AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ideme do prvej triedy!

Napríklad pri pečení koláča vieme presne, aké ingrediencie sú potrebné. Čo si však počať, pokiaľ chceme nachystať nášho potomka do prvej triedy, aby bol dostatočne motoricky vyvinutý a vnímavý? A možno vôbec ešte urobiť niečo pre to, aby bol na školu v septembri dostatočne zrelý?
Ideme do prvej triedy!

Keď naša neter prišla z Francúzska žiť na Slovensko, mala tri roky a po slovensky veľa nevedela. Keď sa po nástupe do škôlky pokúšala učiteľke naznačiť: „Madam, pipi...“, tá ju nechala pocikať sa, pretože to nepovedala po slovensky. „Madam“ totiž jej prosbe jednoducho neporozumela.

O tri roky neskôr čakal neter nástup do prvej triedy. To už vedela po slovensky celkom dobre, len rody a skloňovanie boli častým kameňom úrazu. Jeden psychológ radil nultú, ďalší pokojne odporučil prvú triedu. Jej mamička o inom variante než o prváčikovskom však ani nepremýšľala.

Podľa nej bola dcéra dosť vysoká, a ako by to vyzeralo, keby šla do školy až o rok? Štart našej netere v prvej triede bol vtedy všetko, len nie pohoda. Bol to ukážkový prípad bilingválneho dievčatka, ktorému by rok navyše pomohol.

Dopekanie doma povolené!

Po prvotných zakopnutiach niektoré deti dokonca spadnú do škatuľky s označením „problémové“ a z tej sa potom neškriabe von práve ľahko. Aby do nej dieťa radšej vôbec nespadlo, možno pre jeho pohodový štart kadečo urobiť. Trebárs ešte pred nástupom do školy zapracovať na jemnej a hrubej motorike, na rozvoji sluchu a zrakového vnímania.

Stačí vychádzať z toho, že dieťa aj tak najradšej robí činnosti zo sveta dospelých. Vidíte, že s vami rado varí, zapína gombíky pri prezliekaní perín, chce voziť drevo, sekať trávu? Podporte ho. Čas s deťmi strávený napríklad na chalupe možno ideálne využiť na rozvoj detských zručností. Ide to nenápadne cez hru doma alebo domáce práce.

Skladajte spolu ponožky

„Ideálne pre rozvoj jemnej motoriky dieťaťa je zapojiť ho do domácich prác,“ hovorí Zuzana Šopíková, špeciálna pedagogička. „Trebárs tak, že dieťa s nami môže skladať ponožky alebo presádzať kvetiny. Existujú aj techniky, ktoré dieťa v jemnej motorike posúvajú vpred a rozvíjajú, napríklad vytrhávanie a stláčanie kúskov farebných papierov a ich následné nalepovanie.

Výborné na zlepšenie práce prštekov je i skladanie, strihanie, modelovanie z hliny alebo plastelíny. Dievčatá si cvičia pršteky navliekaním korálikov, chlapci pri triafaní guličiek do jamiek. Aj taká jednoduchá vec, ako je manipulácia s predmetmi, stavanie drevených kociek či kocôčok lega dokáže divy. Neobvyklé  a účinné je kreslenie do múky alebo piesku.

Tu môžeme zapojiť súčasne pravú i ľavú ruku. „Pri týchto činnostiach by sme mali u detí zapájať, pokiaľ je to možné, súčasne pravú i ľavú ruku,“ radí Zuzana Šopíková. „U ľavákov je to, samozrejme, obrátene.

Aj podceňované viazanie šnúrok, zapínanie gombíkov alebo obliekanie ponožiek je výborné na cvičenie detského jemnocitu. Paralelne s vyššie opísanými činnosťami podporujú jemnú motoriku i pracovné zošity. “ Keď s dieťaťom precvičujeme jemnú motoriku, súčasne sa precvičuje tiež koordinácia oka a ruky.

Na hrubú motoriku pohyb

„Nelez na ten strom! Neskáč do kaluží! Obíď tú dieru!“ Týmto výstrahám sa aspoň niekedy snažte vyhnúť. Vaše dieťa totiž vo chvíli, kedy balansuje na konároch, nevedomky usilovne vylepšuje hrubú motoriku. Napadlo vám, že naše lietanie po dedine, šplhanie po stromoch alebo plazenie sa v tráve pri hre na indiánov bolo vlastne tiež také precvičovanie?

Možno aj preto generácia našich detí nie je taká šikovná ako tá predchádzajúca. Neustále zakazovanie robí z našich detí nemotorných tvorov, pretože i tú najmenšiu aktivitu im nekonečným upozorňovaním udusíme už v zárodku. Takže malá rada: skúste medzi aktivity detí zaradiť všetko, čo možno v prírode robiť.

Príma pritom je, že deti do toho nemusíte vôbec nútiť, čo už nie vždy platí pri domácich prácach. Z nich patrí medzi najlepšie techniky na rozvoj hrubej motoriky zametanie, hrabanie, ukladanie predmetov, skladanie topánok alebo upratanie knižnice.

Ako sa voláš?

„Volám sa Adamko!“ „A my mu zatlieskame.“ Tak touto malou hrou, pri ktorej
sa vytlieskavajú mená detí, sme precvičili pusu i ruku odrazu. Tie možno vycvičiť aj rôznymi rozpočítavaniami. Skvelá je tiež hra s bábkami, pretože divadlo je ideálny spôsob, ako dieťa odrazu a bez nútenia naučiť zapojiť ruku i pusu. A nejde o to, či je to divadlo prstové alebo bábky, ktoré sa vodia, pre deti je to vždy vzrušujúce. “

Čo to tu zašušťalo?

Pri cvičení ucha odporúča špeciálna pedagogička Zuzana Šopíková začať
s hádaním prírodných zvukov. „Dieťa háda, ktorá vec či zviera vydáva počutý zvuk. Využívame na to predmety okolo seba, to znamená kľúče, zvončeky, pokrievky, vŕzgajúce dvere a prírodu.

Na výlete môžu deti určovať zdroj zvukov, napríklad prasknutie konára, ťukanie ďatľa, kvokanie sliepky...“ Pomôcť môže aj kvíz „Čo to hrkotalo?“, ktorý si doma hravo urobíte: Potrebovať budete žlté obaly hračiek z čokoládových vajíčok.

Tie naplníte rôznymi materiálmi, napríklad ryžou, šošovicou, korálikmi alebo makom. Dieťaťu, ktoré sa nepozerá, zašuštíte pri uchu a ono potom musí zo skupiny vajíčok nájsť to správne do páru. „Hrať sa môžu tiež hry, pri ktorých dieťa vykonáva zadané povely: Tleskni! Urob drep! Je vhodné precvičovať aj fonematický sluch, ten je dôležitý pre čítanie a písanie.

Dieťa vraví, čo počuje na začiatku daného slova. Keď zvláda dobre určiť hlásky rôznych slov, môžeme prejsť na určovanie poslednej hlásky. Potom s ním môžeme hrať hru ‚Čo to je?‘ – ‚Je to čierne a je to v-r-a-n-a.‘

Rozložíme slovo vrana a dieťa by malo povedať vrava. Keď toto dobre zvláda, môže nám dávať také isté hádanky. Dobré je precvičovať i počutie určitej hlásky trebárs pomocou hry ‚Počúvaj, keď začuješ v niektorom slove L, tleskneš, vyskočíš, urobíš drep, nakreslíš koliesko...‘ alebo ‚Ukazuj veci, v ktorých nie je‘. Na dlhých cestách autom sa dá zahrať aj slovný futbal, kedy sa ‚vykopne‘ slovo a jeho koncovou hláskou sa ‚vykopáva‘ ďalšie.“ 

Pexesové súboje

Na stimuláciu optickej pamäte poslúžia puzzle, pexeso, maľovanky alebo hľadanie rozdielov, rovnakých dvojíc v obrázku a pod. Pomáha i vyfarbovanie plôch podľa značiek, hľadanie obrázku schovaného v spleti čiar. Dobré je tiež hádanie, napríklad s otázkou, ako išli obrázky za sebou, kedy sa dieťa snaží čo najpresnejšie vymenovať predmety, ako ich videlo usporiadané.

Maximálne to však skúšame s ôsmimi predmetmi. Osem kartičiek vystačí aj na hru „Hádaj, čo sa zmenilo“: Dieťa sa díva na obrázky z pexesa. Tie sa potom otočia, my odstránime jeden-dva obrázky a dieťa háda, ktoré zmizli. Pri trojrozmerných hrách sa dá veľká zábava zažiť pri hre na hľadanie predmetov v miestnosti alebo v prírode buď podľa slova („Hľadaj dom.“), alebo opisnej hádanky („Hľadaj to, čo má biele steny a červenú strechu.“).

Výbornou hrou na precvičenie je i „Dobrý pozorovateľ“: Dieťa si má zapamätať čo najviac vecí v miestnosti. Potom predmety upraceme a požiadame ho, aby vymenovalo čo najviac vecí, ktoré si zapamätalo.

Na čo pri príprave nezabudnúť?

  • Na hry, a preto by sme mali vytvoriť atmosféru pohody.
  • Hráme sa častejšie a krátko.
  • Dieťa musí byť správne „naladené“, nemalo by byť choré, unavené. Aj my dospelí by sme však mali byť na danú činnosť „naladení“.
  • Nedávame si časový limit, ale konkrétny cieľ (končíme, až dokreslíme, až nájdeme štyri rozdiely a pod.).
  • Pracujeme bez zvukových kulís (rádia, televízie), domáci ruch neprekáža.
  • Motivujeme nielen na začiatku, ale povzbudzujeme tiež v priebehu hry. 

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma