AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

DILEMA: Opatrovateľka alebo babička?

Raz to jednoducho príde: budete potrebovať stráženie a začnete riešiť, čo je najlepšie. Opatrovateľka, babička, vaša kamarátka, susedka? Alebo dôjde na jasle? S hľadaním správnej odpovede vám skúsime pomôcť.
DILEMA: Opatrovateľka alebo babička?

Matúško mal rok, keď som dostala ponuku pracovať dva dni v týždni. Ani sekundu som neváhala, chýbal mi spoločenský kontakt,“ opisuje tridsaťročná Martina svoju cestu za „ideálnym strážením“.

„Ale musela som riešiť opatrovanie. Jedna babička chodí ešte do práce a druhá je pre zmenu v takom pokročilom veku, že som si netrúfla zveriť jej živé batoľa. Prijať myšlienku, že sa poobzerám po opatrovateľke, nebolo jednoduché. Trvalo dva mesiace, kým som ju našla, mesiac som ju testovala, a keď už začala, neplánovane sa odsťahovala.

Nemala som silu hľadať ďalšie, zato som narazila na nové jasle. Nakoniec Matúško chodí tam. Aj keď jasličky platíme, nevydáme za ne ani toľko, na koľko vychádzala opatrovateľka.“ Pokiaľ ste tiež práve na začiatku hľadania, máme pre vás pár rád...

Všetko má svoje pre a proti...

A že je toto rozhodovanie naozaj dôležité, potvrdzuje tiež Ivana Procházková, pedagogička, lektorka kurzov pre rodičov a zakladateľka Montessori jaslí: „Do troch rokov veku ovplyvní dieťa každá osoba, s ktorou trávi čas. Každý ho teda môže v pozitívnom, ale i negatívnom zmysle naučiť niečo nové.“

Čo to bude v jednotlivých prípadoch? „V babičkách vidím obrovský zisk v tom, že sa odovzdáva kus rodiny, tradície. Ich rozprávanie, spomienky, to je pre deti obohacujúce. Navyše svoje babičky väčšinou už dobre poznáme a viac-menej vieme, čo od nich môžeme očakávať,“ vypočítava klady toho najjednoduchšieho opatrovania pedagogička.

Na druhej strane práve s babičkami sa často dostávame do konfliktov a často musíme prehryznúť i fakt, že nám babičky chcú hovoriť do výchovy, chodu domácnosti, toho, ako sa dieťa oblieka atď.

Babička all inclusive

Svokry i naše mamy to niekedy myslia v dobrom, niekedy ťažia z toho, že sú potrebné, alebo jednoducho majú potrebu veliť. Zmeniť na tom niečo však asi nedokážete.

„Zo skúsenosti vlastnej i kopy mamičiek z rodičovských kurzov viem, že máloktorá babička je taká ohybná, že je schopná radikálne zmeniť svoje prístupy k deťom, preto to musím byť len ja, mama, kto sa rozhodne, či babičku prijmem takú, aká je, teda s čokoládou i jej výchovnými postupmi, alebo nie,“ podotýka k tomu Ivana Procházková s tým, že hoci sa nám to možno niekedy nepáči, babičky majú právo byť babičkami a mať aj iné prístupy k výchove.

Práve tie sa totiž pre deti môžu stať novou skúsenosťou, ktorú dokážu oddeľovať od maminých postupov. „Inak je však dobré sa s babičkou porozprávať o tom, čo si ako predstavujem, vypichnúť dve-tri veci, ktoré ma najviac pália, a skúsiť vysvetliť, prečo chcem, aby to robila inak.

Bude úžasné, keď sa toho potom bude držať, ale tiež je možné, že sa to skončí pri onom známom: miláčik, tu máš čokoládku a mamičke to nepovieme. Počítajte s tým,“ upozorňuje pedagogička.

Opatrovateľka, človek neznámy

Pri opatrovateľke sa človek púšťa na tenký ľad z úplne iných dôvodov. Aj keď ju prijímate ideálne na základe odporúčania niekoho, koho poznáte, ona sama je pre vás i dieťa cudzou osobou. A ani to, že vyhovovala vašej najlepšej kamarátke, nemusí znamenať, že bude vyhovovať vám.

„Opatrovateľka by každopádne, na rozdiel od babičiek, mala preberať akúsi filozofiu rodiny, pre ktorú pracuje. A kým sa tak stane, musí presne vedieť, čo od nej očakávate, aby ste sa obe vyhli neskorším debatám,“ hovorí na rovinu Ivana Procházková, podľa ktorej je, samozrejme, najdôležitejší už samotný výber opatrovateľky.

Často to bývajú študentky bez skúseností s malými deťmi, ale aj tie od agentúr, ktoré bývajú drahšie a majú viac preverenú históriu, treba dôkladne vyspovedať a otestovať. Chcite od nich výpis z registra trestov, referencie od rodín, v ktorých opatrovali pred vami, pokojne sa niekoľkokrát pýtajte na tie isté veci, aby ste si overili, či dotyčná hovorí pravdu.

Jasle – núdzové riešenie?

Keď nemáte (vhodné) babičky, keď sa vám prieči hľadať opatrovateľku, nemáte ani dobrú susedku alebo sa vám nepodarí dohodnúť s kamarátkou, že si budete strážiť navzájom, skúste jasle.

„Jasle sú dnes veľmi diskutované. Sama som majiteľkou jaslí s Montessori prístupom a s rodičmi a s rozhodovaním, ku ktorému z variantov sa nakloniť, mám skúsenosti. Ako matka som sa sama rozhodla pre jasle, pre kolektív. To je totiž niečo, čo dnes deťom chýba. Na to zabúdame.

Máme pocit, že deti sú v jasliach zavreté a prečkávajú tam len pracovnú dobu svojich rodičov. Ale ony sa tam učia tým najprirodzenejším spôsobom, teda od druhých detí, metódou pokus-omyl, skúmaním,“ vysvetľuje Ivana Procházková a upozorňuje, že pri hľadaní jaslí si musíte dať záležať.

Obíďte viac zariadení, nebojte sa nazrieť aj do súkromných (zistíte, že stoja menej ako opatrovateľka). „Pokiaľ sa vám podarí nájsť kvalitné, bude všetko skvelé. Predtým mali rodičia viac detí, nebolo toľko jedináčikov. A keď neboli deti v rodine, boli všade, kam ste sa pozreli. Tvorili sa skupinky, deti sa spolu hrali, robili to, čo dnes v kolektívnych zariadeniach, a robili to bez rodičov.

To teraz prakticky neexistuje a v jasliach to deti môžu zažívať,“ dodáva odborníčka. Otázkou je potom ešte adaptácia. Sama som od septembra dala dcéru do jaslí. Mávala opatrovateľku, ale stále častejšie sa pýtala na deti.

„Keď prestanete pochybovať v sebe, prestane pochybovať i dieťa a nech chodí do jaslí, k opatrovateľke alebo babičke, prebieha to bez problémov,“ dodáva odborníčka na záver. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma