AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Detské nehody a ako im predísť

Aj keď sa všemožne snažíme naše dieťatká ochrániť, pády aj tých najmenších detí sú pomerne časté.
Detské nehody a ako im predísť

Nehody

Kým nemáme potomkov, často sa nám zdá čudné, že niekto nedokáže ustrážiť svoje dieťatko, aby mu odniekiaľ nespadlo. Kto však má deti, dobre vie, že ide často o sekundy, kedy nás trebárs zamestná staršie dieťa alebo zvoniaci telefón.

Samozrejme sa všetci čo najviac snažíme pádom dojčiat predchádzať, väčšina rodičov ale priznáva, že im dieťa už niekedy spadlo. Úrazy spôsobené pádom z výšky patria u najmenších detí k tým najčastejším. Našťastie i hrozivo vyzerajúce pády, napríklad z vysokých prebaľovacích stolov, ostávajú väčšinou bez následkov.

Pružné detské kosti

Zatiaľ čo v dospelom ľudskom tele je asi 210 voľne alebo pevne spojených kostí, novorodenec ich má až tristo. Tieto kostičky postupne zrastajú a ich počet sa tak znižuje. Kosti dospelého sú tvrdšie a lámavejšie než kosti detí, ktoré sú mäkké, pružné a dobre a bez následkov sa hoja. Preto je dokonca ťažké rozpoznať niektoré detské zlomeniny.

Dojča

Detské nehody a ako im predísť

Základom hlavy je lebka, ktorej hlavnou úlohou je chrániť zraniteľný mozog. Pred narodením je mäkká a tvárna, aby mohla pri pôrode prekĺznuť pôrodnými cestami, tým pádom je však ochrana mozgu dojčaťa menej účinná než u dospelého človeka. Mäkké kosti sú teda pre deti výhodou, v prípade lebky ide však skôr o nevýhodu – zníženú ochranu mozgu.

Ty máš teda hrču

Najčastejším následkom pádu na hlavičku je hrča. Ide o povrchové poranenie, ktoré vzniká nárazom. Hrču môžeme ochladiť studeným obkladom. Po páde sa môžu objaviť aj rôzne odreniny či tržné rany, ktoré môžu dosť krvácať, i keď sú pomerne malé.

Tvárové časti tela sú však masívne prekrvené, preto je dobré ránu omyť vodou, aby sme zistili skutočný rozsah poranenia. Niekedy totiž po omytí zistíme, že ide len o malú ranku, ktorá však dosť krvácala.

Batoľa | Dojča | Novorodenec | Predškolák | Školák

Nepodceňte výber teplomeru

Môžeme použiť dezinfekciu (pozor, aby sa dieťatku nedostala do očí) a na ranu priložíme sterilný obväz alebo aspoň čistú látkovú plienku či vreckovku. Potom zamierime k lekárovi. Keď sa do ranky dostal nejaký drobný predmet, necháme jeho odstránenie radšej na lekárovi.

Nemá otras mozgu?

Okrem povrchových poranení môže však pri úraze hlavičky dôjsť i k vnútorného poraneniu, ktoré môže byť závažnejšie. Poznáme ho najmä podľa vracania a bolestivého plaču, objaviť sa môže aj porucha vedomia. V takom prípade ideme ihneď k lekárovi, alebo voláme záchrannú službu.

Keď dieťa nehospitalizujú, minimálne ďalších 24 hodín ho bedlivo sledujeme. I v noci potom treba dieťatko pravidelne budiť a zistiť, či reaguje. Pokiaľ by sa prebúdzalo len veľmi ťažko a bolo malátne, je nutné opäť ísť do nemocnice.

Poranenie hlavičky u dieťaťa by sme nikdy nemali podceňovať, mohlo by totiž dôjsť k vnútrolebečnému krvácaniu, ktoré by ho ohrozilo na živote.

Na čo dať pozor

Najlepšie je, samozrejme, pádu dojčaťa predísť, ako riešiť jeho následky. Vyplatí sa napríklad investovať do prebaľovacieho pultu s ohrádkou. Bábätká sa totiž veľmi skoro začínajú pohybovať ako húseničky, takže sa k okraju stola dokážu dostať i vtedy, keď sa ešte nevedia pretáčať z bruška na chrbát a naopak.

Potom stačí pár nestrážených okamihov a nešťastie je hotové. Keď dieťa položíte na prebaľovací pult alebo na posteľ, snažte sa od neho vôbec neodchádzať, prípadne mu cestu k okraju postele niečím zahraďte. Lepšie je však dávať dieťatko na zem, tam máte istotu, že nikam nespadne. Zahraďte tiež prístup na schody, ktoré sú ďalšou veľmi častou príčinou dojčenských pádov.

Nebezpečné chodúľky

U starších dojčiat sú dosť nebezpečnou záležitosťou kedysi veľmi obľúbené chodúľky. I keď pominieme neblahý vplyv týchto vynálezov na chrbticu najmenších detí, práve chodúľky sú príčinou tých najkrkolomnejších pádov a najhorších úrazov.

Deti sú totiž veľmi učenlivé a dokážu sa v chodúľke pohybovať obrovskou rýchlosťou. Keď sa s ňou dostanú trebárs k schodom, môžu si pádom spôsobiť život ohrozujúce zranenie. Podobne môže skončiť vysoká rýchlosť a náraz do nábytku alebo steny.

Detskí lekári obvykle používanie chodúľok zásadne neodporúčajú, a to ako z dôvodu správneho vývoja pohybového systému, tak kvôli bezpečnosti najmenších detí.

Pozor aj pri kúpaní

K pádom bábätiek dochádza aj pri zdanlivo veľmi bezpečnej aktivite, akou je večerné kúpanie. Telíčko dieťaťa môže byť veľmi klzké, preto treba dávať pozor pri vyberaní dieťatka z kúpeľa, aby vám nevykĺzlo.

Skúsení rodičia si pripravujú na predložku k vani osušku a dieťatko vyberajú z vane pokľačiačky. Ak máte prvé dieťa a nie ste si pri manipulácii s ním istí, pokojne ho na začiatok vykúpte v bodíčku alebo tielku. Bude sa vám s ním dobre manipulovať a časom získate potrebnú istotu.

Domov a rodina | Batoľa | Dojča | Novorodenec | Predškolák

Homeopatiká. Poznáte ich účinky?

Najmenšie bábätká, ktoré sa kúpu v detských vaničkách, je dobré kúpať priamo na zemi alebo na priestrannom stole či kuchynskej linke, kam môžete hneď vedľa vaničky umiestniť pripravenú osušku. Odpadá tak nebezpečné prenášanie mokrého dieťaťa.

Príbeh mamičky Radky

Radka má za sebou hrôzostrašný zážitok s vtedy ešte len štvormesačnou dcérkou. Malú Terezku uložila spať do kočíka na terase rodinného domčeka, kde dieťatko predtým spokojne spalo už veľakrát. Keď sa priblížila búrka, šla dievčatko skontrolovať, ale priamo pred jej očami víchor s kočíkom zalomcoval a prevrátil ho.

Dieťatko z kočíka vypadlo a udrelo sa do hlavičky. „Našťastie plakala, vtedy to pre mňa bol ten najkrajší plač, aký som kedy počula. Nasledujúce tri týždne sme strávili v nemocnici, Terezka totiž mala prasknutú lebku. Rizikové boli hlavne prvé tri dni, kedy sa lekári obávali opuchu mozgu.

K nemu, našťastie, nedošlo, a tak nás po týždni preložili z JIS-ky na normálnu izbu, a po ďalších dvoch týždňoch sme išli domov. Nikdy na ten deň nezabudnem a Terezka odvtedy spala len v kočíku, ktorý som držala za rukoväť, alebo v postieľke. Našťastie je celkom bez následkov,“ hovorí Radka.

Helmičku? Radšej nie

Veľmi starostlivým rodičom, ktorým strach z pádu ich malého dieťaťa nedal spať, začali výrobcovia ponúkať zdanlivo skvelé riešenie – helmičku pre najmenšie deti. Na prvý pohľad sa to zdá byť skvelý nápad. Ide vlastne o polstrovanú čiapku, ktorú dieťaťu nasadíte, keď sa chystá objavovať svet, a potom len v pokoji sledujete jeho výpravy za poznaním.

Niektorým rodičom to síce pripadá trochu bizarné, iní by však za trochu pokoja dali majland. V anglosaskom svete sa helmičky pre dojčatá a batoliatka, ktoré sa práve začali pohybovať po vlastnej osi, celkom ujali, a to napriek tomu, že cena dosahuje stovky eur.

Detskí lekári sú však väčšinou proti – jednak preto, že polstrovaný svet nenaučí dieťa obozretnosti, a až z helmičky vyrastie, mohlo by tvrdo naraziť. Už veľmi malé dieťa si po pár hrčiach a nárazoch uvedomí, ktoré jeho správanie mu spoľahlivo spôsobí bolesť, a tak sa mu pokúsi vyhnúť. Sprvu sa mu to síce nemusí podariť, časom však bude úspešnejšie.

Túto priamu úmeru si však osvojí len vtedy, pokiaľ pocíti následky svojho konania. Okrem toho sa pri nosení helmy môže stať, že náraz, ktorý by inak tlmila lebka, sa prenesie plnou váhou na krčnú chrbticu dieťaťa. Taký úraz potom môže byť ešte oveľa nebezpečnejší než hrča na hlave.

Prvá pomoc pre malých objaviteľov

Dojča – keď máte bábätko do jedného roku veku, ktoré vám spadlo na zem z výšky, trebárs z postele alebo prebaľovacieho pultu, radšej kontaktujte lekára. Úrazy hlavy u dojčiat sú celkom nevyspytateľné – na prvý pohľad maličká hrčka môže skrývať prasknutú lebku.

Vyšetrenie lekárom, prípadne rentgen, vám poskytne istotu, že vášmu potomkovi nehrozí vnútorné poranenie. Možno budete musieť ísť do nemocnice na pozorovanie, za prípadné odhalenie vážneho zranenia to však určite stojí.

Batoľa a predškolák – keď dieťa vo veku od jedného do šiestich rokov spadne na hlavu alebo do niečoho hlavičkou narazí, najprv ho upokojte, prezrite miesto nárazu, a ak nevidíte zásadný problém, ostaňte doma. Dieťa však pozorne sledujte.

Nezvyklé pohyby očami, sťažnosti na rozmazané videnie, nevoľnosť či vracanie alebo bolesť hlavy i po dlhšej dobe od úrazu sú vždy dôvodom na návštevu lekára. Keď dieťa po páde zaspalo, radšej ho po hodine zobuďte a skontrolujte jeho reakcie. Nadmerná spavosť môže byť tiež príznakom ťažšieho úrazu.

Krvácanie – ak je koža na hlave roztrhnutá a krváca, čo sa často stáva hlavne v oblasti pusinky, opláchnite ranu studenou vodou a pozrite sa, o aké veľké poranenie ide. Niekedy relatívne dosť krvácajú i malé ranky.

Keď sa vám zdá rana veľká alebo sa vám nedarí krvácanie zastaviť, priložte sterilný štvorček gázy a choďte k lekárovi či na pohotovosť. Včasné zošitie rany môže znamenať takmer neviditeľnú jazvu.

Pokiaľ z ranky vyteká tmavá krv, ide o žilné krvácanie – musíte ho zastaviť tlakovým obväzom alebo aspoň pevným prelepením. Svetlá krv značí tepnové krvácanie, ktoré musíte prerušiť priškrtením nad ranou – v takom prípade postupujte rýchlo a volajte záchranku.

Cestný lišaj – možno i vy máte pamiatku na pád vonku, ktorej sa hovorí cestný lišaj. Niekedy sa do rany dostanú drobunké nečistoty, najčastejšie štrk, čo je zvlášť na tvári veľmi nepríjemné.

Keď nemáte to srdce kefkou nečistoty odstrániť, nechajte to na detskom lekárovi, jeho autorita často zapôsobí na dieťa tak, že sa upokojí. Alebo aj nie, potom aspoň tým „zlým“ nebudete vy. :-)

Foto - Shutterstock.com

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma