AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Keď cudzie dieťa robí zle

Asi to dôverne poznáte: ste na ihrisku a objaví sa malý škodca. Dieťa, ktoré najviac zo všetkého baví brať druhým hračky, hádzať im do očí piesok, prípadne sa rovno biť. Keby to bolo vaše dieťa, ihneď ho okríknete, ale toto je predsa „cudzie“. Ako konflikt vyriešiť pokojne, a pritom účinne?
Keď cudzie dieťa robí zle

Moja dcérka je dobrá a citlivá. Možno až veľmi,“ mieni tridsaťdvaročná Katka, mama päťročnej Báry. „S manželom ju vedieme k ohľaduplnosti, k tomu, že má požičiavať hračky, deliť sa o cukríky... tým skôr, že je jedináčik. Lenže iní rodičia majú evidentne opačný prístup a pokojne sa pozerajú, ako ich dieťa berie ostatným hračky, terorizuje ich, dokonca ich buchne.

Keď sa to stane Báre, samozrejme očakávam, že mamička alebo tatko svojmu dieťaťu dohovorí... Lenže nie vždy to tak je. Niekedy som v rozpakoch, čo robiť, pretože nechcem nikomu zasahovať do jeho ,teritória‘. Keby musel niekto usmerňovať moje dieťa, prepadala by som sa od hanby!“ krúti Katka hlavou.

Pokiaľ tiež váhate, či zasiahnuť, alebo radšej vyčkať na reakciu rodičov, môže byť z dvoch možností najlepšia tá tretia: nechať to na deťoch.

Navrhuje to detská psychologička Tereza Beníšková: „Odporúčam zasahovať až v prípade ubližovania. Nie je však nutné hneď vybehnúť. Dajte potomkovi priestor, aby si situáciu vyriešil sám. Tým sa zvyšuje pocit osobnej účinnosti dieťaťa, verí, že si dokáže poradiť. Keď je však konflikt nad jeho sily a jeho metódy nefungujú, musí mamička zakročiť.“

„Len si to vezmi – dobre robíš!“

Zatiaľ čo niektoré matky sledujú svoje dieťa sokolím pohľadom a beda, keď mu niekto „zoberie“ jednu z desiatich báboviek, iné vnímajú pobyt na ihrisku ako čas pre seba, zvlášť keď je poruke kamarátka a hneď vedľa záhradná reštaurácia... Zarozprávané mamičky potom často ani nezaznamenajú, že sa dcérka či syn premenili na malých „škodcov“.

„Keby som vždy čakala, až si dieťa dá do poriadku jeho mamička, tiež by som sa nemusela dočkať,“ poznamenáva Tereza Beníšková. „Je úplne v poriadku povedať cudziemu dieťaťu ,nerob to‘, ,prestaň‘, ,nechaj to‘. Keď napríklad hádže piesok do očí môjmu dieťaťu, chytiť ho za ruku, v ktorej drží lopatku, ktorou ho bije, odtrhnúť ho od neho, jednoducho ubližovanie zastaviť.

Pokiaľ je konflikt vážnejší, je vhodné informovať druhú mamičku.“ Primárne však psychologička odporúča smerovať reakciu skôr na dieťa. „Je to efektívnejšie.“ Ak druhá mamička pri konflikte nebola, pretože si išla odskočiť alebo dojčila bábätko, asi vám potom ešte poďakuje (bez irónie), dieťaťu  dohovorí a začne na neho viac dozerať.

Tridsaťročná Petra, mamička dvojročného Vojta, sa však stretla aj s absolútne opačnou reakciou: „V detskom kútiku okrem nás bola len jedna mamička s asi štvorročným chlapčekom. Ten Vojtovi stále bral hračky, a to i tie pre batoliatka.

Najprv som synovi hovorila, nech mu ich požičia, že sú tu pre všetkých, lenže potom som pochopila, že to ten chlapec robí naschvál. Nakoniec zobral synovi odrážadlo, a ešte do neho sotil tak, že malý spadol a rozplakal sa.“ Petra celý čas pokukovala po druhej mamičke, tá však telefonovala alebo si písala
na mobile. Keď počula plač, konečne sa na deti pozrela – a reakcia?

„Dobre robíš, len si to vezmi, musíš sa vedieť presadiť! To sa ti bude v živote hodiť.“ A opäť nevzrušene pozrela na telefón... „Nevydržala som s nervami a jednoducho sme odišli. Vo dverách som synovi povedala tak, aby to tí dvaja počuli: ‚To je ale zlý a sebecký chlapček a je vidieť, po kom to má!‘,“ spomína Petra s trpkosťou. Čo radí detská psychologička?

„Voči podobnému správaniu sa treba vymedziť. Nekričať na druhú matku,
ale povedať, že sa mi nepáči, že jej dieťa ubližuje môjmu, a že očakávate, že bude jeho správanie korigovať. Niektorí z nás sa stále nedokážu ozvať, keď je poškodzovaný ich oprávnený záujem. Dlho to riešia v sebe a trápia sa, a keď už pohár trpezlivosti pretečie, potom vybuchnú a v situácii je kopa emócií, takže už sa temer nedá vyriešiť pokojne.“

Podľa Terezy Beníškovej je fajn si uvedomiť, že keď sa dokážeme ozvať, ak sme v práve, učíme tým prirodzene sebavedomému správaniu i naše dieťa. „Pokiaľ by však išlo o hádavú mamičku alebo o matku, čo nekriticky obdivuje len svoje dieťa, niekedy je lepšie vypratať pole. Nemá zmysel si pokaziť deň hádkou, ktorá nikam nevedie. Múdrejší ustúpi.“

Vysvetlenie nie je nutné?

Máte z konfliktu nepríjemný pocit a váhate, či to so svojím dieťaťom ešte dodatočne prebrať? „Nechala by som sa viesť intuíciou. Môžete sa o celej situácii ešte krátko porozprávať, zvlášť pokiaľ o nej začne hovoriť samo dieťa. Vysvetľovanie ale radšej nechajte až na cestu domov alebo na doma. Priamo na mieste by to mohlo ešte priliať olej do ohňa.

Na druhej strane nemá zmysel sa v konfliktnej situácii dlho ,babrať‘, dieťa tým ešte viac stresujeme. Pokiaľ už je všetko uzavreté, nechajte to tak. Dieťa by si malo odniesť pocit, že konflikty sa dajú riešiť, že vhodným riešením niekedy môže byť tiež ústup. Že sme si poradili, ako sme najlepšie vedeli. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma