AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Diagnóza: Mama s vrtuľou

Stretli ste sa už s termínom „Helicopter parenting“? Dostal sa k nám z amerických štátov a je odpoveďou na prehnane starostlivú rodičovskú opateru. Rodič, v snahe dieťaťu všetko uľahčiť a pred všetkým ho ochrániť, totiž krúži nad dieťaťom ako vrtuľník. Ale je taká výchova zdravá? A ako zistíte, že v tom tiež lietate?
Diagnóza: Mama s vrtuľou

Termín „rodič-vrtuľník“ po prvý raz použil v roku 1969 americký lekár Haim Ginott vo svojej knihe o rodičoch a tínedžeroch, v ktorej sa dospievajúci posťažovali, že rodičia okolo nich krúžia ako helikoptéry a nedoprajú im priestor k samostatnosti.

Nezvyklé prirovnanie sa neskôr stalo natoľko populárnym, že sa zapísalo do slovníkov ako regulárny názov štýlu rodičovskej výchovy. A v poslednej dobe sa skloňuje veľmi často, rodičov „vrtuľníkov“ totiž pribudlo a odborníci upozorňujú na možné negatívne dôsledky, ktoré môže tento štýl výchovy priniesť.

Prečo? Rodičia „s vrtuľou“ sú totiž natoľko zameraní na svoje deti, že im prakticky berú vlastnú autonómiu, zodpovednosť i sebadôveru. 

Keď je starostlivosti priveľa...

Svoje o tom vie i tridsaťsedemročná Katarína, ktorá sa o „vrtuľníkovom rodičovstve“ po prvý raz dozvedela od psychologičky, u ktorej skončila s vyčerpaním na prahu vyhorenia.

„Myslela som si, že robím všetko správne. Snažila som sa synovi maximálne venovať, aby mu nič nechýbalo a správne sa vyvíjal. Mala som kopu času len a len pre Vincenta. A to bolo práve to, čo ma dobehlo,“ rozpráva Katka. Keď svoju pozornosť plne preniesla na syna, stala sa majsterkou v plnení detských žiadostí, a dokonca aj v ich predvídaní.

Neustála kontrola, maximálna snaha a k tomu všetkému ešte večná rozladenosť syna sa nakoniec prejavili fyzickým i psychickým vyčerpaním.

„Bola som vyčerpaná tým, ako som neustále premýšľala nad synovou spokojnosťou a tabuľkovým vývojom. Zverila som sa manželovi a dohodli sme sa, že navštívim psychologičku. Tá mi po mojom dlhom monológu, sprevádzanom prúdom sĺz, povedala, že som mama-vrtuľník. A že svojou snahou synovi všetko hneď zariadiť vlastne otravujem seba i jeho.“ 

Ako sa to mohlo stať?

Dovtedy Katka brala svoju maximálnu starostlivosť ako štandard. „Ako by mi vtedy pomohlo, keby mi niekto povedal, že to preháňam! Našťastie som sa však dopracovala k náprave a dnes viem, že nič sa nemá preháňať.

Najsilnejším znamením, ktoré ma v tom podporuje, je synova spokojnosť, ktorá je nebývalá.“ Katkin prípad je, samozrejme, extrém. Ak to však začneme s opaterou a starostlivosťou o potomkov naozaj preháňať, deti zbytočne okrádame o vlastné zážitky, sebadôveru a zodpovednosť.

Nie každý rodič však krúži nad dieťaťom tak tesne ako Katka a ponúka sa polemika, či nie je rodičovstvo „s turbo vrtuľou“ menším zlom než výchova natoľko voľná, že deti nemajú hranice ani pravidlá, čo je kľúčový faktor pre vznik neskorších patológií.

Prečo rodičia „krúžia“?

Mnohí rodičia začínajú s dobrými úmyslami. Je však veľmi ťažké držať sa nastavenej línie a neskĺznuť k takej vzájomnej prepletenej, kedy už rodičia strácajú objektívny náhľad na to, čo ich deti pre zdravý vývoj skutočne potrebujú. Citlivá výchova má svoje prednosti: zvyšuje pocit lásky, prijatia a sebavedomia, problém však nastáva vo chvíli, kedy precitlivenú výchovu začne riadiť strach.

V tom prípade totiž rodičia mávajú klapky na očiach a snažia sa predísť všetkým možným rizikám a detským frustráciám za každú cenu. Strácajú však pojem o tom, aké dôležité je nechať deti samotné skúšať nové schopnosti a prekonávať výzvy.

Čo sa môže stať?

„Výchova s vrtuľou“ má svoje dôsledky. Okrem vyčerpaného a zodpovednosťou preťaženého rodiča ovplyvňuje negatívne i samotné deti. Tým najčastejšie hrozí vysoká úzkostlivosť, nízke sebavedomie a sebaúcta.

Ďalším dopadom sú nevyvinuté základné schopnosti riešiť bežné životné komplikácie a stresy. Deti totiž prakticky nemajú možnosť stretnúť sa so sklamaním, stratou či zlyhaním, čo im neskôr bude veľmi komplikovať život.

Okrem toho sa tieto deti často cítia stratené i v základných životných situáciách: zaviazať šnúročky, pripraviť si obed... Všetky tieto záležitosti im potom prídu natoľko zložité, že budú v živote voliť tú najjednoduchšiu a najpríjemnejšiu cestu...

Ako sa vyhnúť vrtuli

Rodičia to nemajú jednoduché. Jednou rukou majú dieťa držať ďaleko od nebezpe- čenstva a prehnaného stresu, tou druhou ich však týmto výzvam majú v rozumnej miere vystaviť.

Odborníci ale hovoria jasne: ideálne je nechať deti žiť životom tak, ako plynie, a v prípade, že dôjde k zlyhaniu, pomôcť im tento stav prekonať s pozitívnym pocitom (nárok na zlyhanie má predsa každý, chyby sú naším učiteľom a bez nich by nikto nemohol byť dobrým človekom). Byť ich sprievodcom, nie kontrolórom a „predžúvavcom“. A nechať svoje deti robiť a riešiť také úlohy a prežívať také situácie, na ktoré duševne stačia. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma