AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Dych novorodenca: kedy by ste mali zbystriť pozornosť

Novorodenec rozhodne nedýcha absolútne plynulo, potichu ani v rovnakom tempe ako vy. Zistite, čo všetko je ešte normálne a kedy by ste v súvislosti s dýchaním svojho dieťaťa mali rozhodne zbystriť svoju pozornosť.
Dych novorodenca: kedy by ste mali zbystriť pozornosť

Martina, mamička päťročnej Adelky, dnes už s úsmevom spomína, ako divne dýchala jej dcéra v prvých týždňoch svojho života. „Najprv ma vystresovala ,sympatická‘ sestra ešte v pôrodnici. Hneď prvú noc mi len tak medzi dverami oznámila, nech dávam pozor, že sa vraj dcéra v spánku môže začať dusiť plodovou vodou, ktorá ostáva po pôrode v pľúcach.

A odišla bez toho, aby mi aspoň povedala, že to je málo pravdepodobné, alebo mi ponúkla, že mi požičia monitor dychu. Celú noc som ležala a počúvala, či sa malá nedusí, len nad ránom už som unavene upadla do mikrospánku.

Neviem, či to spôsobil tento zážitok, ale približne do jej prvých narodenín som sa pravidelne v noci budila od hrôzy, že dcéra nedýcha, zároveň sa mi minimálne raz týždenne zdalo, že som ju v noci pri dojčení zaľahla.

Navyše, prvé mesiace po narodení Adelka vydávala zo spánku príšerné zvuky. Chvíľami to znelo, že chraptí, potom funela, rôzne chrčala... Zároveň ale vyzerala, že pri tom všetkom normálne spí.

Hneď na ďalšej kontrole u detskej lekárky sme však boli ubezpečení, že to je normálne a nemáme si robiť starosti. Upokojilo nás to, ale môj spánok, už tak narušený pravidelným trojhodinovým dojčením, sa úplne rozhodil. Bála som sa vziať si do uší špunty, aby som počula, keby sa naozaj niečo dialo,“ rozpráva Martina.

Hlučný a rýchly

Dych novorodencov skutočne nebýva príliš pravidelný ani tichý, vo väčšine prípadov sa však niet čoho báť. „Podľa štúdií je u 78 percent zdravých donosených novorodencov v prvých týždňoch života prítomné nepravidelné dýchanie,“ vysvetľuje doktorka Viera Pokorná.

„Novorodenci dýchajú prevažne nosom, preto opuch nosovej sliznice, zvyšky plodovej vody či mledziva v nose spôsobujú jeho horšiu priechodnosť a tým rôzne zvukové fenomény.“

Väčšina novorodencov nedokáže dýchať pusou, pretože ich relatívne veľký jazyk je neustále v kontakte s podnebím, navyše majú hrtan na rozdiel od starších detí umiestnený vysoko, takže ich ústna dutina je od dýchacích ciest uzavretá.

Výhodou je, že vďaka tomu dokážu dýchať a sať mlieko súčasne, lenže i najmenší opuch nosovej sliznice pre nich môže predstavovať problém. „Syn chytil od staršej dcéry nádchu hneď v piatom týždni,“ opisuje tridsaťročná Karolína.

„Zatiaľ čo Nelinka už v pohode smrkala, Kubko nemohol piť, vibroval mu hrudníček a večer sa nám zdalo, že začína modrieť, takže sme s ním ihneď išli na pohotovosť. Lekárka odporučila odsávačku hlienov a nosové kvapky. Bol to trochu boj, ale nakoniec sa podarilo. Odvtedy odsávame zakaždým, keď sa objaví čo len náznak upchaného nosa.“

Udusenie plodovou vodou? Hlúposť!

Doktorka Pokorná však vyvracia teóriu, že by ste sa po pôrode mali stresovať tým, že sa vaše čerstvo narodené bezbranné dieťa udusí počas spánku plodovou vodou. „Pľúca novorodenca sú v maternici vyplnené tekutinou.

K jej vstrebaniu dochádza v priebehu pôrodu a v prvých minútach až hodinách po pôrode. Oneskorené vstrebávanie pľúcnej tekutiny v popôrodnom období sa v prvých hodinách po pôrode prejaví zrýchleným dýchaním (tzv. tachypnoe) ako syndróm mokrých pľúc.

Ide o stav, ktorý sa spontánne upraví najčastejšie v prvý deň života. Prechodne môže byť nutná inhalácia kyslíka. Novorodenec môže aj v priebehu pôrodu vdýchnuť plodovú vodu. Tento stav sa považuje za závažný vo chvíli, kedy je plodová voda skalená. Aj tu sa však problémy objavia väčšinou bezprostredne po pôrode, nie po niekoľkých dňoch.“

Pokiaľ žena rodí prirodzene, hrudník dieťaťa sa počas pôrodu stlačí, čím dôjde k vytlačeniu časti tekutiny z pľúc. Keď je novorodenec na svete, hrudník sa opäť navracia do pôvodného tvaru, čím dochádza k pasívnemu nádychu. Výskyt syndrómu mokrých pľúc býva o niečo častejší u detí narodených cisárskym rezom alebo u tých, ktorých matka ochorela na cukrovku.

40 až 60 dychov

To, či váš novorodenec správne dýcha, kontroluje ešte v pôrodnej sále detská sestra alebo lekár. Hodnotenie dychu je súčasťou Apgar skóre, teda jednoduchého vyšetrenia dieťaťa hneď po pôrode.

„Kontrola dychu ihneď po narodení sa robí pohľadom, teda kontrolou prítomnosti dýchacích pohybov hrudníku. Ak je prítomný lekár, potom tiež posluchom fonendoskopom. O dostatočnej dychovej aktivite vypovedá i farba novorodenca,“ uvádza odborníčka.

A neľakajte sa, normálna dychová frekvencia novorodenca sa pohybuje medzi 40 až 60 dychmi za minútu. V prvých hodinách po pôrode môže ísť dokonca až o 100 dychov za minútu, väčšinou práve v súvislosti so syndrómom mokrých pľúc.

„Dychová frekvencia u detí sa postupne znižuje v prvých rokoch života a až v staršom školskom veku sa vyrovná frekvencii dýchania dospelých, teda zhruba dvadsať dychov za minútu,“ dodáva lekárka z novorodeneckého oddelenia. 

Čo keď je pauza dlhšia?

Niekedy sa však môže stať, že dieťa náhle dýchať prestane. Pokiaľ pauza medzi výdychom a nádychom trvá zhruba 20 sekúnd, sprevádza ju zníženie srdcovej frekvencie a modrenie, ide o tzv. apnoe.

Častejšie postihuje nedonosené deti, ale môže stretnúť i zdravé bábätká. Vtedy treba vyhľadať lekára, ktorý zhodnotí stav dieťaťa a vylúči vrodené srdcové chyby, metabolické príčiny alebo ťažkú infekciu, vyšetrí dýchacie cesty dieťaťa a mal by skontrolovať i prípadné lieky, ktoré užíva dojčiaca matka

„Nasledovať by malo aj vyšetrenie neurológom a vylúčenie refluxu, pri ktorom z dôvodu nezrelosti dolného pažerákového zvierača dochádza k návratu žalúdočného obsahu do pažeráka a až do dutiny ústnej,“ doplňuje detská lekárka M. Kučerová.

Obávaný SIDS

Asi najväčším strašiakom, ktorý obchádza novopečených rodičov, je SIDS alebo syndróm náhleho úmrtia dojčaťa. Jeho zákernosť spočíva v tom, že dieťa umiera potichu v spánku bez toho, aby si to rodičia vôbec mali šancu všimnúť. Bohužiaľ, neexistujú ani žiadne náznaky, ktoré by upozornili, že sa niečo deje.

Deti na SIDS umierajú najčastejšie medzi druhým a štvrtým mesiacom života. Najohrozenejšou skupinou bývajú dojčatá do šiestich mesiacov, po oslave prvých narodenín už je riziko minimálne. Lekárom a vedcom sa navyše dodnes nepodarilo presne vypátrať, čo býva príčinou úmrtí, za najpravdepodobnejšiu však považujú zástavu dychu.

Existujú ale určité rizikové faktory, ktoré môžu k tomuto ochoreniu prispievať, a zároveň akýsi súbor opatrení, ktorými by sa syndrómu malo aspoň čiastočne predchádzať. Bábätko by podľa nich napríklad nemalo spať na bruchu, ale zásadne na boku alebo na chrbte.

Malo by spať vo vlastnej postieľke, nie v posteli rodičov, kde hrozí jeho prehriatie, prípadne zaľahnutie. Dieťa by sa v noci nemalo prehrievať, ani by mu nemala byť zima, spať by malo na tvrdej podložke a bez vankúša. 

V postieľke, bez perinky!

Dlhé roky prebiehajú najrôznejšie výskumy, ktoré sa snažia presnejšie odhaliť, či sa dá SIDS nejakým spôsobom predpovedať dopredu. Prieskum, ktorý bol publikovaný vlani v lete v časopise Pediatrics, napríklad naznačuje, že príčina úmrtia súvisí s vekom dieťaťa.

Lekári skúmali viac než 8000 detských úmrtí počas ôsmich rokov a došli k záveru, že 70 % dojčiat zomrelo do veku troch mesiacov. V tejto najmladšej vekovej skupine spalo 75 % zosnulých detí so svojimi rodičmi. Štvormesačné a staršie deti, ktoré tak isto zomreli na SIDS, spali s rodičmi v 60 % prípadov.

Tieto staršie deti zase vo viacerých prípadoch spali na bruchu obložené perinkou, vankúšom alebo plyšiakmi. „Výsledky výskumu len zdôraznili, aké je dôležité ukladať malé deti na chrbát, do vlastného priestoru, oddelene od ostatných ľudí a bez akýchkoľvek ďalších predmetov v postieľke,“ komentoval štúdiu jej spoluautor, detský lekár Jeffrey Colvin z nemocnice v Missouri.

Ukladanie dojčiat na brucho považuje za užitočné cez deň, kedy majú rodičia dieťa pod kontrolou. „Deti týmto spôsobom potrebujú posilňovať svaly,“ vysvetľuje Colvin a dodáva, že pokiaľ sa dieťa už dokáže samo otočiť z chrbta na bruško, je nevyhnutné, aby malo v noci voľné ruky.

Rukami sa môže trochu nadvihnúť a pootočiť hlavičku do boku. Iný prieskum zverejnený v roku 2013 tiež potvrdil, aké je veľmi dôležité, aby dojčatá spali vo svojej vlastnej postieľke. Podľa neho majú trojmesačné a mladšie dojčatá spiace v posteli so svojimi matkami päťnásobne vyššie riziko SIDS ako ich vrstovníci, ktorí spia vo vlastnej postieľke.

Vlani na jeseň bol tiež publikovaný aj prieskum, ktorý tvrdí, že viac než 40 % dojčiat, ktoré zomreli na SIDS, malo určitú poruchu mozgu. Táto porucha  ovplyvňovala hippocampus, súčasť veľkého mozgu, a destabilizovala tak mozgovú kontrolu nad dýchaním a srdcovým rytmom v priebehu spánku.

„Toto zistenie prispelo k rastúcemu zoznamu dôkazov, že mozgové poruchy môžu podporovať práve vznik SIDS,“ konštatoval Marian Willinger z Národného inštitútu detského zdravia, ktorý sa na štúdii podieľal.

Funguje monitor?

Okrem vyššie uvedených odporúčaní môžete pre svoj pokojnejší spánok urobiť ešte jednu vec: kúpiť si monitor dychu. Hoci sa názory odborníkov naň rozchádzajú, budete mať aspoň pocit, že ste pre bezpečie svojho potomka urobili maximum. Pozor však na plané poplachy.

„U nás tiež húkalo,“ dodáva Martina z úvodu článku. „Premýšľala som, či by som nemala dať monitor preč, že nám len desí dieťa. Potom som si však povedala, že lepšie prebudené dieťa a my v šoku, ako keby náhodou naozaj došlo k najhoršiemu, dcéra dýchať prestala a ten monitor tam nebol.“ 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma