AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Jarné alergie prichádzajú: ako na ne

Niektorí ľudia poznajú prichádzajúcu jar predovšetkým podľa svojich opuchnutých očí a neustále tečúceho nosa. Peľovou alergiou v poslednej dobe trpí aj veľa najmenších detí.
Jarné alergie prichádzajú: ako na ne

Mojej dcére sa peľová alergia objavila už v pätnástich mesiacoch,“ spomína na vlaňajšie začiatky života s peľovou alergiou tridsaťdvaročná Markéta. „Odrazu zo dňa na deň na prechádzke vonku opuchla na tvári, objavili sa jej na nej veľké červené plastické škvrny, oči mala ako dve čiarky, hrozne jej slzili a z nosa jej tiekla vodová nádcha. Vyzerala príšerne, ale znášala to obdivuhodne.

Normálne sa hrala, rozprávala, akoby jej nič nebolo. Ešte s prvými príznakmi sme išli k detskej doktorke, ktorá nás rovno poslala na alergiológiu.“ Alergiologička síce malej Magdalénke urobila krvné testy, tie však alergiu nepreukázali.

„Vraj je v tomto veku bežné, že sa to v krvi ešte neprejaví. Malá dostala liek na alergie, ktorý jej ihneď zabral a ktorý potom brala podľa potreby až do jesene. Odvtedy je pokoj, teraz čakáme, čo s ňou urobí ďalšia jar. Teoreticky to môže byť dobré, ale pravdepodobnejšie je, že bude mať opäť ťažkosti,“ dodáva Markéta.

To jej sestra Andrea má jasno: päťročný Andrej bude s prvými rozkvitnutými stromami a lúčnymi kvetmi zase trpieť nosom plným vodnatej nádchy. „Od troch rokov prebieha každá jeho jar rovnako: opuchnuté oči, vodová sviečka pod nosom, počet kýchnutí za deň sa ani neodvažujem odhadnúť.

Lieky na alergiu trochu zaberajú, ale úplne ju nepotlačia. Najúčinnejšie je nevychádzať, lenže ako to urobiť, keď je konečne pekne,“ hovorí Andrea.

Ako prebieha liečba

Liečba alergie pozostáva z troch bodov: úplne najlepšie je vyhnúť sa alergénom, to sa ale jednoducho vždy nedá. Preto väčšinou prichádzajú na rad lieky. Jednak ide o takzvané antihistaminiká, ktoré tlmia prejavy alergických reakcií, jednak lieky na uvoľnenie zúžených dýchacích ciest pri astmatických záchvatoch.

Oboje sú medikamenty určené na okamžité použitie pri alergickom záchvate. Dlhodobo sa potom používajú kortikosteroidy vo forme inhalačných sprejov, ktoré blokujú produkciu látok spôsobujúcich alergiu. Novinkou je imunoterapia vo forme očkovania. Vakcinácia je však beh na dlhú trať, pretože trvá dva
až päť rokov.

Podstata pôsobenia je rovnaká ako u každého iného očkovania: po zistení, ktorý alergén pôsobí pacientovi problémy, sú mikročiastočky upraveného peľu aplikované injekčne alebo v kvapkách a dávky sa postupne zvyšujú. Tým sa vypestuje tolerancia organizmu voči danému alergénu. Úspešnosť vakcinácie je až 80 %.

Posvieťte si na pele

Najúčinnejším a najšetrnejším spôsobom liečby alergie je zabránenie kontaktu s príslušným alergénom. Ak však látky, na ktoré naše dieťa reaguje alergicky, pochádzajú z ovzdušia, môže sa to javiť ako oveľa náročnejšie než trebárs pri potravinovej alergii. Niečo však predsa urobiť môžete. V prvom rade treba zistiť, na ktoré konkrétne pele je dieťa alergické.

Potom sa dá určiť, kedy je alergická sezóna vášho potomka. V strednej Európe
sa peľová sezóna delí na tri hlavné obdobia: jarné, kedy sú vo vzduchu hlavne pele stromov, predovšetkým brezy, ďalej letné, kedy najväčšie ťažkosti pôsobia pele tráv, a jesenné, v ktorej dominujú pele rôznych bylín a buriny, ako je napríklad ambrózia.

Keď teda viete, na ktorý peľ vaše dieťa reaguje, viete zároveň, kedy je jeho najrizikovejšie obdobie. V ňom môžete prostredníctvom Peľovej informačnej služby sledovať, ako je práve ten „váš“ alergén v našom ovzduší rozšírený. Na základe aktuálnej situácie sa potom môže dočasne obmedziť pobyt v prírode.

2.jpg

Čo kedy kvitne?

Najviac stromov kvitne v apríli a máji, napríklad borovica, breza, buk, dub, hrab, jaseň, javor, brest, pagaštan konský či orech. Nájdu sa však i výnimky, trebárs baza čierna a lipa kvitnú od mája do júla, naopak lieska a jelša od februára do apríla. Najviac bylín kvitne od mája do septembra, ale napríklad obávaná ambrózia až od júla do októbra. Väčšina tráv kvitne v letných mesiacoch.

Rolu hrá i genetika

Zistiť presný počet alergikov v populácii nie je jednoduché, pretože veľa ľudí seba i svoje deti lieči domácimi metódami a k lekárovi sa vyberú až pri závažnejších ťažkostiach. Odhaduje sa, že peľovou alergickou nádchou trpí v SR každé desiate dieťa a počet neustále rastie.

Najviac sa alergia prejavuje v predškolskom a školskom veku, od puberty sa jej prejavy postupne zmierňujú. Najohrozenejšie sú deti s atopickou rodinnou anamnézou: zatiaľ čo dieťa rodičov bez alergie má asi desaťpercentnú pravdepodobnosť vzniku a rozvoja alergie, u jedného alergického rodiča je to už riziko vo výške 40 percent a u oboch rodičov s alergiou stúpa dokonca až na 70 %.

Mestské deti trpia viac

Napriek tomu, že na vidieku by sme asi čakali vyšší výskyt peľových alergií vzhľadom na väčšie množstvo rozkvitnutých lúk či polí, opak je pravdou. Dedinské deti sú na tom, čo sa peľovej alergie týka, oveľa lepšie ako
tie mestské. Príčina nie je úplne objasnená, najčastejšie sa hovorí o oslabení imunity mestských obyvateľov vplyvom horšej kvality ovzdušia v mestách.

Výfukové plyny navyše zrejme zvyšujú agresivitu peľových alergénov, situácii nenahráva ani oveľa väčšie množstvo prachu. Okrem toho práve rastliny, ktoré sa v mestách vysádzajú (paradoxne za účelom ozdravenia vzduchu), bývajú z hľadiska agresivity peľov nebezpečnejšie.

Popri deťoch z mestského prostredia sú peľovou alergiou viac ohrozené deti narodené v predjarných a jarných mesiacoch, horšiu pozíciu majú aj deti, ktoré môžu mať dýchací systém zaťažený v útlom veku prekonanými infekciami, ktoré na ne preniesli starší súrodenci.

Čím máte vymaľované?

Chystáte sa svojmu dieťaťu práve vymaľovať izbičku žiarivými farbami? Potom zbystrite pozornosť. Podľa švédskej štúdie sú deti, ktoré spia v izbách vymaľovaných vodou riediteľnými farbami s rozpúšťadlami až štyrikrát náchylnejšie na rozvoj alergií či astmy. 

Vedci v rámci štúdie merali obsah niekoľkých stoviek chemických látok vo vzduchu v izbách viac než štyristo batoliat a predškolákov a snažili sa zistiť, aké môžu byť zdravotné dopady použitia týchto látok pri maľovke.

Zo stoviek testovaných zlúčenín nakoniec vzišla len jedna skupina, ktorá má silne negatívny vplyv na vznik detských alergií a astmy. Sú to propylénglykoly, ktoré nájdeme v brzdovej kvapaline, korenistom (obrannom) spreji alebo náplni elektronických cigariet, bohužiaľ ale tiež v niektorých cukrovinkách či nápojoch.

Okrem toho sa používajú vo vodou riediteľných farbách a náteroch, pretože dosiaľ sa považovali za zdravšiu náhradu starších olejových farieb. Podľa švédskej štúdie môžu tieto látky za nárast počtu alergických detí až o 180 %. Kým teda vymaľujete detskú izbu, dobre preskúmajte zloženie vybraných farieb.

Späť do jaskyne!

Jedným z posledných trendov v preventívnej i liečebnej starostlivosti
o malých alergikov sú návštevy soľných jaskýň. „Pobyt alergikov v našej soľnej jaskyni odporúčam po celý rok, v zime ako prevenciu, od jari do jesene pri ťažkostiach. Alergikom sa pri pobyte v slanom vzduchu ihneď uľaví, tak isto ako osobám s akútnou nádchou, upchaným nosom alebo suchým kašľom,“ vysvetľuje Jaroslav Málek zo soľnej jaskyne.

Tú navštevujú rodičia s bábätkami už od ukončeného šestonedelia, pravidelne sem chodia aj deti zo škôlok a škôl zo širokého okolia. „To, že soľ za pár minút odvedie svoju prácu a nos sa uvoľní, najlepšie vidieť u bábätiek s nádchou. Tie pri pobyte u nás ihneď zaspávajú, pretože môžu zase normálne dýchať noštekom bez toho, aby mamičky museli používať stresujúcu odsávačku,“ dodáva Málek.

Pri návšteve soľnej jaskyne dýchajú deti vlastne podobný vzduch, aký je pri mori, navyše sa doň zvonku vďaka účinnej filtrácii nedostanú žiadne alergény, ako sú prach alebo peľové častice. Preventívne sa odporúča navštevovať jaskyňu raz týždenne, pri prvých známkach choroby je dobré urobiť dve návštevy hneď za sebou. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma