AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Izolácia epileptikom nesvedčí

Do 15 rokov prekoná jeden epileptický záchvat päť detí zo sto. Ako sa k takým pacientom správať?
Izolácia epileptikom nesvedčí

Skúste si predstaviť jednoduchú a pomerne bežnú situáciu – rozhodnete sa ísť s deťmi na výlet. Ponúknete svojim priateľom, že vezmete so sebou aj ich deti, ale dozviete sa, že jedno z nich má epilepsiu. Vezmete ho so sebou?

Mýty, týkajúce sa tejto choroby, stále pretrvávajú. V minulosti sa ľudia s epilepsiou považovali za posadnutých diablom, dnes sa zase mnohí mylne domnievajú, že ide o nákazlivú chorobu alebo psychiatrické ochorenie. Medzi ďalšie rozšírené nepravdy patrí to, že epilepsia postihuje intelekt pacientov, že chorí by nemali mať deti alebo že sa nedá liečiť.

Pravda je však celkom iná a neinformovanosť verejnosti vedie k stigmatizácii ľudí trpiacich na túto chorobu, zvlášť v detskom kolektíve.

Čo je to za chorobu

„Epilepsia nie je jedna choroba. Ako epilepsie sa označujú desiatky chorôb s rôznou príčinou, prejavmi i spôsobom liečby. Jedno však majú spoločné – opakovaný vznik spontánnych epileptických záchvatov,“ vysvetľuje MUDr. Klára Brožová z oddelenia detskej neurológie Thomayerovej nemocnice.

Zároveň ide o jedno z najčastejších neurologických ochorení. Epileptické záchvaty sa môžu objaviť v ktorejkoľvek etape života, ich výskyt je však najčastejší v ranom detstve a počas dospievania. Dochádza pri nich k narušeniu bežnej elektrickej aktivity mozgu.

Epileptickú aktivitu si teda môžeme predstaviť ako abnormálne elektrické impulzy v mozgu, ktoré sa šíria spojmi medzi nervovými bunkami a vo svojom dôsledku môžu ovplyvniť rôzne mozgové funkcie.

Má padúcnicu!

Klinický prejav narušenia mozgových funkcií epileptickým procesom nazývame epileptickým záchvatom. Väčšina ľudí si pod týmto pojmom predstaví situáciu, keď chorý spadne na zem, je v bezvedomí a zmieta sa v kŕčoch. V tomto prípade ide o tzv. tonicko-klonický záchvat, ktorý dal ochoreniu jeho slovenský názov – padúcnica.

Väčšina epileptických záchvatov je však oveľa menej nápadná a má celkom iné prejavy. Napríklad aury sú charakterizované len vnútorným pocitom či zážitkom pacienta a nemožno ich poznať ani vtedy, keď danú osobu pri záchvate pozorujeme.

Ďalším typom je tzv. myoklonia, ktorá sa prejavuje krátkym svalovým zášklbom bez ďalších sprievodných prejavov. Absencie predstavujú krátke zahľadenie sa bez kŕčov či pádov, ktoré sa môžu zameniť za tzv. denné snenie či nepozornosť. Obvyklé trvanie epileptických záchvatov je rádovo niekoľko sekúnd alebo minút. Dlhšie záchvaty sa môžu vyskytnúť, sú však vzácne.

Nie každý záchvat je epilepsia

Ojedinelý epileptický záchvat vyprovokovaný najmä konkrétnym podnetom, napríklad horúčkou, úrazom hlavy, nevyspaním či požitím omamných látok, nemusí znamenať začiatok epilepsie. Aj pri nevyprovokovaných epileptických záchvatoch platí, že u viac než 40 % detí ostane pri jedinom záchvate.

„Do 15 rokov veku prekoná aspoň jeden epileptický záchvat päť detí zo 100. Pri 75 % všetkých chorých na epilepsiu sa prvý záchvat objavuje pred dosiahnutím 20 rokov veku.“

S epilepsiou do školy? Bez problémov

„Pokiaľ sa dieťa s epilepsiou vyvíja intelektovo primerane svojmu veku, nie je žiadny dôvod, aby bolo zaradené do špeciálnej materskej či základnej školy,“ upozorňuje MUDr. Brožová. V dnešnej dobe už lieky umožňujú väčšine takto chorých detí bez problémov navštevovať bežné školské zariadenia.

V niektorých prípadoch, najmä u detí so združenými problémami so správaním, však môže byť vhodné požiadať o službu pedagogického či osobného asistenta. „Zároveň je dôležité, aby detskí epileptici okrem nevyhnutnej školskej prípravy pestovali i svoje záujmy. Športová alebo záujmová aktivita napomáha rozvoj sebaistoty a kontaktu s vrstovníkmi, čo je pre psychický stav dieťaťa nenahraditeľné,“ dodáva Brožová.

Primeraná fyzická záťaž môže mať u detí s epilepsiou dokonca protizáchvatový účinok, je však potrebné dodržiavať určité pravidlá nevyhnutné pre minimalizáciu rizika úrazu. Pokiaľ to zdravotný stav dieťaťa umožňuje, malo by sa podľa svojich možností a po konzultácii s rodičmi alebo ošetrujúcim neurológom zúčastniť aj na všetkých ostatných mimoškolských aktivitách, ako sú návštevy rôznych kultúrnych akcií, školy v prírode alebo napríklad na lyžiarskom výcviku.

Na čo by mali rodičia upozorniť učiteľa

Rodičia, ktorých dieťa epileptický záchvat už prekonalo, by mali na túto skutočnosť upozorniť učiteľa. Ten sa tak môže na prípadné nebezpečenstvo záchvatu dopredu pripraviť. Predpokladom je starostlivým pozorovaním dieťaťa zistiť, ktoré okolnosti vedú ku kritickým momentom. Potom treba s učiteľom konzultovať, ako sa môže dieťa uchrániť pred danými vplyvmi.

Vzhľadom na to, že farmakologická liečba vyžaduje dlhodobé a pravidelné užívanie antiepileptík, môžu rodičia požiadať učiteľa o dohľad napríklad nad poludňajšou medikáciou. Tieto lieky však niekedy majú vedľajšie účinky, ktoré ovplyvňujú výkon dieťaťa v škole. Žiak môže byť v dôsledku užívania antiepileptík unavený, ospalý, apatický, horšie sa sústrediť.

Môže však byť i nadmerne aktívny, nepozorný a rozptýlený. Môžu sa tiež prejaviť poruchy kognitívnych funkcií(pamäti, pozornosti, myslenia, koncentrácie, schopnosti plánovať alebo organizovať činnosť). Všetky spomínané prípady niekedy sprevádzajú aj zhoršený prospech dieťaťa a výchovné problémy.

Úlohou rodičov je teda na tieto riziká upozorniť vyučujúcich a tí by potom mali
k dieťaťu pristupovať s toleranciou. Tak isto by mali byť o zdravotnom probléme informovaní spolužiaci, aby nenadobudli dojem, že dieťa trpiace epilepsiou je niečím odlišné, a neizolovali ho.

Školák, ktorý sa stretne s negatívnou reakciou okolia, sa za svoju chorobu môže hanbiť, strániť sa kolektívu a pochybovať o sebe. Aj tomu by mala zabrániť spolupráca medzi rodičmi a učiteľom.

Ako by sa mal učiteľ zachovať pri záchvate

Hoci učitelia môžu mať obavy, nie je vhodné ustrašene pristupovať
k žiakom s epilepsiou. Dôsledkom takého prístupu môže byť stigmatizácia dieťaťa. Pokiaľ dôjde k záchvatu s kŕčmi a bezvedomím, mal by vyučujúci zabrániť poraneniu dieťaťa tým, že z jeho okolia odstráni nebezpečné predmety, napríklad tie s ostrými hranami.

Dieťaťu by mal podložiť hlavu a nesnažiť sa brániť zášklbom. Vo fáze končiaceho záchvatu môže byť dieťa zmätené a dezorientované, preto je nutné hovoriť na neho pokojne a pomaly a zotrvať s ním až do plného návratu vedomia. Pokiaľ porucha vedomia pretrváva dlhšiu dobu, je nutné uložiť žiaka do zotavovacej polohy.

Učiteľ by tiež mal zabrániť nadmernému rozruchu medzi ostatnými deťmi
a ich zhromaždeniu okolo spolužiaka, u ktorého záchvat prebieha. Pokiaľ je dieťa po prebratí vyčerpané, vyučujúci by ho mal nechať odpočinúť si, aj sa vyspať. V každom prípade musí o prebehnutom záchvate informovať rodičov.

Záchvaty totiž musia byť zaznamenané do tzv. záchvatového kalendára pre ošetrujúceho neurológa. Väčšina záchvatov odznie sama a nie je teda nutné volať záchrannú službu.

V prípade tonicko-klonických záchvatov však vyučujúci musí zavolať záchranku, ak ide o žiakov prvý záchvat v živote, pokiaľ počas neho došlo k zraneniu alebo ak trval dlhšie než päť minút, prípadne prechádzal do ďalšieho záchvatu bez toho, aby sa dieťa prebralo k plnému vedomiu.

Ako ovplyvniť (ne)rozvoj epilepsie

„Epilepsia sa vo väčšine prípadov dá liečiť. Niektorých chorých je však možné liečiť iba úpravou životosprávy, čo je tiež základný a najjednoduchší prístup k ochoreniu. Predovšetkým ide o zaistenie pravidelného spánkového režimu u detí a vyvarovanie sa extrémnej fyzickej i psychickej záťaže.

Rodičia by mali starostlivým pozorovaním dieťaťa zistiť, ktoré okolnosti vedú k zvýšenému výskytu záchvatov, a potom sa v spolupráci s učiteľmi snažiť
dieťa pred týmito vplyvmi uchrániť,“ vysvetľuje MUDr. Brožová. Keď dôjde k nasadeniu liekov, je nutné ich dlhodobé pravidelné užívanie.

Aj krátkodobý výpadok v medikácii môže mať za následok vznik záchvatu. U niektorých pacientov, na ktorých stav lieky nezaberajú, možno ťažkosti riešiť i chirurgicky – odstránením epileptického ložiska. Ide však o vysoko odborný zákrok, ktorým sa zaoberajú výhradne špecializované epileptologické centrá.

V nich tiež prebiehajú indikácie k ďalším alternatívnym liečebným postupom, ako je vagová stimulácia (kontinuálna stimulácia blúdivého nervu) alebo ketogénna diéta.

 

Čo spôsobuje epilepsiu u detí

Epilepsia má mnoho rôznych príčin, tzv. provokačných faktorov. Pre názornosť možno epileptické ochorenia rozdeliť podľa príčiny nasledovne:

  • Idiopatické epilepsie:

Takto sa nazývajú epilepsie prevažne geneticky podmienené čiže primárne epilepsie. Ich príčina je daná génmi, bohužiaľ však doposiaľ vo väčšine prípadov nie je známe ktorými. Idiopatické epilepsie sú typicky vekovo viazané – začínajú sa v určitom veku a niektoré z nich sa v určitom veku aj skončia.

Stretávame sa s nimi hlavne v detskom veku a v priebehu dospievania. Mozog pacientov má celkom normálnu anatómiu, no nefunguje bežným spôsobom.

  • Symptomatické epilepsie:

Hovorí sa im aj sekundárne epilepsie. Vznik záchvatov je prejavom určitého poškodenia mozgu, napríklad úrazu, zápalu, nádoru, cievneho alebo degeneratívneho ochorenia mozgu. Druhotnú, teda nie vrodenú epilepsiu môže spôsobiť aj poškodenie mozgu v období okolo pôrodu.

  • Kryptogénne epilepsie

Ide o druh ochorenia na rozhraní primárnej a sekundárnej epilepsie. Hovorí sa jej tiež skrytá epilepsia. Charakter ochorenia mozgu a jeho príčinu však aktuálnymi diagnostickými postupmi nemožno preukázať.

  • Najčastejšie vonkajšie faktory

Vyvarovanie sa provokačným faktorom je nevyhnutnou súčasťou liečebného postupu u každého pacienta s epilepsiou. Za jeden z najčastejších provokačných faktorov epileptického záchvatu sa pokladá porušenie spánkovej hygieny, kedy dieťa napríklad cez víkend ostane hore do neskorých nočných hodín a nasledujúci deň „prespáva“ dobu obvyklého vstávania.

U fotosenzitívnych osôb môže záchvat vyvolať blikajúce svetlo (tzv. stroboskopický efekt), najčastejšie vo frekvencii 15–20 Hz. Toto riziko hrozí napríklad na diskotékach alebo pri jazde alejou či stromoradím, keď medzi stromami presvitá silné slnko. U adolescentov zohráva významnú rolu i konzumácia alkoholu alebo experimenty s návykovými látkami.

Požívanie alkoholu je u chorých s epilepsiou významne obmedzené. U liečených pacientov s epilepsiou môže byť spúšťačom i zámerné či náhodné vynechanie pravidelnej medikácie alebo, naopak, užitie vyššej dávky, než na akú je organizmus zvyknutý.

„U niektorých pacientov môžu ako provokačný faktor pôsobiť aj emócie, a to pozitívne aj negatívne. V škole sa možno u žiakov stretnúť so záchvatmi, ktoré môžu byť reakciou na stres zo školskej záťaže alebo obavy
z neúspechu pri skúšaní či kolektívnej činnosti,“ dodáva doktorka.

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma