AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Jedlo v škole: vieťe ako sa stravuje vaše dieťatko?

Doma máte jedálny lístok svojho malého stravníka pod kontrolou, ale viete, čo vaše dieťa je v škôlke alebo v škole? Naozaj sa mu tam servíruje pestrá a vyvážená strava, ktorú pre svoj správny psychický a fyzický vývoj tak potrebuje?
Jedlo v škole: vieťe ako sa stravuje vaše dieťatko?

Pre svojich potomkov chceme to najlepšie, hlavne čo sa jedla týka. Keď ich máme doma, študujeme všetky možné výživové odporúčania. Pokiaľ sa to dá, dojčíme výlučne do šiesteho mesiaca, potraviny kupujeme len čerstvé a v bio kvalite, vyhýbame sa soli, vyprážaniu a sladkostiam, pomaly zaraďujeme problematické potraviny, ktoré by mohli spôsobovať alergiu a snažíme sa predovšetkým o pestrosť podávaných pokrmov.

Pre malé batoľa tak urobíme všetko, čo odporúčajú odborníci a celosvetové štúdie. Ale len čo sa to naše dieťa prehupne cez tretí rok života a odíde do škôlky, akoby sme odrazu strácali záujem o to, čo je. V tomto prípade sa totiž spoliehame na výchovnú inštitúciu a štát. Predsa len, dieťa je v škôlke a nejaké normy tam musia mať. Alebo nie?

Vysoký dopyt po kvalite

V troch rokoch už dieťa začína byť v otázke stravovania dosť samostatné. Nielenže sa samo naje, ale tiež začína byť vyberavé, stále sa učí a chce poznávať nové chute. V tomto období je dôležité nastaviť dieťaťu to správne zrkadlo a učiť ho správnemu stolovaniu a návykom zdravého životného štýlu.

Dieťa si na základe obrazu rodičov vytvára vzťah k potravinám, jedlu i jeho príprave. Môže sa objaviť aj vzdor voči rodičom a odmietanie podávaného jedla. Dôležité je však vytrvať, mať trpezlivosť a dieťaťu podávať rozmanité potraviny v pravidelných intervaloch. To isté tak akosi inštinktívne očakávame od škôlky, kam dieťa chodí. Trávi v nej totiž väčšinu svojho denného času.

Rovnako tak aj v školskom veku je potrebné pokryť u dieťaťa jeho energetickú potrebu. V dobrej viere preto kupujeme stravné lístky, aby mal školák pravidelný prísun kvalitných živín. Lenže so školským stravovaním to nie je také jednoduché. Ide totiž o akýsi kompromis medzi štátom, rodičom a vedúcim jedálne, a v takej chvíli je ťažké (ale nie nemožné) zavďačiť sa všetkým.

„Jedálne v školách a škôlkach musia spĺňať záväznú vyhlášku o školskom stravovaní. To však neznamená, že varia dobre a zdravo. Vyhláška, bohužiaľ, dovoľuje variť napríklad z polotovarov, podávať sladené nápoje, umožňuje vylepšovať obedy nakúpenými sladkosťami, odporúča oveľa viac živočíšnych bielkovín a voľného cukru, ako zahraničné odporúčania pre deti, a na jedálnom lístku sa objavujú príliš často ťažké, omáčkové a zahusťované jedlá.

Čo chýba, to sú napríklad zelenina a bezmäsité nesladké jedlá alebo strukoviny ako zdroj rastlinnej bielkoviny,“ vysvetľuje Margit Slimáková, špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu.

Chcem niečo navyše

V súčasnosti sa tiež objavuje stále viac detí s nejakým diétnym obmedzením či inou požiadavkou na odlišné stravovanie. Jedálne v štátnych škôlkach a školách však väčšinou rodine nevyhovejú. „Deti s rôznymi diétnymi obmedzeniami, ktorých neustále pribúda, si spravidla v jedálni svoju alternatívu nenájdu a nemôžu v škole/škôlke jesť.

To okrem komplikácií pre rodinu vedie k problémom so začleňovaním do kolektívu. Všeobecne sa dá povedať, že vyhláška o školskom stravovaní sleduje len kvantitu, množstvo potravín v desiatich kategóriách tzv. spotrebného koša, kvalitu pokrmov už však spotrebný kôš nesleduje,“ upozorňuje M. Slimáková.

Prečo to tak je? Je naozaj také zložité zamerať sa na zdravé potraviny? „Nie je jednoduché brať ohľad na individuálne priania rodičov. Po prvé, školská inšpekcia kontroluje dodržiavanie spotrebného koša a po druhé, požiadaviek je príliš veľa. Niekto chce viac mäsa, niekto menej zeleniny, iný len celozrnné pečivo, ďalší zase iba bio potraviny.

A preto nemožno vyhovieť každému. U 170 detí, ktoré v škôlke máme, by sme nerobili nič iné, ako riešili ich výnimky v stravovaní,“ uvádza riaditeľka jednej štátnej škôlky.

Pod kontrolou štátu

Stravovanie detí je služba organizovaná a dotovaná štátom. A práve štát určuje pomerne presné a prísne pravidlá. Každý rodič má právo sa s ňou zoznámiť.

V skratke stanovuje dve požiadavky, a to rozhranie finančného limitu na nákup potravín, z ktorých bude obed pripravený, a priemernú mesačnú spotrebu určitých druhov potravín na jeden obed, teda ten tzv. spotrebný kôš. Školy sa potom musia riadiť aj ďalšou vyhláškou, ktorá obsahuje prísne hygienické pravidlá.

Platím, teda mám právo

Aj ak by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ako rodičia máte právo hovoriť do výberu surovín a prípravy jedla v školských jedálňach, pretože obedy platíte, ani zďaleka to tak nie je. Vydávanie jedla je obmedzené jasne danými pravidlami, kde nie je priestor na individuálne potreby rodičov a ich detí.

Ďalej si rodičia tiež často neuvedomujú, že obedy svojim deťom neplatia v plnej výške. Väčšia časť ceny je dotovaná štátom, prípadne školou. Rodič má teda značne obmedzené práva. Či je to správne, alebo nie, to je otázka, ktorú nie je jednoduché zodpovedať.

Mohlo by sa ľahko stať, že by „právo zasahovať“ prerástlo rodičom cez hlavu. „Právo kontrolovať školské jedálne vlastne nemáte. Rodič do jedálne obvykle okrem výnimočných príležitostí nesmie chodiť a podľa našich skúseností sa jednotlivé sťažnosti odmietajú, alebo sa na ne vôbec neberie zreteľ,“ objasňuje Margit Slimáková. Vynára sa tu tak otázka, ako môže rodič, zbavený práv kontroly, vôbec nájsť škôlku či školu s jedálňou, ktorá by mu vyhovovala...

Hlavná je transparentnosť

Na kvalitu jedálne by sme sa mali vypytovať už pri výbere samotnej škôlky alebo školy. Bohužiaľ je ale v dnešnej dobe veľmi ťažké prehrešky školských jedální pred nástupom školskej dochádzky vôbec odhaliť.

M. Slimáková však ponúka radu, ako vybrať kvalitnú jedáleň: „Najviac sa pozná z ponuky školskej jedálne, tú hľadajte na webe školy/ škôlky, na nástenke a pod., a dobrým indikátorom je napríklad aj to, že sa v škole nepredávajú sladkosti, či už v dobe obeda, alebo cez prestávky.

Kvalitná jedáleň je taká, ktorá je ochotná diskutovať s rodičmi, dokáže vysvetliť, čo a ako varí, je pre rodičov transparentná. Čo sa týka ponuky, kvalitné jedálne nepoužívajú zbytočné aditíva, dochucovadlá a sladidlá a jedálny lístok rozpisuje suroviny, ktoré jedlo obsahuje. Jedlá ako také by mali obsahovať kvalitné potraviny, ideálne tiež lokálne a sezónne, dostatok zeleniny a čerstvého ovocia.“

Schopné jedálne

Ďalšou dôležitou otázkou je, prečo sú niektoré školy a škôlky schopné zmeniť zažité (a nie vždy dobré) postupy? Nejde ani tak o peniaze, variť zdravo a dobre nemusí nutne stáť viac peňazí. Skôr ide o dobrú vôľu a chuť chcieť niečo zmeniť. Cesta k zmene totiž nie je vždy jednoduchá.

„Všetky jedálne sa musia riadiť už spomínaným spotrebným košom, ktorý reguluje množstvo potravín v desiatich rôznych kategóriách a tomu sa prispôsobuje zloženie jedálneho lístka. V rámci spotrebného koša je možné pokrmy variovať.

Dá sa dobre variť aj v jeho rámci, a to i napriek tomu, že je nevyhovujúci. Bohužiaľ, chce to ale veľa dobrej vôle, snahy, znalostí z oblasti stravovania a pod., čo kuchárkam väčšinou chýba. Je ich často v jedálňach málo (počty boli znížené s prechodom na polotovary), sú podhodnotené a o zdravej výžive sa nič neučili.

Nepochybujem však, že jedálne sú schopné s odbornou podporou, informáciami a know-how z iných stravovacích zariadení, ponúknuť kvalitné, zdravé jedlo a porovnateľné peniaze. Výživovo hodnotné jedlo totiž nie je otázkou peňazí, ale vôle systému a jedálne samotnej,“ uvádza odborníčka na záver.

K tomu akurát môžeme dodať, že stále viac škôlok a škôl v súčasnej dobe usiluje o zdravé varenie z kvalitných potravín. Postupujú síce malými krôčikmi, ale je vidieť posun smerom dopredu. Dôkazom toho môžu byť v niektorých škôlkach transparentné jedálne lístky a snaha o komunikáciu s rodičmi. Budeme teda dúfať, že sa nechajú inšpirovať aj ďalšie. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma