AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Keď máte trochu iné dieťa...

ADHD sa skloňuje naprieč populáciou. Pribúda detí s poruchami pozornosti a hyperaktivitou, čo môže byť pre celú rodinu náročné predovšetkým v súvislosti so zapojením ratolesti do kolektívu vrstovníkov a do školských povinností. O svoje skúsenosti a rady sa podelili odborníci.
Keď máte trochu iné dieťa...

Z pohľadu poradne učitelia by mali dieťa nechať žiť

„Deti s ADHD mávajú často priemerný či nadpriemerný intelekt. Pokiaľ sa porucha podchytí včas a zvolia sa správne opatrenia: dôslednosť doma i v škole, bezpečné prijímajúce a láskyplné prostredie, správne školské podporné opatrenia a v prípade potreby i medikácia, je pravdepodobné, že dieťa bude úspešné,“ vysvetľuje detská psychologička Mgr. Tereza Beníšková.

Psychológia a vzťahy | Predškolák

Ako deti zvládajú stresové situácie

Asi tretina klientov našej pedagogickopsychologickej poradne trpí nejakou formou ADHD (porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou) či ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity). V prípade silnej poruchy prichádzajú deti už v MŠ.

Slabšie príznaky sa darí rodinám lepšie zvládať, takže deti sa do poradne dostanú až počas školskej dochádzky. Záleží vždy na množstve ďalších faktorov...

Ako sa darí diagnostikovať poruchu

Bohužiaľ, v súčasnom systéme medicíny patrí diagnóza ADHD do odboru pedopsychiatrie, takže diagnostikovať ADHD môže len detský psychiater.
Ostatní odborníci (psychológ, špeciálny pedagóg, neurológ) však môžu na poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou vysloviť podozrenie.

Detský psychiater by mal posúdiť stupeň závažnosti poruchy, skontrolovať, či nie sú pridružené ďalšie symptómy a v prípade potreby predpísať medikáciu. Následne sa dieťa odošle do školského poradenského zariadenia (pedagogicko-psychologická poradňa či špeciálno-pedagogické centrum), kde by sa mali nastaviť optimálne školské opatrenia, aby zvládalo výučbu na úrovni svojich možností.

Aby sa ADHD diagnostikovalo, musí byť prítomná porucha pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Príznaky musia byť u dieťaťa prítomné viac než šesť mesiacov, musia sa objaviť pred siedmym rokom veku a byť zjavné vo viacerých prostrediach. Príznaky musia byť významným spôsobom odlišné od bežného správania detí rovnakého veku.

Čo znamenajú jednotlivé kategórie

1. PORUCHA POZORNOSTI: sa prejavuje tým, že dieťa je nesústredené, nedokáže udržať pozornosť. Okamžite reaguje na vonkajšie podnety (príklad: vonku cinkne električka a ono prestane písať domácu úlohu a už sa k nej nedokáže vrátiť).

Často sa sústredí na okrajové detaily a dôležité veci mu unikajú (príklad: dieťa je hrdé, že sa celé odpoludnie učilo, ale väčšinu času strávilo vyfarbovaním obrázkov do vlastivedy a vôbec mu nedošlo, že sa musí pripraviť na zajtrajšiu polročnú písomku z angličtiny).

Nedokáže si naplánovať úlohy, pracovné ani herné aktivity. Často sa zdá, že nepočuje, keď sa na neho hovorí. Často robí nesprávne či unáhlené závery. Obvykle zabúda úlohy, ktoré má splniť. Často stráca svoje veci.

Zdravá výživa | Životný štýl | Predškolák

Viete, čo vaše dieťa jedáva mimo domova?

2. PREJAVY HYPERAKTIVITY: Dieťa väčšinou nedokáže sedieť v pokoji. Často sa vrtí, kope nohami, poposedáva, strká si prsty do pusy, stále sa s niečím hrá, bezmyšlienkovito berie do rúk veci, ktoré má v dosahu a o chvíľu ich odkladá na úplne iné miesta. V škole často pobieha po triede, nedokáže obsedieť. Máva subjektívny pocit veľkého nepokoja.

Často sa hojdá na stoličke. Nedokáže sa hrať pokojným spôsobom, nerado sa zúčastní hier, ktoré vyžadujú pokojné sedenie alebo chvíľkové ticho. Deti s ADHD sú väčšinou akoby „stále na pochode“, nedokážu sa zastaviť. Takmer stále hovoria. Nerešpektujú druhého, stále sa na niečo pýtajú.

3. IMPULZIVITA: Dieťa nevydrží čakať, až na neho príde rad. Často vystrelí odpoveď skôr, než bola dokončená otázka. Obvykle prerušuje ostatných, vynucuje si pozornosť, pletie sa druhým do konverzácie alebo do hry.

Deti s ADHD majú 4 x viac úrazov a 3 x viac otráv než bežné deti (pretože nedomyslia následky svojho správania, obvykle najprv konajú a až potom premýšľajú, nedokážu správne odhadnúť riziko, preceňujú svoje sily).

Z čoho obvykle vzniká

Drobným, minimálnym poškodením centrálnej nervovej sústavy dieťaťa v raných vývojových obdobiach, teda v tehotenstve, pri pôrode či tesne po pôrode, kedy je jeho nervová sústava ešte značne zraniteľná. Zároveň sa pridáva vplyv genetických faktorov a odchýlok.

Na vzniku ADHD sa môžu podieľať i biochemické zmeny. Údaje o počte detí s ADHD sa rôznia, najčastejšie sa však udáva, že ADHD trpí 5–7 % populácie, z toho 4x častejšie sa vyskytuje u chlapcov než u dievčat. Vysvetľuje sa to väčšou zraniteľnosťou centrálnej nervovej sústavy chlapcov než dievčatiek.

Prístup k dieťaťu, aby bolo úspešné v škole a nestresované

Učitelia by vždy mali zohľadňovať prejavy poruchy, ktoré sú u dieťaťa dominantné. Všeobecne sa osvedčuje posadiť ho dopredu blízko k učiteľovi, aby na neho mohol častejšie dozerať a mal ho pod kontrolou. Dieťa by malo sedieť samo, aby ho nikto nerušil.

Na lavici by malo mať len veci, ktoré potrebuje na hodinu, nič ďalšie. Čo najviac by mali byť redukované rušivé podnety. Učiteľ by mal dávať inštrukcie žiakovi jednu po druhej, nie viac naraz, a mal by dozerať na to, že dieťa začalo na danej úlohe pracovať.

Zdravá výživa | Predškolák

Odmietači jedla: Nechcem! Nebudem! Nejem!

Častejšie by mu mal poskytovať spätnú väzbu o správnom postupe a mierniť jeho nerozvážnosť, učiť ho prácu po sebe kontrolovať a opravovať chyby. Pokiaľ to bude možné, učiteľ by mal tiež kontrolovať, či si dieťa zapisuje úlohy do patričného zošita.

Dobré je používať čo najviac multisenzoriálny prístup, neučiť len frontálnym spôsobom, deti by sa mali pri výučbe i hýbať, pracovať v skupinkách, používať prehľady učiva, tabuľky, mnemotechnické pomôcky… Učiteľ by mal tolerovať výkyvy vo výkonoch počas hodiny, dňa i školského roku, mal by dieťaťu umožniť opravu zlej známky.

Záťaž je vhodné smerovať do začiatku vyučovacej hodiny. Chyby z nepozornosti by mal hodnotiť tolerantnejšie. Zároveň je veľmi dôležité brať dieťa také, aké je.

Nezosmiešňovať ho pred ostatnými, nepoukazovať na jeho slabé stránky. Naopak, občas vypichnúť to, čo sa mu podarilo, v čom je dobré. Pomôcť dieťaťu zapojiť sa do kolektívu.

Musia učitelia brať na dieťa ohľad a prispôsobiť mu výučbu?

Mali by. V školskom zákone je výslovne uvedené, že učiteľ musí zohľadňovať vzdelávacie potreby jednotlivca a prispôsobovať im výučbu. Zvlášť, keď má odporúčanie zo školského poradenského zariadenia.

Lenže u učiteľov je to rovnaké ako pri každej inej profesii – sú vynikajúci učitelia, ktorí si sami od seba poradia s dieťaťom s ADHD a nikto im nemusí hovoriť, ako na to. Potom sú tiež, bohužiaľ, učitelia, ktorí nedokážu pracovať ani s dieťaťom, ktoré má odporúčaný najvyšší stupeň podporných opatrení, takzvanú integráciu, situáciu len zhoršujú a pre dieťa je potom najlepším variantom prejsť na inú školu.

Preto je pre žiačika s ADHD veľmi dôležité vybrať dobrého učiteľa, ktorý dokáže pracovať s „inými deťmi“. Pokiaľ máte odporúčanie z PPP a pripadá vám, že učiteľ podľa neho nepracuje, môžete to riešiť priamo s ním, sťažovať sa výchovnému poradcovi, vedeniu školy, v krajnom prípade i na školskej inšpekcii.

Bohužiaľ sa však tieto intervencie často obracajú proti dieťaťu, ktoré je potom pod dvojitým tlakom zo strany rodiny i zo strany školy a táto situácia väčšinou nemá dobré riešenie.

Vyplatí sa dať na referencie, opýtať sa známych a kamarátok, ktoré majú deti s podobnými ťažkosťami, s kým majú dobré skúsenosti. V niektorých školách sú zriadené i triedy pre deti s ADHD, kde prebieha výučba tak, aby to deťom s poruchou pozornosti vyhovovalo.

Pohľad klinického pracoviska s poruchou pozornosti sa nezmierujte, ale bojujte s ňou

Nevychované, problematické, hnevajúce, lenivé, hlúpe – takto často vníma okolie deti s diagnózou ADHD. Dieťa samotné je proti svojej poruche bezmocné a bez pomoci zvonku sa nezaobíde. I tieto deti však chcú byť oceňované a úspešné, len ich cesta je trochu náročnejšia než u ostatných.

Deti s diagnózou ADHD majú veľa energie, ktorú nevedia správne „krotiť“.
Typický je deficit pozornosti, chýba im reflexia času, na jednu vec alebo činnosť sa dokážu zamerať len na krátku dobu.

Sú veľmi impulzívne, ich reakcie rýchle a neadekvátne. „Temer u polovice detí sa pridáva ešte jedna či viac porúch učenia – napríklad dyslexia alebo dysgrafia, ale i úzkostné poruchy, niekedy pre okolie paradoxne ventilované vyššou agresivitou alebo, naopak, plačlivosťou či precitlivenosťou,“ uvádza PaedDr. Daniela Vaškebová, riaditeľka a zároveň vedúca terapeutka súkromnej kliniky ABBIA CLINIC.

Medzi spoločné znaky patrí aj hyperaktivita, ktorá je charakterizovaná neustálou motorickou aktivitou i rečovými prejavmi – deti vykrikujú a skáču do reči.

Nedokážu zvládať svoju pozornosť

„Na rozdiel od svojich vrstovníkov odbiehajú od jednotlivých hračiek a od hry ich odláka akýkoľvek rušivý element, nedokážu dlho sedieť na jednom mieste ani do konca vypočuť pokyny, sú impulzívne, nepozorné a kvôli splašenosti robia často chyby,“ upresňuje D. Vaškebová.

„Dieťa s ADHD túži po priateľstve a zapojení do kontaktov tak isto ako ostatné deti, lenže nevie, ako má reagovať na odmietavé postoje svojich vrstovníkov, ktorí sa od neho odvracajú, pretože,hnevá‘. Častokrát si priateľstvo vynucuje, a tak sa dostáva do bludného kruhu pocitov sklamania, osamelosti a neúspechov,“ pokračuje.

ADD

Malou podskupinou v oblasti tejto poruchy je ADD – porucha pozornosti bez hyperaktivity. U týchto detí je aktivita skôr znížená, ich problémy spočívajú v náročnom zameraní pozornosti na určitú činnosť, dennom snívaní, uzavretí do seba. Deti niekedy ťažšie nadväzujú sociálne kontakty, často je u nich viditeľná vyššia unaviteľnosť a úzkostné prejavy.

Podobne ako ADHD sa veľmi často spájajú s niektorou z porúch učenia. „Tieto deti bývajú okolím vnímané ako,pomalšie‘ a,precitlivené‘ vzhľadom k svojim vrstovníkom, porucha pozornosti nie je na prvý pohľad taká viditeľná ako pri známejšej ADHD, často sa zamieňa s úzkostnou poruchou, ktorá je však v tomto prípade sekundárnym problémom.

Väčšinou sa po odstránení poruchy pozornosti – teda jej neurologického základu, dieťa akoby rozžiari, je veselšie a menej uzavreté,“ dodáva D. Vaškebová.

Čo s tým ďalej…

ABBIA CLINIC využíva na liečbu ADHD pacientov špeciálny prístroj na princípe biologickej spätnej väzby – neurobiofeedback. Liečba s pomocou tejto metódy spočíva v snímaní elektrickej aktivity mozgu.

„Dieťaťu najprv pomocou špeciálneho softvéru meriame elektrinu mozgu a s výsledkami následne pracujeme. Dieťa hrá,počítačové hry‘, a to len s pomocou mozgovej aktivity, za správne,myslenie‘ je odmeňované v hre nielen vizuálne – napríklad autíčko ide, ale i audiálno-zvukovými signálmi.

Keď prestanú, detský pacient sa touto formou informuje o tom, že je potrebné zmeniť druh sústredenia. Pri terapii neustále reagujeme na činnosť mozgu dieťaťa, sledujeme špecifické súvislosti, dávame pozor na abnormálne signály a kontrolujeme činnosť celého systému až do jeho návratu k norme,“ stručne popisuje metódu D. Vaškebová.

Dieťa s diagnózou ADHD potrebuje citlivý a individuálny prístup. Nenechávajte však všetky starosti na svojich bedrách, so starostlivosťou odborníkov je možné dosiahnuť markantné zmeny a pozitívne dlhodobé výsledky.

Pohľad sprievodkyne zdravím a výživou, prirodzená terapia porúch správania detí

„Genetické vplyvy môžu zvyšovať riziko výskytu porúch správania, ale vplyvy okolitého prostredia a nášho životného štýlu sú oveľa zásadnejšie. Najnovšie štúdie opakovane poukazujú najmä na negatívny vplyv cukrov, pesticídov a televízie,“ vysvetľuje Mgr. Margit Slimáková, PhD.

Štúdie opakovane preukázali spojitosť medzi vyšším príjmom sladených nápojov a obezitou i poruchami správania u dospievajúcich detí. V práve zverejnenej štúdii, ktorá sledovala, ako sladké nápoje ovplyvňujú správanie menších detí, sa objavujú temer desivé výsledky.

Päťročné deti, ktoré častejšie pijú sladené nápoje, sú agresívnejšie a majú ťažkosti s koncentráciou pri porovnaní s deťmi s nižším alebo žiadnym príjmom takzvaných „soft“ nápojov.

Ďalšou zásadnou skupinou prác upozorňujúcich na riziká nezdravej výživy v súvislosti s poruchami správania detí sú výskumy sledujúce dlhodobé následky vplyvu pesticídov na vyvíjajúci sa mozog.

Dôsledky kontaktu s pesticídmi v priebehu tehotenstva a raného detstva môže byť nižší IQ a poruchy správania zodpovedajúce ťažkostiam opisovaným u detí s diagnózou ADHD.

Ďalšie štúdie spájajú narušenie koncentrácie s častým sledovaním televízie. To znamená: čím dlhšie deti sledujú TV, tým väčšie je riziko, že v neskoršom veku budú nervózne, impulzívne a budú mať problém sa sústrediť.

Pozor na včasné riešenie. Obídete sa bez liekov

Všetky opísané faktory treba riešiť pred akoukoľvek medikáciou. Obrovskou výhodou prirodzených terapií a ozdravenia životného štýlu je ich nezávislosť od lekárov a vyšetrení. Obmedzovať cukor v jedálnom lístku alebo sledovanie televízie môžete začať hneď, takéto opatrenie nestojí čas ani peniaze. Čo sa konkrétne odporúča? Kvalitnou stravou ozdraviť život.

Zdravý jedálny lístok, pohybové terapie a obmedzenie styku s chemickými látkami, zvýšenie doby pobytu na slnku a čerstvom vzduchu a, naopak, obmedzenie sledovania televízie a elektronických hier môže každému len prospieť a na rozdiel od farmakoterapie je bez akýchkoľvek nežiaducich účinkov...

Strava na lepšie správanie

Maximálne obmedzenie príjmu všetkých jednoduchých cukrov v polotovaroch.

Maximálne obmedzenie konzumácie priemyslovo upravovaných potravín, najmä tých, ktoré obsahujú umelé vône, príchute a konzervačné látky.
Pravidelná konzumácia probiotických baktérií cestou fermentovaných potravín, ako sú kyslé mliečne výrobky, kváskový chlieb, kvasená zelenina alebo miso pasta.

Pravidelný príjem omega-3 mastných kyselín a vyrovnanie pomeru omega-3 a omega-6 mastných kyselín, teda obmedzenie konzumácie priemyslovo upravovaných olejov, ktoré sú najmä v margarínoch.

Vyskúšanie eliminačnej diéty, keď sa na dva až tri týždne vynechá lepok v jedálnom lístku.

Ozdravenie života

Obmedzenie kontaktu so všetkými chemikáliami vrátane konvenčnej kozmetiky.

Pravidelný pobyt na slnku na zaistenie dostatku vitamínu D a v prípade jeho nedostatku doplnenie vitamínom D3.

Obmedzenie vplyvu ťažkých kovov cestou amalgámových plomb a vakcín.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma