorý odmietal svoju tiež staršiu manželku púšťať, aby chodila autobusom MHD k dcére strážiť vnúčatá. Uvádzal, že mu to prekáža, pretože ‚sa jeho žena v autobuse vždy lepí na nejakého chlapa‘. Bol to, samozrejme, nezmysel, ale pre jeho ženu to bola príslovečná posledná kvapka, po ktorej požiadala o rozvod.“

Čo (ne)robiť?

Našli ste si nového partnera a všetko vyzerá ideálne. Miluje vás, vaše ratolesti, máte podobné koníčky i životné názory, dokáže vás finančne zabezpečiť... Je tu však jeden háčik – je žiarlivý. A to viac, ako je zdravé. Čo robiť v takej situácii? Je vhodné ustupovať? Mgr. Beníšková radí:

„Rozhodne nie. Ako som už uviedla, keď chorobný žiarlivec nenájde dôkaz nevery, len ho to povzbudí, aby pátral ďalej. Aj tak nebude spokojný. Žena by si mala rozmyslieť, kam až chce vo vzťahu ustupovať a čo už obetovať nechce. Už na začiatku je vhodné stanoviť hranice, ktorých sa chce držať.

Napríklad: Nebudem sa ti spovedať a vysvetľovať, ako som trávila každú minútu svojho dňa a vyúčtovávať, za čo som utratila svoje peniaze do posledného centu. Budem raz týždenne chodiť cvičiť a raz do mesiaca pôjdem bez teba s kamarátkami na večeru. Očakávam, že mi nebudeš liezť do mobilu
a prehľadávať mi šuplíky a vrecká, že budeš ctiť moje súkromie a tak ďalej.“

Pokiaľ má vzťah so žiarlivcom fungovať, musíte hneď na začiatku určiť mantinely a neustupovať. Buď to akceptuje a vzťah vydrží, alebo sa rozpadne hneď na začiatku, čo však nie je škoda, pretože vám to ušetrí množstvo problémov do budúcnosti.

Druhý pohľad na vec

A čo keď sa táto posadnutosť týka priamo vás osobne? Viete o sebe, že žiarlite, viete, že to vášmu vzťahu neprospieva, a dokonca viete, že je vaše správanie hocikedy neznesiteľné. Lenže si jednoducho nemôžete pomôcť. Dá sa s tým niečo robiť? „Pokiaľ žena žiarli a nemá pre to žiadne objektívne dôvody, potom je potrebné, aby zapracovala na sebe a svojej sebaúcte.

Mala by nájsť spôsob, ako si sama seba viac vážiť, ako veriť tomu, že je hodnotný človek. Potom nebude toľko pochybovať o tom, že jej partner jej je verný, pretože bude vedieť, že má svoju cenu a je dosť príťažlivá na to, aby o ňu partner stál a nezabúdal sa niekde inde. Navyše bude presvedčená, že keby sa aktuálne partnerstvo rozpadlo, je schopná si nájsť niekoho iného,“ radí psychologička.

Je to celé o sústavnej práci na sebe, čo potvrdzuje aj Eva (35): „Musím sa priznať, že predtým som veľmi žiarlila, hoci sa za to teraz hanbím. Pred priateľmi alebo známymi by som nikdy nedala najavo, čo sa vo mne odohrávalo.

Keď sme boli s manželom niekde v spoločnosti, tvárila som sa, že je všetko v poriadku, ale doma som mu potom urobila scénu, pri ktorej som mu vyčítala kadečo – na aké ženy sa pozeral, s kým by ma najradšej podviedol a podobne. Aj keď som si uvedomovala, že tým ničím náš vzťah, nemohla som si pomôcť. Bolo to dané i tým, že som sa po narodení dieťaťa necítila vo svojej koži.

Pripadala som si tučná a škaredá. Našťastie som si včas uvedomila, že problém je predovšetkým v mojej hlave a začala som sa o seba starať a pravidelne športovať, čím som našla aj stratené sebavedomie.

Napriek tomu, že nemôžem povedať, že by som bola úplne v pohode, snažím sa nerobiť scény. Určite mi v tom pomohol tiež manžel, ktorý mi pravidelne lichotí a dáva mi najavo, ako veľmi nás
s dcérou miluje. To je na nezaplatenie.“

Čas pre seba

Čo teda odporučiť? Skúste sa mať viac rada a každý deň venujte určitý čas len sama sebe. Dbajte o seba, aby ste sa cítili príťažlivejšia. Hoci vaša váha nie je ideálna, máte malé alebo, naopak, veľmi veľké prsia, nosíte okuliare alebo nemáte úplne dokonalú pleť, môžete byť krásna.

Zvýraznite svoje prednosti a naopak, skryte nedostatky. Túto stratégiu odporúča aj Tereza Beníšková: „Žena by sa o seba mala starať. Nosiť oblečenie, ktoré jej pristane a zvýrazňuje jej prednosti, a v rámci svojich možností na sebe nešetriť. Nájsť účes, ktorý jej padne a nebáť sa líčenia. Pravidelne sa hýbať, objaviť druh športu, ktorý ju baví. Tak si bude nielen udržiavať peknú figúru, ale aj vyplavovať endorfíny, ktoré zlepšujú náladu.“

Uvidíte, že keď sa budete vo svojom tele cítiť lepšie, bude vám hneď lepšie i na duši. Ďalším krokom je nájsť si nové (alebo oprášiť staré) záujmy. „Žiarliaca žena by mala časť svojho voľného času tráviť bez partnera. Nájsť si nejakého zaujímavého koníčka, ktorý ju bude baviť, a o ňom sa potom s partnerom môže i zhovárať. Vhodné je, aby si občas vyrazila von len s kamarátkami.

Mala by sa stať pre muža trochu vzácnou. Nemala by byť predvídateľným inventárom v domácnosti, ktorý partner vždy nájde tam, kde ho minule zanechal,“ radí psychologička. A ak nič z toho nepomôže, je vhodné vyhľadať odbornú psychologickú pomoc. Žiarlivosť totiž môže zničiť aj inak pekne fungujúci vzťah.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma